A zhromažďujúc sa s nimi prikazoval im, aby neodchádzali z Jeruzalema,

ale aby čakali zasľúbenie Otcovo…

Skutky 1:4

V histórii ľudstva je niekoľko medzníkov, ktoré výrazným a nezabudnuteľným spôsobom poznamenali život človeka a ľudstva ako takého. Jedným z nich je deň ukrižovania Ježiša Krista – v jeho obeti Boh riešil hriech ľudstva. Následne takým bol aj tretí deň po ukrižovaní, kedy Boh vzkriesil svojho Syna v moci Svätého Ducha. Bol to deň, na ktorý pripadala Slávnosť prvého snopu, kedy sa pred Hospodina prinášal prvý snop z novej úrody. Vzkriesenie Ježiša Krista v tento deň je aj symbolické vyjadrenie toho, že on je, ako hovorí Písmo, vo všetkom prvý (Kolosenským 1:18): „a on je hlavou tela, cirkvi, ktorý je počiatkom, prvorodeným z mŕtvych, aby on bol vo všetkom prvý.“

Po svojom vzkriesení štyridsať dní vyučoval svojich učeníkov o Božom kráľovstve. Na štyridsiaty deň po svojom vzkriesení bol v sláve vzatý do neba a sadol si po pravici Otca (Marek 16:19). Pri svojom odchode do slávy, ktorú mal prv u Otca, prikázal svojim učeníkom, aby zostali v Jeruzaleme a čakali na zasľúbenie Otcovo: „A hľa, ja posielam zasľúbenie svojho Otca na vás, a vy buďte v meste Jeruzaleme, dokiaľ nebudete odiati do moci z výsosti.“ (Lukáš 24:49; pozri tiež Skutky 1:2-9).

Učeníci poslúchli, vrátili sa do Jeruzalema, kde spoločne vo vrchnej dvorane jednomyseľne zotrvávali na modlitbách a v prosbách (Skutky 1:12:14), až prišiel päťdesiaty deň po vzkriesení Pána Ježiša Krista. Bol to deň Letníc, deň Slávnosti prvých chlebov (prvotín). V tento deň sa naplnilo Otcovo zasľúbenie – bol zoslaný (vyliaty) Svätý Duch. Tento deň je ďalším zo spomínaných medzníkov – je to deň vzniku Cirkvi ako Tela Kristovho. Cirkev je živý organizmus, do ktorého patria všetci znovuzrodení veriaci v Ježiša Krista – je tvorená tými, ktorých Písmo označuje tiež ako nové stvorenie v Kristovi (2. Korintským 5:17). Do tohto dňa sa ľudstvo delilo na dve skupiny: na Židov a pohanov. Od tohto dňa Letníc sa ľudstvo delí na tri skupiny: nespasených Židov, pohanov a Cirkev, kde už niet ani Žida ani pohana (1. Korintským 10:32, Galatským 3:28, Kolosenským 3:11). Cirkev – to je ľud zavolaný evanjeliom, vykúpený vierou v Ježiša Krista a jeho dielom spásy a zjednotený Svätým Duchom do jedného spoločenstva ako údy Tela Kristovho.

Svet sa vznikom Cirkvi v Jeruzaleme zmenil. Od tohto dňa a udalosti vyliatia Svätého Ducha Cirkev zvestuje Evanjelium Ježiša Krista a každý, kto uverí v toto evanjelium, je spasený. Je to Cirkev, ktorá po stáročia zvestuje túto dobrú správu.