Narodila som sa v roku 1963 a s radosťou vám niečo o sebe píšem. Som matka štyroch detí. Pochádzam z katolíckej rodiny, bola som teda nábožensky vychovávaná, ale boli to len náboženské tradície: prijímanie, birmovka, sem-tam spoveď. I keď som na veľké sviatky do kostola chodila, pretože ma rodičia nútili, nič som z toho nemala.

Pri bežnom rozhovore so známymi, mi často položia otázku: “Ako si dokázal, že už nepiješ alkohol a ani nefajčíš? Máš takú pevnú vôľu?“ Odpovedám: Keby som mal takú pevnú vôľu, tak by som bol prestal s alkoholom a cigaretami už oveľa skôr. Pán Ježiš ma pred ôsmimi rokmi oslobodil od týchto závislostí. Ako sa to stalo? Ale začnem svoj životný príbeh od začiatku:

Odmalička som bol vedený k viere, no bolo to, dá sa povedať, len formálne kresťanstvo. To znamená, chodil som do kostola, dokonca som miništroval, absolvoval som prvé prijímanie atď., ale bolo to všetko len preto, že musím. A ak mám byť úprimný, ani ma to nebavilo.

V detstve mi rodičia prikazovali chodiť do kostola, no nič mi to nedávalo. Vlastne som tam chodil len kvôli tomu, aby som na Vianoce dostal darčeky, lebo tak som bol vychovávaný. Až raz, keď nás začali navštevovať dovtedy neznámi ľudia – kresťania a svojím životom a rozprávaním doslova žiarili, začal som sa zamýšľať nad tým, ako môžu byť takí milí, pokojní, „takí anjelski“, a nechápal som to. Pravidelne nás navštevovali.

Odpoludňajšie zhromaždenie sa začalo. Tiché tóny harmónia a text piesne nás unášajú k nebeským výšinám. Boli sme pripravení počuť Božie slovo. V tomto stíšení sme odrazu počuli tichý plač.

Ako chlapec som rád chodieval do našej krásnej prírody, ktorá hrá všetkými farbami a ozýva sa rôznymi hlasmi. Rád som hľadel na rozkvitnuté sady a lúky. Počúval som spev vtákov aj hlasy lesnej zveri i žblnkot horských potôčikov. V tejto harmónii tvorstva a hlasu prírody so vydržal sedieť celé hodiny, premýšľať a obdivovať krásny Boží svet.