Zápas o skúsenosť Božieho Otcovstva

Vy sa teda modlite takto: Náš Otče, ktorý si v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno!

Nech príde tvoje kráľovstvo! Nech sa stane tvoja vôľa ako v nebi, tak aj na zemi!

Daj nám dnes náš každodenný chlieb

a odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom,

a neuvoď nás v pokušenie, ale nás zbav zlého, lebo tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky.

Amen.

Matúš 6:9-13

Už piaty krát sa venujeme textu veršov 9 až 13 zo 6. kapitoly Evanjelia podľa Matúša a aj v tomto článku sa opäť chceme pozrieť na oslovenie: „Náš Otče“.

Ale Duch hovorí výslovne, že v neskorších časoch odstúpia niektorí od viery,

ktorí budú počúvať bludných duchov a učenia démonov, hovoriacich v pokrytectve lož…

1. Timoteovi 4:1-2

Od samého začiatku služby Ježiša Krista z Nazareta a histórie Cirkvi ako jeho Tela, mnohí spochybňovali jeho božstvo, alebo odmietali prijať, že on je Boh svojou podstatou a v plnom zmysle významu tohto slova. Táto situácia trvá až do dnešných dní.

A Tomáš odpovedal a riekol mu: Môj Pán a môj Boh!

A Ježiš mu povedal: Tomášu, uveril si, že si ma videl. Blahoslavení sú, ktorí nevideli a uverili.

Ján 20:28-29

Tento príspevok/článok je inšpirovaný svedectvom a vyučovaním kazateľa Jesseho Pirschela z marca roku 1999. Opisujeme v ňom jeho skúsenosť s tým, ako zakolísal vo viere kvôli zvodu falošného učenia týkajúceho sa otázky božstva1 Pána Ježiša Krista, akým zápasom prešiel, a ako ho Pán upevnil v pravdách Božieho slova v doktríne božstva Pána Ježiša.

Kto verí v Syna, má večný život; ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom

Ján 3:36

Chcem uviesť šesť dôvodov, prečo Ježiš je väčší než všetci ostatní a prečo je dôležité prísť k Nemu. Všetko toto budeme sledovať v tretej kapitole Evanjelia podľa Jána, od veršov tridsaťjeden až po  verš tridsaťšesť. V každom tomto verši je uvedený jeden dôvod.

Ženám, ktoré prišli ku Kristovmu hrobu a divili sa, že telo Pána Ježiša Krista tam nie je, anjel povedal: „Niet ho tu, lebo vstal, tak ako povedal“ (Matúš 28:6).  Pán Ježiš svojim učeníkom o smrti a vzkriesení vopred hovoril a teraz prišiel okamih, keď sa oni mohli presvedčiť o tom, že je to tak.

Potom ich vyviedol von až do Betánie a pozdvihnúc svoje ruky dal im požehnanie. A stalo sa v tom, keď ich žehnal, že sa bral preč od nich a vznášal sa hore do neba. A oni pokloniac sa mu navrátili sa do Jeruzalema s velikou radosťou. A boli po celý čas v chráme a chválili Boha a dobrorečili mu
(Lukáš 24:50–53).