v ňom (Ježišovi Kristovi) sa ospravedlňuje každý, kto verí

Skutky 13:39

Boh je, ktorý ospravedlňuje

Rímskym 8:33

aby sme súc ospravedlnení jeho milosťou boli dedičmi podľa nádeje večného života

Títovi 3:7

V knihe Jozuovej (2:1–24) čítame poučný príbeh o Božom súde nad bezbožníkmi a o Božom spasení z milosti pre tých, ktorí Bohu veria a Boha vo viere poslúchajú. Tento príbeh je súčasťou historického rámca udalostí dejín Božej spásy. Boh vyviedol svoj ľud, izraelský národ, z Egypta. Izraelci putovali po púšti 40 rokov. Bohu neposlušná generácia pomrela, zomrel aj Boží služobník Mojžiš a Hospodin nad izraelským národom namiesto neho ustanovil Jozuu. Dva a pol kmeňa už dostalo zasľúbenú zem na východ od Jordánu, zvyšné kmene idú zaujať zasľúbenú zem, ktorú im dal Hospodin. Jozua posiela do Jericha vyzvedačov.

Keď hovoríme o posvätení, tak tým obyčajne myslíme duchovný proces, ktorým jedinec prejde a ktorý ho urobí svätým alebo svätejším. Svätý Duch nás priviedol až ku zrodeniu „v Kristu“, pokračuje v práci na nás a formuje nás čoraz väčšmi na Kristov obraz, s ktorým nás zjednotil. Je to proces morálnej obnovy a premeny a tento je všeobecne označovaný ako proces posvätenia.

Lebo oni sami zvestujú o nás, aký bol náš príchod k vám,

a ako ste sa obrátili od modiel k Bohu, aby ste slúžili Bohu, živému a pravdivému,

a očakávali jeho Syna z nebies, ktorého vzkriesil z mŕtvych, Ježiša,

ktorý nás vychvacuje od príduceho hnevu

1. Tesalonickým 1:9-10