„A hľa, istý človek pristúpil k nemu a povedal: Dobrý Učiteľu čo dobrého mám činiť, aby som mal večný život?

Hriech je ako bumerang – vráti sa. Každý hriech má svoj začiatok i koniec. V mnohých prípadoch začína ako malý čin, ale koniec býva tragický. Nepriznaný hriech so všetkými dôsledkami sa vráti na hlavu toho, kto ho vykonal a nájde ho všade, nech by zašiel hoci aj na kraj sveta.

Väzenské dvere sa za tebou zatvorili. Svedomie však nie je uväznené a hovorí ti, ako veľmi si zlyhal, aký hrozný čin si urobil. Ruka zákona dopadla na teba tvrdo. Ale aj Boh ťa videl pri čine. Prestúpil si Boží aj ľudský zákon. Jeden súd máš za sebou, ale čaká ťa ešte ďalší – Boží súd.

Dobre čítate. Veriť v Božiu existenciu je naozaj málo. Aj démoni veria, že Boh existuje, a trasú sa pred Ním. Je treba veriť Bohu a Jeho slovu.

V dnešnom technicky vyspelom svete sa pomaly vytráca slovo Boh – viera – večnosť. Človek sa zaoberá len sám sebou a súčasnosťou. Je akoby pripútaný neznámou silou k hmote tak silno, že sa z neho stal akýsi bezduchý robot. Je to tým, že človek už veľa dosiahol a mnoho toho vie. Obrovské tempo výskumov v našom storočí však prinieslo aj pozitívny signál o Bohu, viere a večnosti.

Ľudský život je ako vlak. Má veľa vagónov, nezastavuje, ženie sa po koľaji, ktorá môže byť veľmi dlhá a prechádzať cez mnohé kraje, krajinky a krajiny, ale na jej konci nie je krásna stanica, v ktorej by vlak zakotvil, ale hlboká priepasť zvaná smrť.