Potom ich vyviedol von až do Betánie a pozdvihnúc svoje ruky dal im požehnanie. A stalo sa v tom, keď ich žehnal, že sa bral preč od nich a vznášal sa hore do neba. A oni pokloniac sa mu navrátili sa do Jeruzalema s velikou radosťou. A boli po celý čas v chráme a chválili Boha a dobrorečili mu
(Lukáš 24:50–53).

Po svojom vzkriesení sa Ježiš Kristus zjavoval medzi svojimi učeníkmi štyridsať dní, aby dokončil a dovŕšil svoje vyučovanie. Práve jeho učeníci boli prvými, ktorým sa dostal presvedčivý dôkaz o víťazstve Ježiša Krista nad smrťou a o príchode Božieho kráľovstva skrze neho. Biblia hovorí o vzkriesení a pokračuje ďalej opisom Kristovho nanebovstúpenia a jeho oslávenia.  Nanebovstúpenie znamenalo koniec Kristovho poníženia a počiatok stavu jeho vyvýšenia.

Nový zákon sa o Kristovom nanebovstúpení zmieňuje na viacerých miestach. Márii Magdaléne povedal: „Nedotýkaj sa ma, lebo som ešte nevstúpil hore k svojmu Otcovi; ale idi k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi a k svojmu Bohu a k vášmu Bohu“ (Ján 20:17). V Skutkoch je napísané: „A keď to povedal, zdvihnutý bol hore, kým oni hľadeli na to, a podňal ho oblak a vzal spred ich očí“ (Skutky 1:9).

Nanebovstúpenie svedčí o suverénnom panstve Ježiša Krista nad svetom, ktoré Stará zmluva pripisuje Bohu (Žalmy 8 a 115; Izaiáš 40:28). Je teraz pánom všetkého (Efezanom 1:22–23). Jeho panstvo nie je ohraničené len na cirkev, ani nie je odsunuté až na dobu jeho druhého príchodu späť na zem na konci časov. Nová zmluva jednoznačne dáva výpoveď o tom, že Ježiš Kristus je teraz Pánom a Kráľom všetkého. (... ktorý odíduc do neba je po pravici Boha, keď mu driev boli podriadení anjeli, vrchnosti a moci; 1. Petrov 3:22).

Nová zákon nehovorí len to, že Ježiš vstúpil na nebesia, ale tiež hovorí, že potom, odvtedy, ako tam vstúpil, „sedí po pravici Boha Otca všemohúceho“. Tento výraz znamená, že Ježišovi Kristovi bola daná najvyššia pocta, aká živej bytosti v celom vesmíre vôbec môže byť daná. To, že Ježiš bol takto poctený, je v Písme uvedené na viacerých miestach: „... učiniac si skrze samého seba očistenie od našich hriechov posadil sa po pravici Veličenstva na výsostiach“ (Židom 1:3). Dôvod, prečo je Kristus vyvýšený a prečo mu je vzdaná a vzdávaná všetka a najvyššia pocta je uvedený aj v liste Filipským: „... ale sám seba zmaril prijmúc podobu sluhu a stal sa podobný ľuďom a súc v spôsobe nájdený ako človek ponížil sa stanúc sa poslušným až po smrť, a to po smrť kríža“ (Filipským 2:7–8). Bol rovný Bohu, ale napriek tomu sám seba zmaril, prijal ľudské telo, stal sa poslušným, v poslušnosti podstúpil smrť pre našu spásu a „preto aj Boh jeho povýšil nad všetko a dal mu z ľúbosti meno, ktoré je nad každé meno, aby sa v mene Ježiša sklonilo každé koleno bytostí ponebeských a pozemských i podzemských, a každý jazyk aby vyznal, že Ježiš Kristus je Pánom, na slávu Boha Otca“ (Filipským 2:9–11)“.

Ježiš je teraz v nebi, kde sedí po pravici svojho Otca, vládne a očakáva na deň, kedy príde vo svojej moci a sláve späť na zem, aby súdil živých a mŕtvych. Kristovo budúce panstvo v sláve a moci tu na zemi je niečo, cez čo sa musíme pozerať na všetko ostatné dianie. Kristus zhromaždí všetko v sebe a bude zjavne vládnuť nad plne spaseným a od hriechu očisteným vesmírom.
Keď učeníci v Betánii hľadeli hore k nebu, objavili sa pri nich dvaja anjeli a sľúbili im, že ten, ktorý bol práve od nich vzatý, „práve tak“ znova príde.  

Maranatha! Pane, príď!