aktuality

Svoje dobrovoľné finančné príspevky

a dary môžete posielať na číslo účtu:

SK08 0200 0000 0024 8691 6455.

Ďakujeme.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag07z.jpg
Perie – evolučná záhada PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Jerry Bergman   


Jerry Bergman (Feathers—an evolutionary enigma)

preložil: Peter Fraňo (Solas o.z.)


Poznámka vydavateľa: Keďže časopis Creation vychádza pravidelne od roku 1978, uverejňujeme z archívu niektoré historicky zaujímavé články, ako je tento.

Za účelom vyučovania a rozširovania odporúčame čitateľom doplniť tieto historické články novšími.





Obr.1

Raní evolucionisti si mysleli, že objavia dôkaz evolúcie peria.

Doteraz sa nenašiel žiadny „prechodný“ typ.


Je málo majstrovských malieb, ktoré by sa dali vo svojej živosti, jemnosti a harmónii farieb porovnať s perím. Čierne, hnedé a sivé pigmenty pochádzajú z krvi vtákov; červené a žlté z ich tuku. Jagavá dúha farieb peria na hrudi a chvoste nepochádza z pigmentov, ale z odrazeného svetla. Mikroskopické brázdy na perí lámu dopadajúce svetlo na jednotlivé farby spektra. Perie vtákov je vo svojich vzoroch aj sfarbení také nádherné, že ľudia sa ním ozdobovali od dávnych čias.1


Pokusy prísť s teóriou evolúcie peria sa ukázali ako úplne nedostatočné a viedli len k špekuláciám. Väčšina evolucionistov predpokladá, že perie sa vyvinulo zo šupín plazov a veľa špekulácií sa točí okolo toho, ako k tomu mohlo dôjsť. Pokiaľ ide o fyzický dôkaz, neexistuje ani náznak. Ako uvádza profesor John Klotz:

„Pôvod peria predstavuje skutočný problém. Jedno pierko neodpovedá celej šupine, ale iba jej vonkajšej polovici. Vnútorná polovica, alebo vaskulárne jadro, zrejme zakrpatela. Akákoľvek teória pôvodu peria je hypotetická a možno ju považovať len za špekuláciu.“2


Doteraz neboli nájdené žiadne formy čiastočného peria a čiastočných šupín.


Vo fosíliách sa nenašli žiadne náznaky evolúcie peria – takže neexistujú žiadne fyzické dôkazy nejakej zmeny – ktoré by museli existovať, keby sa perie vyvinulo. Z tohto dôvodu sa jeho pôvod považuje za záhadu.3 V kameňoch, hline, rašeline, smole a jantári sa našli doslova milióny odtlačkov zvierat, ale žiadny dôkaz evolúcie peria.


Šupiny dinosaurov a plazov, perie vtákov, listy rastlín a dokonca krídla hmyzu zaliate v jantári, sú detailne zachytené v skamenelinách. Konzistentne sa tu nachádzajú šupiny, ktoré sú v plnom rozsahu šupiny, perie, ktoré je v plnom rozsahu perie a koža, ktorá je zjavne koža. Žiadne prechodné formy alebo čiastočné perie-čiastočné šupiny sa nenašli.



Typy pokrytia

Všetky živočíchy majú „pokrytie“, ktoré ich chráni pred baktériami, chladom alebo teplom, či inými nepriaznivými okolnosťami. Ako „pokrytie“ na ochranu živočíchov slúžia štyri základné štruktúry:

1. Koža, s chlpmi alebo bez nich, ktorá môže byť extrémne tenká (ako pri mnohých druhoch hmyzu), stredne hrubá (ako napríklad u ľudí), alebo hrubá, ako tá, ktorá pokrýva dobytok alebo slony.

2. Srsť. Mnohé živočíchy majú určitý typ ochlpenia alebo srsti na koži. Väčšina cicavcov je hojne pokrytá srsťou na udržanie tepla a na izoláciu.

3. Šupiny, ako napríklad pri plazoch. Sú rôzne, od tenkých ale pevných šupín pokrývajúcich hadov, po hrubé, ako oceľ pevné šupiny, chrániace pásovce. Šupiny sa prekrývajú ako škridle, a v podstate plnia tú istú funkciu – chránia pred vodou, udržujú teplo, pritom umožňujú živočíchovi pohyb.

