Milovaní, nedivte sa ohňu, ktorý prišiel na vás pre vaše skúsenie,

ako čo by sa vám diala čudná vec.

1. Petrov 4:12

V tomto článku sa zamyslíme nad utrpením, ktoré prichádza do života veriaceho v Pána Ježiša Krista. Prečo prechádzame utrpením?

Kniha Jób je pre mňa vzácna a zvláštna kniha Biblie. Ťažká na pochopenie v mnohých ohľadoch, ale bohatá na odkrývanie úžasnej Božej zvrchovanosti a vlády, milosti, spravodlivosti počítanej z viery a veľkej nádeje na vzkriesenie z mŕtvych a večný život. Táto kniha veľa odhaľuje aj o utrpení. Dáva nahliadnuť na utrpenie a skúšky spravodlivého z Božej perspektívy, čím sa stáva cennou studnicou neochabujúcej dôvery v nášho Boha, Pána a Spasiteľa, aj v tých najťažších chvíľach nášho kráčania po úzkej ceste.

A zhromažďujúc sa s nimi prikazoval im, aby neodchádzali z Jeruzalema,

ale aby čakali zasľúbenie Otcovo…

Skutky 1:4

Pastoračné epištoly zostávajú, podľa biblistov (pozri napr. Merrill C. Tenney: O Novém zákoně), stále najcennejším prameňom informácií o spôsobe života cirkvi v období do konca šiesteho desaťročia 1. st. po Kr. (pozri článok Listy z väzenia a pastoračné epištoly v Solas 16, str. 12). Ide o dobu, ktorej charakteristickou známkou bola potreba budovať pevnú správu (spravovanie) zborov. Misia bola stále na prvom mieste, a tak napriek prenasledovaniam a nesprávnym učeniam, ktoré sa do zborov dostávali, cirkev rýchlo rástla.

Cirkev, ako skupina všetkých ľudí, ktorí kedy uverili evanjeliu milosti, evanjeliu ukrižovaného a vzkrieseného Krista, má svoje korene v židovstve (v Izraelitoch). Patriarchovia a Izraeliti dostali zasľúbenia, dostali zmluvy, dostali zákon a z nich prišiel Kristus podľa tela (Rímskym 9:4-5). Evanjelium a Spasiteľ sú poslané na prvom mieste Židom.