Volám sa Eva Gebeová. Chcem Vám vyrozprávať príbeh, ktorý je veľmi smutný, ale zároveň má šťastný koniec. Koncom roku 2011 moja dcéra vo svojich 34 rokoch ochorela na chorobu, ktorá sa nedala vyliečiť. Liečba sa začala v Banskej Bystrici operáciou. Už vtedy som zistila, že hľadám Boha, ktorému som sa stratila veľmi dávno.

Volám sa Ján Šuranský. Vyrastal som v rodine, v ktorej moja babka z otcovej strany mala silný vplyv na formovanie viery celej rodiny. Nemal som na výber a už ako nemluvňa som bol začlenený do katolíckej cirkvi . Ako som vyrastal, samotná moja existencia i existencia sveta, ktorý ma obklopoval, mi dokazovali, že Stvoriteľom tohto všetkého je Boh a že svet je stvorený.

Kto prijal jeho svedectvo, ten spečatil, že Boh je pravdivý.

Ján 3:33

1. časť: Život na pokraji útesu

Vrávorala som sa na okraji útesu. Podo mnou zívala priepasť, na steny ktorej narážali vlny príboja. Pražilo na mňa slnko a mala som pocit, akoby ma spaľovalo zvnútra. Bola som sama. Všade na mňa zízali len nemé skaly. Vlny hučali a akoby ma pozývali do svojho tajomného objatia. Pomaly som ustúpila, …mala som strach prijať ich ponuku. Chcela som preč, preč od pokušenia, od smrti. Rýchlo som sa obrátila a rozbehla sa bez cieľa a smeru, jednoducho preč.

Môj predchádzajúci život by sa dal popísať ako klasický život dievčaťa, ktoré dospieva a s tým „objavuje“ všetko možné, čo k tomuto veku „jednoducho patrí“. Boh bol pre mňa pojem z Biblie a niečo, v čom nachádzajú starí ľudia posledný zmysel života predtým ako zomrú. Nikdy som sa o to nezaujímala a nemala som pre to ani dôvod, pretože som bola so sebou spokojná.

To, s čím sa chcem s vami podeliť, nie je o mne, ani o mojich deťoch, ale o mojom Bohu. Biblia hovorí, že deti sú dar od Boha a mám pocit, že tie moje sú ako dary s červenými mašličkami.