Úvod

Kto je slávny? Nejaký spevák, hudobník, športovec, umelec, vedec? Andy Warhol, svetoznámy umelec a rodák z Medzilaboriec, ktorý žil v minulom storočí v USA, na tému slávy raz povedal: „Každý má v živote svojich 15 minút slávy“. Človek na chvíľu zažiari ako kométa na spoločenskom nebi, zožne potlesk a o chvíľu všetci na neho zabudnú a je po jeho sláve. V celých dejinách je len jeden, ktorého sláva nikdy nezhasne, a ktorý nikdy neupadne do zabudnutia. Tým jedným jediným je Ježiš Kristus. O Jeho sláve platí, ako hovorí Ján, že trvá na veky vekov. Jeho sláva je večná. O to sa starajú i milióny a milióny ľudí v každej generácii a vo všetkých národoch sveta. Sú to ľudia, ktorí sú mu hlboko zaviazaní. Čím si však Kristus získal ich srdcia, naše srdcia? Čím je to, že Jeho sláva je večná?

Pán Ježiš Kristus si na začiatku svojho pôsobenia na zemi vyvolil dvanástich učeníkov. Vyučoval ich Božím pravdám, odhaľoval im Božie tajomstvá. V jeho službe prišiel čas, že svojich učeníkov začal pripravovať na to, čo sa malo zanedlho stáť: „Odvtedy začal Ježiš ukazovať svojim učeníkom, že musí odísť do Jeruzalema a mnoho vytrpieť od starších a od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a na tretí deň vstať z mŕtvych“ (Matúš 16:21, Lukáš 24:6–7). Jeho slová sa naplnili tak, ako o ňom predpovedalo Písmo započnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov. Zomrel za naše hriechy, bol pochovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych.

Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vás vyvolil a ustanovil som vás, aby ste vy išli a niesli ovocie, a vaše ovocie aby zostávalo.

Mnohí poznáme radosť zo zberu úrody. Je to radosť, ktorá je odplatou za namáhavú prácu a trpezlivé čakanie. Čas zberu úrody je časom radosti a vzdávania vďaky Stvoriteľovi. Ovocie, o ktorom však budeme hovoriť teraz, je duchovné ovocie, ovocie Ducha, ktoré prináša veriaci v Ježiša Krista.

Je zrejmé, že ovocie nikdy nerastie na mŕtvom strome. Rovnako je pravdou, že choré stromy neprinášajú zdravé ovocie. Toto si musíme uvedomiť hneď na začiatku, keď ideme hovoriť o duchovnom ovocí.

Boli sme duchovne mŕtvi. V Adamovi sme zomreli, konali sme skutky tela a niesli sme tým ovocie smrti. Takými sme boli, ale niektorí sme sa stali ospravedlnenými v mene nášho Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha (1. Kor 6:9–11). Spasenie je viac než len odpustenie hriechov. Keď sa duchovne mŕtvy človek znovuzrodí, v Kristovi sa stáva novým stvorením. V Ježišovi Kristovi dostáva nový život (2. Kor 5:17).

Ale ovocím Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrota, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť; proti takým veciam nieto zákona.

Písmo hovorí, že proti takým veciam, ako je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrota, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť niet zákona. Asi málokto by mohol proti tomuto tvrdeniu niečo namietať. Ťažko by našiel niekto chybu na týchto vlastnostiach kresťanovho charakteru. Ten, ktorý sa vo svojom živote vyznačuje týmito vlastnosťami, ktoré, ako hovorí Písmo, sú ovocím Ducha, je na radosť a potešenie predovšetkým Bohu, iným a aj samému sebe.

Cieľom článku je z nadhľadu podať stručný prehľad Biblie

Keď sa obrátime k Pánovi a stretneme sa s Bibliou prvýkrát, názvy kníh nám toho veľa nehovoria,  lebo ešte nevieme, čo je v nich napísané. Apoštol Pavol píše: „lebo všetko, čo je tam prv napísané, je napísané na naše poučenie, aby sme mali skrze trpezlivosť a skrze potešenie písiem nádej“ (Rímskym 15:4). Teda každá jedna biblická kniha, ako Starého, tak analogicky aj Nového zákona, má pre Božie dieťa zámer - aplikované kristocentrické poučenia, ktoré vedú k získaniu a zostávaniu v skutočnej nádeji.