A zhromažďujúc sa s nimi prikazoval im, aby neodchádzali z Jeruzalema,

ale aby čakali zasľúbenie Otcovo…

Skutky 1:4

Pastoračné epištoly zostávajú, podľa biblistov (pozri napr. Merrill C. Tenney: O Novém zákoně), stále najcennejším prameňom informácií o spôsobe života cirkvi v období do konca šiesteho desaťročia 1. st. po Kr. (pozri článok Listy z väzenia a pastoračné epištoly v Solas 16, str. 12). Ide o dobu, ktorej charakteristickou známkou bola potreba budovať pevnú správu (spravovanie) zborov. Misia bola stále na prvom mieste, a tak napriek prenasledovaniam a nesprávnym učeniam, ktoré sa do zborov dostávali, cirkev rýchlo rástla.

Cirkev, ako skupina všetkých ľudí, ktorí kedy uverili evanjeliu milosti, evanjeliu ukrižovaného a vzkrieseného Krista, má svoje korene v židovstve (v Izraelitoch). Patriarchovia a Izraeliti dostali zasľúbenia, dostali zmluvy, dostali zákon a z nich prišiel Kristus podľa tela (Rímskym 9:4-5). Evanjelium a Spasiteľ sú poslané na prvom mieste Židom.

V Jeruzaleme sa na Letnice po zostúpení Svätého Ducha sformovalo spoločenstvo veriacich v Ježiša Krista, ktoré je počiatkom Cirkvi (Skutky 2:47), ktorú zasľúbil zbudovať Pán Ježiš Kristus počas svojej pozemskej služby (Matúš 16:18). Evanjelium Ježiša Krista, dobrú správu o spasení z milosti, raná cirkev zvestovala najprv v Jeruzaleme a v jeho okolí a neskôr sa táto zvesť šírila do ostatných krajín vtedajšieho sveta.

Skutky 20:3 až 21:17

Tretia Pavlova misijná cesta sa chýli ku koncu. Pavol hovorí o návšteve Jeruzalema a tam sa aj uberá. Na spiatočnej ceste sa ešte nakrátko zastavuje v Troade a Miléte.