V knihe Daniel sa pozrieme na príbeh kráľa Nabuchodonozora, aby sme sa z neho poučili. Udalosti, ktoré sa dejú v babylonskom kráľovstve počas odvedenia Božieho ľudu, Izraela, do zajatia, mocne zjavujú Božiu zvrchovanosť, Božie riadenie celých dejín národov, Boží plán súdu a spásy a nastolenia večného Božieho kráľovstva a učia nás o potrebe pokory a poslušnosti Bohu.

V predchádzajúcom článku (Solas číslo 24, str. 6-11) sme sledovali príbeh kráľa Nabuchodonozora. Jeho príbeh pokračuje príbehom jeho syna, ktorý po ňom prevzal kraľovanie v ríši (Daniel 5:11). Aké ponaučenie si Balsazár vzal zo svojho otca? Poučil sa z lekcií, ktoré Hospodin udelil jeho otcovi? Osvojil si vyznania, ktoré Nabuchodonozor verejne vyznal? Spoznal Balsazár najvyššieho Vládcu cez to, ako sa Hospodin dával poznať jeho Otcovi? Nie!

Naliehavosť stretnutia s Ježišom

A vojdúc išiel cez Jericho.

A hľa, bol tam nejaký muž, menom Zacheus, a to bol nadcolný a bol bohatý.

A žiadal si vidieť Ježiša, kto je.

Lukáš 19:1-3

V prvých 10 veršoch 19. kapitoly Evanjelia podľa Lukáša je opísaný príbeh o colníkovi menom Zacheus, ktorý je pre nás už históriou, stal sa približne pred 2000 rokmi, ale má nám čo povedať aj dnes, je v ňom veľa toho, čo je pre nás platné aj v súčasnosti.

Ľudský život je ako vlak. Má veľa vagónov, nezastavuje, ženie sa po koľaji, ktorá môže byť veľmi dlhá a prechádzať cez mnohé kraje, krajinky a krajiny, ale na jej konci nie je krásna stanica, v ktorej by vlak zakotvil, ale hlboká priepasť zvaná smrť.

Hriech je ako bumerang – vráti sa. Každý hriech má svoj začiatok i koniec. V mnohých prípadoch začína ako malý čin, ale koniec býva tragický. Nepriznaný hriech so všetkými dôsledkami sa vráti na hlavu toho, kto ho vykonal a nájde ho všade, nech by zašiel hoci aj na kraj sveta.