(ukážka článku)

A Mojžiš povedal Bohu: Hľa, ja prídem k synom Izraelovým a poviem im:

Boh vašich otcov ma poslal k vám. A keď mi povedia: Aké je jeho meno? Čo im poviem?

A Boh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM.

A ďalej riekol: Takto povieš synom Izraelovým:

SOM ma poslal k vám.

A ešte riekol Boh Mojžišovi: Takto povieš synom Izraelovým:

Hospodin, Boh vašich otcov, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakobov, ma poslal k vám.

Toto je moje meno na veky, a to je moja pamiatka z pokolenia na pokolenie

Exodus 3:13-15

V tomto článku sa znova vraciame k téme Božích mien. Ide o pokračovanie toho, o čom  sme písali v článku „Meno nad každé meno“ na strane 31. Tu sa zamyslíme nad dvoma Božími menami, ktoré sú v Písme asi najviac používané a nachádzame ich v Starej zmluve.  Jedno je Jahve (alebo Jehova) a druhé je El Šadaj. Pozrieme sa na ne aj ako tí, ktorí radi skúmajú biblický text, a preto sa pozrieme aj do pôvodných jazykov. Pritom by sme chceli vidieť hlavne to, ako sú tieto mená použité v spojení s históriou  izraelského národa a v spojení s nami, veriacimi z pohanov.

Boh sám sa dal ľuďom poznať aj cez svoje mená. Robí to preto, lebo je osobný a pretože má svoj charakter, má svoju identitu a chce, aby sme ho poznali. Takýto vzťah medzi Bohom a človekom je už od samého začiatku. Boh, ktorý človeka stvoril, ho nenechal len tak, nenechal ho odkázaného samého na seba. Zjavuje sa mu aj skrze svoje mená.

Všetko, čo Boh robí, hovorí o ňom. Sám o sebe hovorí, kto je a aký je. Takto o ňom môžeme vedieť a poznať ho ako osobu a môžeme poznať jeho charakter. Od prvých stránok Biblie vieme, že On je Stvoriteľ a On je Spasiteľ. Je ten, ktorý dáva dážď, je ten, ktorý udržuje celý vesmír pohromade, je ten, ktorý dohliada na vrabca. Je ten, ktorý má spočítané vlasy na našej hlave. Zjavil svoje meno, aby odhalil, aký je jeho vzťah k nám ľuďom.