Ale Duch hovorí výslovne, že v neskorších časoch odstúpia niektorí od viery,

ktorí budú počúvať bludných duchov a učenia démonov, hovoriacich v pokrytectve lož…

1. Timoteovi 4:1-2

Od samého začiatku služby Ježiša Krista z Nazareta a histórie Cirkvi ako jeho Tela, mnohí spochybňovali jeho božstvo, alebo odmietali prijať, že on je Boh svojou podstatou a v plnom zmysle významu tohto slova. Táto situácia trvá až do dnešných dní.

S odmietaním božstva Pána Ježiša Krista sa stretávame aj v dnešných dňoch a to v rôznej prešpekulovanej a rafinovanej podobe falošných učení. Na stránkach časopisu Solas sme preto otvorili tému Božstvo Ježiša Krista. Poukazovanie na jeho božstvo tak, ako je zjavené v Písme, považujeme stále za potrebné pre upevnenie v biblickej viere a na jej obranu. Nie je nám zaťažko písať o božstve Ježiša Krista z Nazareta a píšeme o tom s radosťou, lebo, ako sme to uviedli už v prvom čísle časopisu Solas, sme kristocentrickí – naším Bohom a Pánom je Ježiš Kristus z Nazareta. Ježiš Kristus je v strede našich sŕdc, myslí, života. V tomto článku poukážeme na jeho božstvo z 1. listu Timoteovi.

Prvý list apoštola Pavla Timoteovi, adresovaný svojmu pravému dieťaťu vo viere (1. Timoteovi 1:2), veľa hovorí o pravej pobožnosti – o praktickom živote v spasiteľnej viere. V kontexte tejto skutočnosti apoštol pripomína a poukazuje aj na božstvo nášho Pána Ježiša Krista. Prejdeme miesta tohto listu, v ktorých sa nachádzajú priame prehlásenia o božstve Ježiša Krista, alebo ktoré ho naznačujú:

1.

A vyznane veľké je tajomstvo pobožnosti: Boh zjavený v tele, ospravedlnený v Duchu, zjavený anjelom,

kázaný pohanom, uverené mu na svete, hore vzatý v sláve.

(1. Timoteovi 3:16)

Písmo tu v 1. Timoteovi 3:16 hovorí, že Ježiš Kristus je Boh, lebo prvá časť verša (Boh zjavený v tele) hovorí, že Boh sa zjavil v tele a druhá časť verša (ospravedlnený v Duchu, zjavený anjelom, kázaný pohanom, uverené mu na svete, hore vzatý v sláve) sa priamo vzťahujú na Ježiša Krista. Boh zjavený v tele je Ježiš Kristus z Nazareta – Ježiš Kristus z Nazareta je Boh zjavený v tele.

Tak to oznamuje aj apoštol Ján. Keď v prvej kapitole svojho evanjelia píše o Slove, ktoré sa stalo telom a ktoré bolo Bohom, tak píše o Ježišovi Kristovi z Nazareta: „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. A on, to Slovo sa stalo telom a stánilo medzi nami…“ (Ján 1:1 a 14) – a v kontexte témy tiež Ján 3:16-17.

Ten, kto je kázaný (zvestovaný) pohanom, je Boh zjavený v tele. Pohanom, cieľom spasenia, je kázaný Ježiš Kristus (Matúš 28:19; Marek 16:15; Lukáš 24:46-47). To bola aj služba apoštola Pavla („Ale keď sa zaľúbilo Bohu, ktorý ma oddelil od života mojej matky a povolal svojou milosťou, zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi…“, Galatským 1:15-16), ktorý bol apoštolom Ježiša Krista zvlášť určeným zvestovať evanjelium pre pohanov („Nakoľko teda som ja apoštolom pohanov…“, Rímskym 11:13; pozri tiež Skutky 13:46 a 26:15-18 a najmä verše 17 a 18; 1. Korintským 1:17; 1. Timoteovi 2:7). Pánovi apoštoli a učeníci nezvestovali inú cestu spasenia, iba vieru v evanjelium Ježiša Krista.

Boh zjavený v tele, ktorému je uverené na svete, je Ježiš Kristus – tak kázal aj apoštol Peter, napr.: „A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení.“ (Skutky 4:12; v celej štvrtej kapitole je reč o Ježišovi Kristovi z Nazareta). Tak píše aj apoštol Ján: „Ako si ty mňa poslal na svet, tak som i ja ich poslal do sveta… Ale neprosím len za týchto, ale aj za tých, ktorí majú skrze ich slovo uveriť vo mňa“ (Ján 17:18 a 20); „Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v jeho meno [v meno Ježiša Krista z Nazareta]“ (Ján 1:12).

