V určitom období svojho života som naliehavo hľadal zmysel života. Kládol som si otázky: Prečo som tu? Som tu náhodou? Kam smeruje môj život? Cítil som v sebe vnútorný nepokoj, napätie, nervozitu. Občas som upadal do beznádeje a depresií. Život sa mi stával stále prázdnejší, monotónnejší so striedajúcimi sa svetlými a tmavými stránkami a plný neriešiteľných problémov.

Bál som sa staroby a smrti. Začal som si stále viac uvedomovať ľudskú malosť a konečnosť. Chcel som si čo najviac predĺžiť život cvičením jogy a správnym stravovaním. Prostredníctvom jogy som chcel získať vnútorný pokoj a vyrovnanosť.Stal som sa vegetariánom, rekreačným športovcom a podľa dostupných informácií, ktoré si veľakrát navzájom odporovali, snažil som sa viesť zdravý spôsob života. Vytvoril som si vlastný systém triedenia informácií a tým aj svoj vlastný pohľad (filozofiu) na život. Ale stále viac som sa dostával do začarovaného kruhu, do otroctva týchto smerov a výsledok môjho snaženia bol veľmi malý – to vidím až teraz, s odstupom času.

O Bohu som počul od detstva. Moja matka je síce "veriaca", a tým istým spôsobom sa snažila vychovávať aj mňa, ale nikdy nevstúpila do úzkeho vzťahu s Bohom. Otec bol ateista. Ja sám som mal o Bohu veľmi skreslenú predstavu, bol pre mňa veľmi ďaleko, i keď som prešiel niektorými náboženskými úkonmi ako krstom, čiastočnou výučbou náboženstva, birmovkou. Obracal som sa k Nemu iba v ťažkých chvíľach svojho života s tým, že som ihneď zabúdal na Neho. Prakticky pre mňa neexistoval. V podvedomí som mal predstavu, že On je veľmi ďaleko - v nebi - a ja tu na zemi. V náboženstve som videl väčšinou iba príkazy a zákazy: to smieš, to nesmieš, to je hriech; ak budeš robiť toto, dostaneš sa do neba, prípadne do pekla.

Joga ma stále viac a viac približovala k východným filozofiám a náboženstvám. V tomto období sa začínam zaujímať o psychotroniku. Tu spoznávam reálnu existenciu duchovnej oblasti, ktorá je veľmi blízko mňa. Postupne prichádzam k vnútornému presvedčeniu, že existuje Boh - stvoriteľ celého sveta. Začínam si stále častejšie klásť otázku: „Ktoré náboženstvo (alebo náboženstvá) majú pravdu a ako to mám zistiť z toľkých desiatok rôznych, a pritom veľmi rozdielnych a protirečiacich, smerov?“ Dostal som sa do niektorých kritických situácií, ako napr. ťažko vyzerajúca dopravná nehoda, ktorá dopadla bez vážnejších zranení a pritom očití svedkovia hovorili, že to bol "zázrak". Ja som však Boha aj naďalej ignoroval, nevnímal, nepočul.

Pri svojom hľadaní prichádzam aj k Biblii. Tu nastáva najväčší zlom v mojom živote. V Biblii objavujem Boha - tvorcu sveta, ktorý ma miluje úžasnou láskou. Chce mi pomáhať a prichádza ku mne v podobe svojho Syna Ježiša Krista. Uvidel som úžasnú lásku Boha Otca a jeho Syna Ježiša Krista, ktorý aj kvôli mne prišiel na túto zem a dobrovoľne podstúpil opovrhnutie, prenasledovanie, nenávisť, zlobu až po smrť na kríži, aby som mohol v ňom mať život večný. On, svätý, spravodlivý... .

Vtedy som uvidel svoju hriešnosť v plnej nahote. Predtým som si myslel, že mám vysokú morálku. Teraz som uvidel, že je to inak. Uvidel som svoju odlúčenosť od Boha, i tu úžasnú nádej v osobe Ježiša Krista. Prijal som túto milosť. Vyznal som svoje hriechy a poprosil som Pána Ježiša, aby vstúpil do môjho života a stal sa mojím záchrancom a Pánom. Ježiš Kristus sa stal v tom okamžiku mojím Pánom a Spasiteľom a ja som nadobudol vnútornou istotou, pokoj a radosť. Postupne som si uvedomil, že som sa stal Božím dieťaťom, a že ani v najťažších chvíľach života nebudem sám.

Na tento okamih môjho života nikdy nezabudnem. Odvtedy kráčam ruka v ruke s Ježišom Kristom, ktorý ma miluje. Nedá sa to výstižne opísať slovami, lebo lásku je potrebné prežívať osobne.