Odpoludňajšie zhromaždenie sa začalo. Tiché tóny harmónia a text piesne nás unášajú k nebeským výšinám. Boli sme pripravení počuť Božie slovo. V tomto stíšení sme odrazu počuli tichý plač. V poslednom rade pri dverách sedela neznáma mladá žena. Oči mala plné sĺz a jej bledá tvár prezrádzala, že ju dlhší čas niečo trápi.

Dobre čítate. Veriť v Božiu existenciu je naozaj málo. Aj démoni veria, že Boh existuje, a trasú sa pred Ním. Je treba veriť Bohu a Jeho slovu.

Ako chlapec som rád chodieval do našej krásnej prírody, ktorá hrá všetkými farbami a ozýva sa rôznymi hlasmi. Rád som hľadel na rozkvitnuté sady a lúky. Počúval som spev vtákov aj hlasy lesnej zveri i žblnkot horských potôčikov. V tejto harmónii tvorstva a hlasu prírody so vydržal sedieť celé hodiny, premýšľať a obdivovať krásny Boží svet.

Najprv ďakujem svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za vás za všetkých,

že vaša viera sa rozhlasuje po celom svete.

Rímskym 1:8

Pavol mnoho svojich listov začína slovom „najprv“, ale nikdy nepíše po druhé alebo po ďalšie a list končí slovami na koniec. Tak hovorí aj vo verši 8: „najprv ďakujem Bohu, …môjmu Bohu“. Pavol skrze modlitbu dáva vďaku Bohu a v tomto verši vidíme jeho vieru v osobného Boha. Nehovorí: „ja dávam vďaku nejakému bohu, alebo bohu vesmíru“, ale „môjmu Bohu“ a v tom je to osobné.

Kto uveril našej zvesti? A komu bolo zjavené rameno Hospodinovo?

Izaiáš 53:1

V tomto článku sa zamyslíme nad ukrižovaním Ježiša Krista, nad tým, čo Kristus urobil na kríži pre nás a čo to znamená pre teba a pre mňa. Úvahu začneme v Izaiášovi v kapitole 53. V tejto kapitole je zaznamenané proroctvo proroka Izaiáša, ktoré sa týka Ježiša Krista. Toto proroctvo je dlhodobé a týka sa toho, čo sa udeje v ďalekej budúcnosti.