4. Perie je jedinečná štruktúra, ktorú nachádzame len u vtákov. Perie sa výrazne odlišuje od šupín a kože, či už tenkej a pokrytej srsťou, alebo hrubej a bez chlpov. Perie má nielen „zarážajúco odlišnú stavbu od šupín“, ale aj odlišný vývoj.2 Perie je veľmi účelný komplex štruktúr, ktoré efektívne izolujú, pritom sú extrémne ľahké, takže vtáky môžu lietať. Čo sa týka pevnosti a účinnosti, nemôže sa s ním porovnávať žiadna časť ani toho najlepšieho lietadla vyrobeného človekom. Perie na krídlach je „jednou z najkrajšie navrhnutých konštrukcií na svete“.4



Lietanie a ochrana

Vtáky potrebujú perie nielen na lietanie, ale aj ako ochranu pred počasím. Olejová vrstva na perí chráni vtáka pred vodou a stratou tepla. Ako uvádza Roger Peterson:

„Perie je úžasným príkladom prírodnej konštrukcie. Je extrémne ľahké a zároveň konštrukčne pevné, oveľa univerzálnejšie ako rozprestretá koža, ktorá pomáha lietať netopierom, alebo neohybná konštrukcia krídel lietadla – a dá sa oveľa ľahšie opraviť alebo nahradiť pri poškodení… Aj keď neváži takmer nič, má svoju pevnosť. Silný dutý osteň poskytuje tuhosť tam, kde je potrebná, pritom je poddajný smerom k špičke, kde treba pružnosť a umožňuje vzdušné manévrovanie v zlomku sekundy. Pero je na dotyk hladké a jemné, a pritom pevné. Oddeľte vetvy a opäť ich spojte špičkami prstov, ako to robí vták pri rovnaní peria zobákom. Zložitosť dizajnu, ktorý to umožňuje, môžete oceniť, keď dáte perie pod mikroskop.“5



Hlavné časti peria





Obr. 2



Mnohé vtáky sa pýšia až tisíckami pierok; domáca sliepka plymutka ich má okolo 8 000, labuť hvízdavá 25 000. Perie aj šupiny sú kožné výrastky zbavené citlivosti, ako naše vlasy alebo nechty (preto necítime bolesť pri strihaní vlasov alebo nechtov). Hlavnými časťami peria sú dlhý osteň (obyčajne dutý a vždy pevný) a zástavice, ktoré sa rozvetvujú z ostňa. Zástavica je pevne pospájaná „háčikmi“, zachytenými o susedné lúče, podobne ako suchý zips.


Ak chýbajú háčiky, ako u peria pštrosa, vták nemôže lietať. Háčiky sa oddeľujú, ale zasa ľahko spájajú, keď si vták rovná perie (postrapatené pierka vyzývajú k rovnaniu). Zástavice vytvárajú také husté pletivo, že pri lete vtáka nimi prejde veľmi málo vzduchu.


Zástavice peria musia byť pevné, a pritom pružné, aby sa nezlomili vo vetre. Takýto dizajn umožňuje vtákom „vznášať sa na vzdušných prúdoch“ vznešenejšie, ako najlepší klzák zostrojený inžiniermi.


Kostru väčšiny pier tvoria dve časti: dutý tuhý osteň, nazývaný rachis, čo je pevná, ale pružná opora zástavíc. Z ostňa, podobne ako z kmeňa stromu, vyrastajú vetvičky. Každá paralelná vetvička, ktorá ide diagonálne z ostňa, má viacero malých postranných lúčov, ktoré sa prekrývajú navzájom so susednými a vytvárajú vzor rybej kostry, akúsi miniatúrnu repliku celého pera.5 Perie sa nepodobá koži ani šupinám, a je neporovnateľne komplexnejšie ako vlasy.


Štruktúra jednotlivých typov peria sa výrazne odlišuje. Žiadny z variantov nie je podobný šupinám, ako by sa podľa evolučnej teórie dalo očakávať. Jedným z nich je páperie, kde je len malý alebo žiadny osteň, a vetvičky sa prelínajú menej ako pri iných variantoch. Iné typy peria, ako briadka okolo zobáka vtákov lapajúcich hmyz, môžu byť úplne bez zástavíc. Ďalšie môžu mať pevnú formu, ako perie tučniakov.



Rýchle a pomalé perie

Perie je komplexná štruktúra navrhnutá tak, aby bola účinným izolátorom.


Dva základné typy krídlového peria sú rýchle a pomalé. Silné a krátke, alebo „rýchle“ perie, slúži vtákom, ako sú holuby, jastraby a iné, ktoré sa musia pohybovať veľmi rýchlo. Pomalý typ peria, s jemnou štruktúrou a bez výrazných hrán, slúži vtákom, ako sú napríklad sovy, ktoré lietajú a vznášajú sa pomalšie, ale ich let musí byť tichší ako s rýchlym perím (čo je pre sovy dôležitejšie ako rýchlosť).


