Už viacero rokov mám privilégium, ale aj zodpovednosť, spochybňovať evolúciu v cirkevných zboroch. Skúsenosť je pritom taká, a o tom môžu vydať svedectvo aj iní služobníci zapojení do tejto služby, že najväčšia opozícia, protivenstvo a kritika prichádza od vyznávajúcich kresťanov. Dovoľte mi uviesť pár príkladov.

V predchádzajúcom mimoriadnom čísle časopisu Solas sme písali o Darwinovom úspechu a popularite, ktorú si jeho učenie o vzniku druhov prírodným výberom získalo (Evolučné učenie – stručný historický prehľad, Solas, 5. mimoriadne číslo, december 2015, str. 1-7). Darwin dúfal, že budúcnosť prinesie dôkazy v prospech jeho učenia o prírodnom výbere ako motore evolúcie živých organizmov.

V našej krajine prakticky od začiatku 50. rokov minulého storočia dochádzalo k veľmi intenzívnej konfrontácii vedy a viery v Stvoriteľa. Dosvedčujú to tvrdenia typu: veda dokázala, že Boh nie je.

Otázka: Zmenil by svoj postoj?

Darwin žil v dobe pred vznikom molekulárnej biológie. Žil v dobe, kedy geologický výskum bol ešte len v ranom štádiu. Vtedy bola zdokumentovaná len veľmi malá časť fosílneho záznamu a veľmi veľa z mnohých dnešných vedeckých objavov bolo neznámych a pravdepodobne ich vtedy ešte ani nikto nepredvídal.

Teistická evolúcia je označenie pre koncept, ktorý sa snaží o harmonizáciu evolučnej teórie s kresťanskou vierou. Snahy o evolučný popis sveta tu boli už pred Darwinom, ale až jeho vystúpenie (1859), ktoré malo ambície vedeckej teórie, vyvolalo potrebu dôkladnej teologickej reflexie.