Je to Ježiš Kristus z Nazareta, ktorý bol tretieho dňa vzkriesený z mŕtvych a potom hore vzatý (do neba) v sláve. „… Galilejskí mužovia, čo tu stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás hore do neba, príde tak, ako ste ho videli ísť do neba“ (Skutky 1:11, 2:33). „[sila jeho vlády] ktorú spôsobil v Kristovi vzkriesiac ho z mŕtvych a posadiac po svojej pravici v ponebeských oblastiach“ (Efezským 1:20). „Ale hlavné pri tom, o čom je slovo, je to, že máme takého veľkňaza, ktorý sa posadil po pravici trónu Veličenstva v nebesiach“ (Židom 8:1, 1:3, 10:12, 12:2). Ten, ktorý bol hore do neba vzatý v sláve, a to pred očami mnohých svedkov, je Boh zjavený v tele – a podľa Písma je to Ježiš Kristus z Nazareta.

Aj toto miesto (1. Timoteovi 3:16) je nespochybniteľným a „nepriestrelným“ argumentom o božstve Pána Ježiša Krista. Myslím si, že to je tak zrejmé a jednoznačné, že nie je potrené viac tento verš rozvádzať.

2.

aby si zachoval seba čo do toho prikázania nepoškvrneného a bezúhonného

až do zjavenia sa nášho Pána Ježiša Krista (verš 14),

ktoré ukáže vo vlastných časoch ten blahoslavený a jediný Mocnár, Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich (verš 15),

ktorý má sám jediný nesmrteľnosť a býva v neprístupnom svetle, ktoré nevidel nikto z ľudí ani nemôže vidieť,

ktorému česť a večná sila. Amen (verš 16).

(1. Timoteovi 6:14-16)

Toto miesto obsahuje veľmi silnú výpoveď o božstve Pána Ježiša Krista. Verš 14 jednoznačne hovorí o Ježišovi Kristovi z Nazareta, ktorý má znova prísť sem na Zem. Verše 15 a 16 hovoria, že sa v tom čase ukáže ten, ktorý je v týchto veršoch menovaný ako blahoslavený a jediný Mocnár, Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich, ktorý má sám jediný nesmrteľnosť a býva v neprístupnom svetle, ktoré nevidel nikto z ľudí ani nemôže vidieť, ktorému česť a večná sila – tu sú vymenované niektoré vlastnosti, ktorými apoštol opisuje samotného Boha (Boha Otca). Pritom pomenovanie Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich je podľa 16. verša 19. kapitoly Knihy Zjavenia rovnako a priamo pripísané Ježišovi Kristovi: „A na svojom rúchu a na svojich bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov“

Pojem nesmrteľnosť je iným vyjadrením (synonymom) pojmu večná existencia alebo presnejšie výrazu: mať život sám v sebe. Rovnako ako Otec (Boh) má život (nesmrteľnosť) sám v sebe, tak ho má aj Syn (Ježiš Kristus z Nazareta): „Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn, ktorých chce, oživuje. Lebo ako má Otec život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe“ (Ján 5:21 a 26). Žiadna stvorená bytosť nemá život sama v sebe – to je Písmom povedané len o Bohu (pozri napr. Rímskym 4:17, 8:11 a tiež 1. Timoteovi 6:13). Vlastnosť mať život sám v sebe poukazuje na večnú existenciu – a večne existuje len Boh. Mať život sám v sebe je len Božia vlastnosť a túto vlastnosť Ježiš Kristus z Nazareta má (Ján 5:21)! „… v Kristovi všetci budú oživení“ (1. Korintským 15:22); „Tak je aj napísané: Prvý človek, Adam, stal sa živou dušou, posledný Adam oživujúcim duchom“ (1. Korintským 15:45).

Život, ktorý majú stvorené bytosti, nie je život sám v sebe. Ten, kto má život sám v sebe je zdrojom života – a to sa o žiadnej stvorenej bytosti nedá povedať. Dať život môže len Boh: „Prikazujem ti pred Bohom, ktorý oživuje všetko…“ (1. Timoteovi 6:13). Večný život, ktorý máme, je život v Ježišovi Kristovi: „a keď sa zjaví Kristus, náš život…“ (Kolosenským 3:4; pozri tiež 1. Jánov 5:11-12, 5:16); „Pavel, apoštol Ježiša Krista vôľou Božou podľa zasľúbenia života, ktorý je v Kristu Ježišovi“ (2. Timoteovi 1:1).

Pri pozornom čítaní Nového zákona v každej jeho knihe, podobne ako tu v prvom liste Timoteovi, môžeme nájsť prehlásenie o tom, že Ježiš Kristus z Nazareta je Boh.