aktuality

Svoje dobrovoľné finančné príspevky

a dary môžete posielať na číslo účtu:

SK08 0200 0000 0024 8691 6455.

Ďakujeme.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag03l.jpg
Vzkriesenie mŕtvych – úvod PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Drahoslav Vajda   

Čo Písmo učí o vzkriesení mŕtvych


V predchádzajúcich číslach časopisu SolasA sme prebrali štyri zo šiestich biblických učení, ktoré sú podľa Listu Židom 6:1-2 nazvané počiatky učenia o Kristovi. Tieto štyri učenia (pokánie z mŕtvych skutkov, viera v Boha, učenia o krstoch a kladenie rúk) sa týkali nášho časného života. Predmetom ostávajúcich dvoch učení (zmŕtvychvstanie mŕtvych a večný súd) sú však už udalosti odohrávajúce sa pri prechode z existencie v časnosti do existencie vo večnostiB.

 

Na prahu večnosti

Teraz, ako stvorené materiálne bytosti, existujeme v zemskom tele (1. Korintským 15:40) v priestore a čase. Tento spôsob časnej existencie je nám vlastný. Máme ťažkosť predstaviť si iný spôsob existencie. Vo večnosti budeme jestvovať iným spôsobom. O tomto spôsobe existencie vieme len toľko, koľko o nej zjavil Boh vo svojom zapísanom slove, v Písme. Bude to existencia v oslávenom nebeskom tele (1. Korintským 15:40 a 1. Jánov 3:2).


Na prahu večnosti jestvujú pre nás neznáme veci, o ktorých ani Písmo neodhaľuje vôbec nič alebo len veľmi málo. Dve veci sú však jasne zjavené. Sú to: vzkriesenie mŕtvych a večný súd. Všetci ľudia budú vzkriesení. „Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, rovnako tak i v Kristovi všetci budú oživení“ (1. Korintským 15:22). Tak ako je smrť pre Adamov pád údelom všetkých ľudí, tak aj vzkriesenie z mŕtvych je rovnakým Božím ustanovením pre všetkých. „A ako je uložené ľuďom raz zomrieť, a potom súd…“ (Židom 9:27). Z ustanovenia smrti a vzkriesenia je len jeden druh výnimky. Tí, ktorí nezomrú, nebudú musieť byť vzkriesení. Tak je to uvedené v 1. Korintským 15:51-53: „Hľa, tajomstvo vám hovorím. Všetci nezosneme, ale všetci budeme premenení, razom, v okamihu, pri zatrúbení poslednej trúby.“ Výraz všetci neusneme (neumrieme) sa týka spasených, ktorí v dobe Kristovho návratu pre jeho Cirkev budú nažive. Títo nezomrú, ale budú razom premenení do nových oslávených tiel. Okrem nich Písmo hovorí ešte o dvoch mužoch, ktorí odišli do Božej prítomnosti bez toho, aby okúsili smrť. Sú nimi Enoch a Eliáš.


Isté je, že tí, ktorí nezomreli alebo nezomrú, nebudú musieť byť vzkriesení z mŕtvych. Rovnako isté je, že tí, ktorí zomreli alebo zomrú, budú vzkriesení z mŕtvych. Potom pre všetkých ľudí bude nasledovať súd. Budú však rôzne súdy a ich účel bude rozdielny. Týmto sa budeme podrobnejšie zaoberať v článkoch o večnom súde. Zatiaľ môžeme podľa Písma konštatovať, že všetci zomrelí budú vzkriesení a všetci ľudia sa postavia pred nejaký druh Božieho súdu (Židom 9:27). Toto je uvedené v Písme nasledovne: „Boh teda prehliadol časy nevedomosti, ale teraz zvestuje ľuďom, všetkým všade, aby činili pokánie, pretože ustanovil deň, v ktorom bude súdiť celý svet v spravodlivosti v osobe muža, ktorého určil nato, a podáva všetkým ľuďom vieru vzkriesiac ho z mŕtvych“ (Skutky 17:30-31). Rovnako z Písma vieme, že najprv bude vzkriesenie a potom súd. Vzkriesenie je pred súdom a len takéto poradie Písmo predkladá. Týmto sme sa dostali k otázke:


Ktorej zložky ľudskej bytosti sa vzkriesenie týka?

