Z Božieho slova sa dozvedáme jeden kľúčový, ba dokonca životne dôležitý fakt (2. Korintským 3:6):

Obsah tohto biblického výroku je skutočne otázkou života a smrti a pre kresťana, ktorý prijal dar večného života, je to otázka žitia nového života po tom, ako sa stal novým stvorením. Počas rokov po mojom obrátení som sa pomerne často stretal s tým, že tento text zostal nepochopený a bol zle vykladaný, dokonca aj zneužívaný.

Filozofia - a čo s ňou?

Filozofie v dobe ranej cirkvi (1. časť)

Všimnime si pozorne a porovnajme texty Písma v liste Jakuba 2:14–26 a Rímskym 3:27 – 4:5:

Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru, a nemá skutkov? Či ho azda tá viera môže spasiť? A keby brat alebo sestra boli nahí a nemali by denného pokrmu, A keby im niekto z vás povedal: Iďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa, a keby ste im nedali toho, čo je potrebné telu, čo to osoží? Tak aj viera, keď nemá skutkov, je mŕtva sama v sebe.

Už: Slobodní rozhodujúcim spôsobom, neodvolateľne a nezrušiteľne

Ešte nie: Slobodní dokonale a dokončene

To, čo sme sa naučili z listu Rímskym, kapitoly 6 a 7, je, že keď sme uverili v Krista ako nášho Spasiteľa a Pána (ako náš Poklad!), boli sme s Kristom zjednotení (Rímskym 6:5, 7:4). V tomto spojení s Kristom sme umreli (Rímskym 6:8, Kolosenským 2:20, 3:3) a znovu vstali [vstali z mŕtvych] (Rímskym 6:4, Kolosenským 2:12, Efezským 2:6). Takto vzniklo nové stvorenie rozhodujúcim a nezrušiteľným spôsobom (2 Korintským 5:17) a nastalo rozhodné a nezrušiteľné oslobodenie (Rímskym 6:14, 18). Prešli sme zo smrti do (večného!) života. Súd, ktorý je pre nás rozhodujúci, už máme za sebou – stal sa na Golgote (Ján 5:24). Sme premiestnení z moci temnosti do kráľovstva Božieho Syna (Kolosenským 1:13).