List Efezským bol nazvaný aj korunou Pavlovej teológie a aj listom tretieho neba. Malé porovnanie niektorých listov: V liste Rimanom je písané o potrebe viery, v liste Židom o dôležitosti viery, v liste Galatským hlavnou témou je sloboda kresťanskej viery a v liste Efezským bohatstvo kresťanskej viery. List Efezským hovorí sedemkrát o tomto našom bohatstve a to vo veršoch: 1:7; 1:11; 1:14; 1:18; 2:7; 3:7; 3:8-16. Potrebujeme rozjímať a oceňovať hĺbku jeho milosti, ale v tomto článku sa chceme venovať ôsmim spôsobom kráčania kresťana tak, ako sú opísané v tomto liste.

Komu bol list Efezským napísaný?

To je prvá otázka, na ktorú chceme poznať odpoveď. Odpovedá na ňu verš: Pavel, apoštol Ježiša Krista, vôľou Božou, svätým, ktorí sú v Efeze, a verným v Kristu Ježišovi (1:1) a verš: tak, ako si nás v ňom vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred ním, v láske (1:4).  V nich sú uvedené štyri oslovenia, ktorými sa Božie slovo prihovára čitateľovi a  dáva dobrú definíciu toho, kto je kresťan. Tieto štyri veci môžeme aplikovať na seba. Čiže: Pavol, apoštol Ježiša Krista, píše svätým v Efeze.

V tomto liste máme deväťkrát spomenuté meno svätý. Svätý - to je prvý opis/charakteristika kresťana.  Biblia hovorí, že vy ste svätí, keďže veríte v Pána Ježiša Krista. Veriaci v Ježiša Krista sú nazvaní svätými. Pavol píše, že v meste Efez, kde je veľa nemorálnosti, sú (existujú, nachádzajú sa) aj svätí. To je druhá charakteristika svätých (veriacich): žijú uprostred skazeností a nemorálností a napriek tomu sa zachovávajú vo svätosti (morálnej čistote). Po tretie: sú verní -  bez vernosti niet žiadnej svätosti.  A po štvrté: sú v Ježišovi Kristovi. Vidíte, sme ponorení v osobu Pána Ježiša Krista. Nie sme v Mojžišovi, nie sme v niekom inom, alebo v nejakom náboženstve, nie sme v nejakej cirkvi, ale v Ježišovi Kristovi. Nie je to nádherné? Predtým sme boli vo svete, teraz sme v Ježišovi Kristovi.

V prvej kapitole je veľa ďalších opisov, kto je kresťanom alebo veriacim:

Veriaci sú ľudia, ktorí sú požehnaní už od minulosti, od večnosti (verš 3). Veriaci sú vyvolení, vybraní ľudia (verš 4).  „predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom neho podľa ľúbosti svojej vôle na chválu slávy svojej milosti, ktorou nás omilostil v tom Milovanom“ (verše 5 a 6). Sme vykúpení ľudia (verš 7). Sme ľudia, ktorým je odpustené (verš 7), sme veriaci (verš 13) a sme zapečatení v Kristovi (verš 13).

Jedno slovo sa v  liste Efezským často opakuje. Je ako rytmus tohto listu. Objavuje sa v ňom osemkrát a hovorí o ceste alebo kráčaní kresťana. V ďalšom sa pozrieme na týchto osem kráčaní.

Prvé kráčanie,

prvý spôsob chodenia je naše chodenie v minulosti: „Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi vo svojich previneniach a vo svojich hriechoch, v ktorých ste kedysi chodili podľa veku tohto sveta, podľa kniežaťa mocností povetria, ducha to, ktorý teraz pôsobí v synoch neposlušnosti“ (2:1-2). Je to chodenie neobráteného človeka, ktorý je mŕtvy vo svojich previneniach. Boli sme v skutočnosti v temnote a boli sme deti hnevu a neposlušnosti. Vládol nám diabol a  svojou prirodzenosťou sme si zasluhovali Boží hnev.

Toto postavenie bolo naozaj strašné, lebo sme boli bez nádeje a bez pomoci a nemali sme žiadnu nádej pre nebo. Keď sme boli neveriaci, naša filozofia bola: jedzme, pime, pretože zajtra zomrieme. Boli sme bez Krista a nemali  sme s Ním žiadne spoločenstvo. Nepoznali sme Božiu vôľu. Boli sme držaní satanom a  kontrolovaní správou sveta a jeho systémom. Boli sme prevrátení, alebo pokazení svojou vlastnou kultúrou a  odsúdení do zatratenia. Používam tieto slová, aby sme si dobre uvedomili, že naša minulosť bola veľmi škaredá, zlá a boli sme naozaj bezmocní a bezbranní v tomto postavení a chodení. Pavol píše, že toto je spôsob, akým ste kráčali v minulosti. Z toho stavu, podľa listu Kolosenským, boli sme vytrhnutí z moci temnosti  a premiestnení do kráľovstva Syna (Kolosenským 1:13).

