Vyrástol som v nekresťanskej rodine. K Bohu ma nikdy nikto neviedol - len keď som bol menší, stará mama sa ma snažila dostať do kostola.  Nijako mi to však nesedelo. Pamätám si, že keď som šiel na prvé sväté prijímanie, tak som to zobral dosť vážne.

Vyrastal som v Austrálii, v rodine, ktorá v skutočnosti nebola kresťanská. Moja stará matka bola anglikánka, chodila do kostola a bola skutočne veriaca. Ja som ako dieťa chodil do nedeľnej besiedky, a keď som mal asi desať rokov, spoznal som Pána. Nie som si úplne istý, ale zdá sa mi, že to bolo tak.

Volám sa Kavo. Vyrastal som v nekresťanskej rodine. Nikto ma k Bohu neviedol, iba moja stará mama ma raz vzala do kostola, že poď môj chlapček, poď sa pozrieť, ako to v kostole vyzerá. Tam sa mi veľmi páčil zvon.

Z listu našej čitateľky (7.2.2011):

Môj život nebol ničím výnimočný. Mala som svoje plány, ktoré sa zväčša plnili a všetko išlo pokojne a hladko. Skončila som vysokú školu a našla som si prácu. Mala som štyri roky priateľa. Bol mi všetkým. Nevedela som si predstaviť, že niekedy budem bez neho. Chodievali sme na výlety s jeho spolužiakmi, s ktorými sme mali aj po škole veľmi dobré vzťahy.

Môj predchádzajúci život by sa dal popísať ako klasický život dievčaťa, ktoré dospieva a s tým „objavuje“ všetko možné, čo k tomuto veku „jednoducho patrí“. Boh bol pre mňa pojem z Biblie a niečo, v čom nachádzajú starí ľudia posledný zmysel života predtým ako zomrú. Nikdy som sa o to nezaujímala a nemala som pre to ani dôvod, pretože som bola so sebou spokojná. Tri a pol roka som sa venovala MMORPG (Massive multiplayer online role – playin game) – online hre, prakticky denne. Budovanie môjho charakteru a postavenie vo virtuálnom (neskutočnom) svete sa stalo mojím druhým životom, ktorý som žila spolu s tým skutočným. Do kuchyne som sa často dostala len pre jedlo a pitie. Vonku som sa vyskytovala len pri príchode a odchode zo školy.