(ukážka článku)

Preto aj Boh jeho povýšil nad všetko a dal mu z ľúbosti meno, ktoré je nad každé meno

Filipským 2:9

V kresťanských piesňach spievame slová ako:  Vyvyšujem Teba, Pane; Ježiš, najkrajšie meno; Tvoje meno oslavujem; Otče, sväté meno máš; Nech je požehnané Tvoje meno; Tvoje meno je mi najdrahšie alebo: On prebýva na chválach svojho ľudu, je rád, keď jeho meno vzývame, a pod. Je veľa piesní, v ktorých sa ospevuje, vzýva, oslavuje Božie meno. V tomto článku sa zamyslíme nad používaním a významom biblických mien a mien všeobecne.

Všetci máme mená, vlastné mená  a používame ich. Niektorí okrem vlastného mena dostávajú aj prezývku. Meno (krstné meno) deťom dávajú rodičia. Priezviská máme po rodičoch (po otcovi), zdedili sme ich po našich predkoch. Prezývky dostávame rôznym spôsobom od ľudí na vystihnutie niektorej našej vlastnosti alebo charakteru. Prezývka môže byť milá, povzbudivá, alebo aj hanlivá.

Keď rodičia vyberajú meno svojmu dieťaťu, tak obyčajne sa riadia predstavou, aby meno pekne znelo a hodilo sa k priezvisku, alebo aby vyjadrovalo predstavu, ktorú o svojom dieťati majú. Kresťanskí rodičia radi dávajú svojim deťom mená, ktoré sa nachádzajú v Biblii, pretože poznajú ich význam, vedia, čo tieto mená vyjadrujú. Tak to bolo aj u nás. Svojim deťom sme mená vyberali tak, že sme prosili Boha, aby nás v tom viedol.  Napríklad, náš syn Samuel dostal  toto meno, pretože bol naozaj vyprosený od Boha. Dcére Deborke sme meno vybrali podľa jeho významu. Vedeli sme, že toto meno v hebrejčine znamená včielka.

Pri priezviskách si môžeme všimnúť ďalej to, že priezviská žien sa končia príponou -ová.  Tým už je v našej kultúre vyjadrená biblická hierarchia podriadenosti a autority, ktorá je daná v stvorení (1. Korintským 11:3) a ktorá by mala byť vyjadrená nielen menom (priezviskom), ale mala by aj skutočne, fakticky existovať. Priezvisko s “-ová” by malo byť vyjadrením toho, že manželka alebo žena všeobecne, je pod autoritou muža, ktorého priezvisko nosí. Priezvisko s -ová oznamuje, pod koho autoritou sa žena nachádza.

Meno má svoj význam aj v dnešnej dobe. Na svoje meno sme citliví a nepáči sa nám, keď nám meno niekto skomolí, keď ho zle napíše, alebo keď ho urážlivo použije. So svojím menom sa stotožňujeme a  vnímame, že naše meno svojím spôsobom vyjadruje našu osobnosť a identifikuje nás.

Božie mená

Božie mená v Starom zákone

Začneme Starým zákonom. Božie mená zjavujú Boží charakter, pretože medzi tým, aké má Boh meno a medzi tým, aký je, je rovnítko. Je to ako hovorí jeden teológ z 19. storočia: “Všetko, čo môžeme poznať o Bohu, na základe jeho zjavenia, sa v Písme nazýva Božie meno”. Dnešným nebezpečenstvom je to, že my sami si vytvoríme predstavu Boha a potom sa snažíme všetko čo žijeme, všetko čo v Písme čítame, prispôsobiť si tejto svojej predstave o Bohu. Ale náš postup by mal byť taký, že pre nás Božie Slovo má zjavovať Boha a Božie mená nám majú hovoriť o tom, aký Boh je, a takto si máme vytvárať  predstavu Boha. Máme ho poznávať cez Slovo, cez Jeho mená uvedené v Písme.