Druhé kráčanie,

druhý spôsob chodenia je chodenie vo viere. „Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Boh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili“ (Efezským 2:8-10). Prvá chôdza bolo kráčanie v minulosti. Druhé kráčanie je kráčanie, ktoré je prejavom viery. Je to chodenie, v ktorom svoje spasenie preukazujeme svojimi skutkami. Nie zarobiť si spasenie skutkami, ale svojimi skutkami ho preukázať (dokladovať), pretože naše spasenie v nás bolo už vykonané cez Ježiša Krista. Pretože nie je absolútne nič, čo môžeme spraviť, aby sme si zaslúžili spasenie.

Ale Boh… (2:4). V minulosti sme boli mŕtvi, ale Boh pre nás niečo spravil. Boli sme oživení (2:5), boli sme vzkriesení spolu s Kristom (2:6).  „Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Boh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili“ (2:10).

Naozajstné obrátenie a naozajstné pokánie sú veľmi dôležité. Boli sme zachránení, aby sme pracovali. Na futbalovom zápase vidíme divákov, ktorí sedia a dívajú sa. Ale v cirkvi nie sú žiadni sediaci a dívajúci sa diváci, všetci niečo robíme. Sme zachránení, aby sme slúžili, a to je to správne slovo – aby sme slúžili. Boh pripravil pre nás skutky, dobré skutky, aby sme v nich chodili, aby sme cez ne ukázali, demonštrovali, svoje spasenie. Lebo sme jeho dielom… a preto sa to od nás očakáva.

Tretie kráčanie,

tretí spôsob chodenia. „Prosím vás teda ja, väzeň v Pánovi, žeby ste chodili hodne povolania, ktorým ste povolaní“ (4:1). Potrebujeme kráčať a kráčať hodne, aby náš život, naše správania, naše chodenie,  bolo v súlade s tým, v čo veríme. Hovoríme: Kráčaj, ako hovoríš! Náš život by mala byť naozajstná a kompletná harmónia. Náš život potrebujeme dostať do rovnováhy tak, aby zodpovedal povolaniu, do ktorého sme povolaní. Napriek tomu, že žijeme v hriešnom svete, Biblia nás volá, aby sme boli iní:  Buďme v súlade s tým, čo vyznávame.

Štvrté kráčanie,

štvrtý spôsob chodenia.  „To teda hovorím a osvedčujem v Pánovi, aby ste vy už viac nechodili, ako aj ostatní pohania chodia, v márnosti svojej mysle“ (4:17). Na tomto mieste, tak isto ako aj vo verši 25, nás žiada, aby sme kráčali v pravde: „Preto zložiac lož, hovorte jeden každý pravdu so svojím blížnym, lebo sme si navzájom údmi“. Hovorme pravdu, aby naše chodenie bolo chôdzou pravdy a nie klamstiev. Pamätajme, že diabol je otcom klamstiev, ale my sme Božie deti a preto máme jeden s druhým hovoriť pravdu. Keď čítame kapitolu 4, čítame v nej o mnohých veciach, ktoré máme zo svojho života vynechať. Prvá vec je vo verši 25: neklamte jeden druhému.  Ďalej vo verši 26: žiaden hnev, pretože hnev muža nie je v súlade s Božou vôľou. Verš 28: nekradni, ale pracuj a udeľuj núdznemu. Verš 29: napomínajte sa v láske, čo znamená, aby žiadne zlé slovo nevychádzalo z našich úst. Verš 30: nezarmucujte Svätého Ducha, ale buďte ním plnení. Verš 31: nech horkosť, prchkosť, rúhanie nie sú vo vašom živote. Posledný verš tejto kapitoly, verš 32: buďte dobrotiví, milosrdní odpúšťajúci si. Žiadne miesto pre neodpúšťajúceho ducha a postoj.

