aktuality

Koronavírus - zamyslenie. Čo sa to vlastne deje a prečo? Čo bude ďalej a čo máme čakať? Je táto situácia s koronavírusom už spustením posledných vecí? Lekcia o trpezlivosti a o poslušnosti. Božia vôľa a Božie srdce. Čomu žijeme?          Celý článok 


Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


cr_P9270077_u28n.jpg
Neuveriteľne čerstvá fosília dinosaura PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Peter Vajda   

(Neskamenelá skamenelina)


Uniformitarianizmus je presvedčenie a pohľad na svet prírody, podľa ktorého súčasnosť je kľúčom k minulosti. To znamená, že znalosť súčasných dejov a procesov v prírode je prenesená do minulosti. Preto napríklad v otázke geologickej minulosti Zeme muselo podľa uniformitarianizmu všetko prebiehať pomaly a postupne, pričom katastrofické udalosti (záplavy, erupcie sopiek, …) boli údajne len lokálne (miestne) a relatívne ojedinelé.


S týmto pohľadom je spojený aj geologický stĺpec, v ktorom jednotlivým geologickým vrstvám sú pripisované dlhé veky – milióny až stovky miliónov rokov. S geologickým stĺpcom je spojený fosílny záznam, čiže fosílie nachádzajúce sa v jednotlivých vrstvách. O fosílnom zázname sa verí, že je to geologický záznam evolúcie života, ktorá prebiehala miliardy rokov. Uniformitarianizmus je nezlučiteľný s biblickým pohľadom na svet. V biblickom pohľade je poradie kľúčových udalostí nasledovné: stvorenie, pád do hriechu, globálna katastrofická potopa, Kristova obeť a vykúpenie, druhý Kristov príchod, nové nebo a nová zem, pričom dejiny Zeme sa počítajú na tisícky rokov a nie na milióny a miliardy.


Podľa uniformitariánskeho evolučného presvedčenia žili dinosaury na Zemi približne 160 miliónov rokov v období druhohôr (trias, jura, krieda) – od neskorého triasu (zhruba pred 230 mil. rokmi) až do kriedy (zhruba pred 65 mil. rokmi). V tomto období boli na súši dominantnými zvieratami. Ich život mala ukončiť katastrofická udalosť, ktorá spôsobila ich hromadné vyhynutie. Dnes ich poznáme len ako skameneliny (fosílie) v geologických vrstvách. Sú dobre známe zo zrekonštruovaných kostier vystavených v múzeách a aj z početných prírodopisných či hraných filmov s úchvatnými trojrozmernými počítačovými animáciami, takže v podvedomí ľudí je živý obraz o tom, ako vyzerali a žili.


Keď paleontológovia vykopú zvyšky kostier fosílií dinosaurov, priradia im vek podľa geologickej vrstvy (súvrstvia, formácie), v ktorej sa našli. Vek geologickej vrstvy však nie je určený rádiometrickým datovaním, ale je odvodený z indexových fosílií (vedúcich skamenelín) a z predpokladaného evolučného vývoja na Zemi s jemu zodpovedajúcou časovou škálou stoviek miliónov rokov.


Jedným z najviac známych dinosaurov, čo by hlavne deti vedeli potvrdiť, je Tyrannosaurus rex (T-rex). Paleontologičke Dr. Mary Sweitzer sa podarilo urobiť jeden pozoruhodný nález vo vrstve pieskovca v Hell Creek v Montane, USA, ktorý bol publikovaný v roku 2005[i]. Vykopala kosti T-rexa, čo nie je nič až tak neobyčajné, keďže kostí T-rexa sa našlo už pomerne mnoho. Po preskúmaní fosílnych zostatkov kostry sa však zistilo, že v rozlomenej stehennej kosti T-rexa sa nachádza zachované pružné mäkké tkanivo (pozrite foto na www.msnbc.msn.com/id/7285683/), pružné cievy a krvinky.