Perie, vlasy, nechty a šupiny sa formujú v priehlbinách pod kožou. Každá priehlbina je zásobovaná krvou, ktorá vyživuje rastúce perie.


Väčšina vtákov mení alebo stráca perie v pravidelných intervaloch, pri procese nazývanom pŕchnutie. Ovládanie pohybu peria im umožňujú špeciálne svaly. Tento systém podporuje lietanie a ochranu. Niektoré vtáky sa našuchoria, aby budili dojem väčšej masy na odradenie nepriateľov, udržanie tepla a prilákanie partnerky v čase párenia. Známy rozprestretý páví chvost je výborným príkladom kontroly, ktorú majú niektoré vtáky nad svojím perím.



Myšlienky k pôvodu peria

Vzduchové medzery medzi perami slúžia na izoláciu malého tela. Je to taká dôležitá funkcia, že mnohí evolucionisti pripisujú periu primárnu úlohu izolátora, a až neskôr umožnilo lietanie.6 Podľa Tuckerovej hypotézy nebol prvým krokom v evolúcii vtákov vývin schopnosti využívať vzduch, ale ľahkého a účinného „termostatického mechanizmu“ na udržiavanie konštantnej teploty – a súčasťou tohto systému bolo perie. Tento predpoklad, ako poznamenáva Dewar, je chatrný, pretože vychádza z dohadu, že:

„…chladnokrvný tvor… sa stal teplokrvným, čo bola premena, ku ktorej mohlo dôjsť v trópoch, kde je teplota pomerne konštantná a približne rovnaká ako teplota krvi. Ale aj tak zostáva vysvetliť pôvod najkomplikovanejšieho mechanizmu (peria), ktoré by nechránilo živočícha pred prehriatím pri prenasledovaní koristi. V prípade vtákov tento mechanizmus regulácie teploty nedokážeme plne pochopiť. Operenie bráni rozptýleniu tepla generovaného chemickými procesmi v tele. Priestranné vzduchové vaky, čo sú orgány špecifické pre vtákov, zrejme napomáhajú rozptýleniu tepla vytvoreného v čase zvýšenej aktivity. Ale tieto samotné by nestačili na udržiavanie konštantnej teploty. Zdá sa, že je tu zvláštny nervový mechanizmus, ktorý ovláda okysličovanie tkaniva a reguluje dodávku krvi do každého orgánu.“7


K podobnému záveru dochádza aj Philip Regal:

„Existujúce teórie o pôvode peria a lietaní, alebo o udržiavaní teploty, možno považovať za nepostačujúce.“8


Učebnice raných evolucionistov, ako napríklad Osborna,9 poukazovali na rad premien, alebo „prechodných typov peria“, o ktorých si vedci s určitosťou mysleli, že ich nájdu. Doteraz sa nenašiel ani jeden z týchto hypotetických prechodných typov. Evolučná záhada peria zostáva.


Odkazy a poznámky:

1. Comptonova ilustrovaná encyklopédia, F.E. Compton Co., Chicago, zv. 5, str. 57, 1957.

2. Klotz, J., Gény, Genesis a evolúcia, Concordia Publishing House, St.Louis, str. 460, 1970.

3. Turner, C.E.A., „Archeopteryx a vták: nič spoločné“, Evolution Protest Movement (leták), September 1973.

4. Ref. 1, str. 56.

5. Peterson, R.T., Vtáky, Time Inc., New York, str. 33, 1963.

6. Tucker, B.W., Funkčná evolučná morfológia: Vývoj vtákov, Evolúcia, deBeer, G.R. (ed.), Clarendon Press, Oxford, str.330-332, 1938.

7. Dewar, D., Ilúzia premeny, DeHoff Publications, Murfreesboro, Tennessee, str. 221, 1957.

8. Regal, P., Evolučný pôvod peria, Quart. Rev. Biol. 50(1):35-66, 1975, PMID: 1166095.

9. Osborn, H.F., Pôvod a evolúcia života, Scribner’s Sons, New York, str. 228, 1918.



Pôvodný článok (v angličtine) „Jerry Bergman: Feathers – an evolutionary enigma“ sa nachádza na web stránke spoločnosti Creation Ministries International (CMI) na adrese http://creation.com/feathers-evolutionary-enigma. Preložené a uverejnené so súhlasom CMI. Do slovenčiny preložil Peter Fraňo (Solas o.z.).



Umiestnené: 24. 8. 2016