Piate kráčanie,

piaty spôsob chodenia je chodenie v láske. „A tak buďte nasledovníkmi Božími ako milované deti  a choďte v láske, ako aj Kristus miloval nás a vydal sám seba za nás ako posvätný dar a obeť Bohu na príjemnú vôňu upokojujúcu“ (5:1-2). Slová: buďte nasledovníkmi Božími znamenajú  napodobňovanie Boha.

Hovoríme: aký otec, taký syn. Keď Boh je náš Otec, tak aj my by sme mali byť ako On. Potrebujeme napodobňovať Boha a v našom kráčaní je to veľmi dôležité. Kráčajme v láske, a to znamená, že milujme na prvom mieste Boha, milujme Pána Ježiša Krista. A veľmi vrúcne milujme bratstvo. Za normálnych okolností milujeme samých seba, ale biblický opis lásky je ten, že láska sa rozpína, aby sa dostala k ďalším a zastrešila ich. Tu si pripomenieme aj verš: „My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov“ (1. Jánov 3:14).

Šieste kráčanie,

šiesty spôsob chodenia je chodenie v čistote. „a obliekli si nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy“ (4:24). Pavol hovorí, že naša chôdza je chôdzou v čistote nového stvorenie, nového človeka. Kráčame v novote života. Podobne je to uvedené aj vo verši: „ako Kristus…, tak aj my chodili v novote života“ (Rímskym 6:4). Kráčame ako deti svetla. Od nespasených by sme mali byť tak odlišní, ako je deň odlišný od noci a tak rozdielni, ako je svetlo rozdielne od tmy. Áno, v minulosti sme boli temnotou (5: 3-6), ale teraz sme deti svetla (5:8),  preto nech vaše svetlo svieti pred ľuďmi (Matúš 5:14-16).  Preto potrebujeme kráčať ako svätí (oddelení): „A nezúčastňujte sa s neposlušnými na jalových skutkoch tmy, ale ich radšej ešte kárajte“ (5:11). Žiadne spoločenstvo s neplodnými skutkami tmy, ale radšej ich kárať.

Siedme kráčanie,

siedmy spôsob chodenia. „Teda hľaďte, ako by ste sa správne chovali, nie ako nemúdri, ale ako múdri, vykupujúc si čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale rozumejúci, čo je vôľa Pánova“ (5:15-17). Nebuďme blázni, ale kráčajme múdro. Hľaďme, aby sme sa správne chovali, teda múdro. Čo znamená, aby sme jednoducho kráčali presne tak, ako by sme mali: Verne, správne, svedomito, a aby sme sa vyhli diablovým nástrahám. Keď takto dôkladne a dôsledne kráčame podľa Božieho slova, uchráni nás to od padnutia. Takto isto je to uvedené aj vo verši: „A tak ostatne, bratia, prosíme vás a napomíname v Pánu Ježišovi, aby ste v tom, ako ste prijali od nás, ako sa máte chovať a ľúbiť sa Bohu, ako sa aj chováte, aby ste v tom ešte väčšmi hojneli“ (1. Tesalonickým 4:1).

Ôsme kráčanie,

ôsmy spôsob chodenia. „Ostatne, moji bratia, mocnejte v Pánovi a v sile jeho vlády. Oblečte si celú zbraň Božiu, aby ste mohli obstáť proti taktike a úskočnosti diablovej…“ (6:10-20). Verše 10 až 20 šiestej kapitoly opisujú naše kráčanie ako bojovníka. Opisujú výstroj a výzbroj bojovníka, alebo vojaka, ktorá nám je daná. Ak sa nám nedarí v našom kresťanskom zápase, ak prehrávame, neobviňujme niekoho iného alebo svet. Prečo? Pretože Boh nám dal komplet všetku výstroj a výzbroj, ktorú potrebujeme, aby sme bojovali v tomto kresťanskom boji. Preto sme vyzývaní, aby sme si obliekli celú túto výzbroj, aby sme dokázali v boji obstáť.

Prešli sme  osem kráčaní, osem druhov chôdze, ktoré v liste Efezským nachádzame. Vo veršoch 23 a 24 šiestej kapitoly je päť slov, ktoré všetko toto spomenuté chodenie sumarizujú. Sú to:  Pokoj, láska, viera, milosť a neporušiteľnosť. To je sumár toho všetkého, čo nájdeme v liste Efezským. Kristus je náš pokoj, (2:14). On je Božou láskou v našich životoch. Cez neho môžeme mať vieru, Božiu milosť a neporušiteľnosť.

Preto nech Božia milosť uschopní každého z nás kráčať hodne a slúžiť Pánovi, pretože sme zachránení, aby sme mu slúžili.