Vek fosílie T-rexa bol samozrejme určený ako 68 miliónov rokov. Najväčšia dilema okolo tohto nálezu je však otázka, ako sa mohlo mäkké tkanivo, zvyšky ciev a buniek, a dokonca bielkoviny, zachovať počas 68 miliónov rokov. Biológovia dobre vedia, že to nie je možné ani pri neviem akých špeciálnych prírodných podmienkach.


Neskamenelá fosília T-rexa nie je jediná. Nálezov fosílií dinosaurov, ktoré neskameneli, ale sú „čerstvé“, je viac. Napríklad fosília hadrosaura z Aljašky[ii]. Vedci našli pomerne „čerstvú“ kostnú dreň vo fosíliách žiab a salamandrov, ktoré mali byť staré údajne 10 miliónov rokov[iii]. Krvinky a bielkoviny sa našli aj vo fosílii Brachylophosaura (druhu hadrosaura), údajne 80 miliónov rokov starého, ktorého našla tiež doktorka Mary Schweitzer so svojím tímom[iv] (pozrite foto na http://creation.com/sensational-dinosaur-blood-report). Prítomnosť  troch bielkovín bola potvrdená piatimi nezávislými laboratóriami.


Tento neobyčajný paleontologický nález je viac než presvedčivým dôkazom, že dinosaury nežili na našej planéte pred viac než 65 miliónmi rokov, ale len relatívne nedávno. Tento nález je vo výbornej zhode so svetonázorom na základe biblického pohľadu na dejiny Zeme, ktorý pramení z viery v zjavené Božie slovo. V biblickom rámci boli dinosaury stvorené počas stvoriteľského týždňa. Žili na Zemi spolu s inými zvieratami a ľuďmi až do potopy. Potopu prežili páry dinosaurov v Noeho korábe. Po potope sa veľmi dramaticky zmenilo životné prostredie a podmienky pre život. Je rozumné usudzovať, že dinosaury tlak nového prostredia nezvládli a vyhynuli, a preto tu s nami dnes nie sú[v]. Aj v súčasnosti sme svedkami toho, ako na našej planéte vymierajú niektoré živočíšne druhy.


Fosílny záznam relatívne bohatý na kosti dinosaurov vznikol v dôsledku globálnej katastrofickej potopy za dní Noacha, ktorá zničila celý vtedajší svet pred potopou. Nálezy neskamenelých fosílií dinosaurov a iných zvierat sú mocnými dôkazmi podporujúcimi biblickú vieru.


Použité zdroje:

Answers in Genesis, www.answersingenesis.org

Creation Ministries International, http://creation.com

 

Obr. 1. Fosília lebky T-rexa (foto: Wikimedia Commons).

Fotografia dodaná autorom článku.


[i] Schweitzer, M.H., Wittmeyer, J.L., Horner, J.R., and Toporski, J.K. 2005., Soft-Tissue Vessels and Cellular Preservation in Tyrannosaurus rex, Science 307(5717): 1952–1955.

[ii] Geological Society of America 1985: abstract proceedings, Vol. 17, p. 548; Kyle L. Davies, ‘Duckbill Dinosaurs (Hadrosauridae, Ornithischia) from the North Slope of Alaska’, Journal of Paleontology, Vol. 61 No. 1, pp. 198–200

[iii] McNamara, M.E., Orr, P.J., Kearns, S.L., Alcala, L., Anadon, P., and Penalver-Molla, E. 2006. High-fidelity organic preservation of bone marrow in ca.10 Ma amphibians, Geology 34(8): 641–644

[iv] Schweitzer, M., et al., 2009. Biomolecular Characterization and Protein Sequences of the Campanian Hadrosaur B. canadensis Science, 324 (5927), 626–631

[v] Existuje určitá pravdepodobnosť, že niektoré dinosaury ešte stále na Zemi žijú. Existuje pomerne mnoho svedectiev pozorovaní tvorov podobných dinosaurom, ktorých dôveryhodnosť sa nedá len tak ľahko vylúčiť. Existujú biológovia a profesionálni vedci-výskumníci, ktorí sa venujú hľadaniu žijúcich druhov dinosaurov a organizujú expedície do neprebádaných častí našej planéty.






Zdieľať |