Písmo ukazuje, že človek ako živá bytosť sa skladá z troch zložiek: z tela, duše a ducha. Hovoria o tom nasledovné miesta: „A on sám, Boh pokoja, nech vás ráči celých posvätiť a váš duch nech je zachovaný celý a neporušený i duša i telo bezúhonne, keď príde náš Pán Ježiš Kristus“ (1. Tesalonickým 5:23) a „Lebo slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca“ (Židom 4:12). Oba verše hovoria to isté o zložení ľudskej bytosti. Výraz kĺby a špiky reprezentuje fyzické telo. Môžeme konštatovať, že človek je v Písme zjavený ako trojjediná bytosť. Jedna bytosť a pritom je zložená z troch zložiek – z ducha, duše a tela.


V 1. Mojžišovej 2:7 sa píše o stvorení človeka: „A Hospodin Boh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.“ Tu čítame, že človek ako živá bytosť pochádza z dvoch zdrojov. Hmotná (fyzická) časť, jeho telo, je učinená z prachu zeme. Nehmotná, neviditeľná časť človeka má pôvod v dychu všemohúceho Boha Stvoriteľa. V tomto verši je neviditeľná časť človeka nazvaná duša. Na niektorých miestach Písma je nehmotná časť ľudskej bytosti nazvaná duša a na iných duša a duch a niekde iba duch (napr. v Kazateľ 12:7). Duša a duch nie je to isté, nie sú totožné, ale sú nerozlučne a neoddeliteľne spojené a tvoria jeden nehmotný, neviditeľný celok. Pre účel našej úvahy o vzkriesení mŕtvych v ďalšom ostaneme len pri tomto konštatovaní. Hmotná (fyzická) časť, telo človeka, pochádza zo zeme, zdola. Nehmotná a neviditeľná časť, duša (duša a duch), pochádza od Boha, zhora.


Čo sa deje v okamihu smrti?

V okamihu smrti sa nehmotná zložka človeka oddelí od jeho hmotnej časti – uvoľní sa z tejto „hlinenej nádoby“, ktorou je jeho telo. Fyzické telo je po smrti pochované – vráti sa späť do zeme, odkiaľ bolo vzaté (1. Mojžišova 3:19). Je to ľudské telo, ktoré stratí svoju formu, podobu, keďže sa rozloží na pôvodné (chemické) prvky, na „prach“.


V Písme sa však nedočítame, že by sa podobný proces, aký sa udeje s hmotným (fyzickým, viditeľným) telom, po smrti udial aj s jeho neviditeľnou, nehmotnou zložkou – jeho dušou a duchom. Obe nehmotné zložky ako jeden celok existujú v plnej svojej funkcii aj naďalej. Čítame o tom napr. v Knihe Kazateľ 3:19-21, 12:7 a v 2. Korintským 4:18. Po smrti je neviditeľná (večná) zložka človeka (odteraz ju budeme nazývať jednoducho duch) uvoľnená z tela a vracia sa k Bohu a jeho hmotná (dočasná) zložka sa vracia na miesto, odkiaľ bola vzatá, rozkladá sa, mení sa na prach.


Otázkou, čo sa deje s duchom človeka medzi smrťou a vzkriesením (a následným súdom), sa na tomto mieste nebudeme podrobnejšie zaoberať. Obmedzíme sa len na dve poznámky:

1. Po fyzickej smrti duch človeka nezaniká, len vstupuje do nového, odlišného spôsobu existencie, pričom si zachováva svoju plnú funkčnosť.

2. Duch spasených (ospravedlnených, vykúpených) a duch bezbožných (neospravedlnených) odchádzajú na odlišné miesta. Vysvetľuje to sám Pán Ježiš Kristus v Lukášovi 16:19-31.


Čo sa udeje pri vzkriesení?

Uvážili sme už, že vzkriesenie je pred súdom. Písmo o súde zjavuje, že súd každého človeka (Skutky 24:15; Ján 5:29) bude pred Bohom prebiehať podľa toho, čo kto učinil, pokiaľ bol vo svojom fyzickom tele, pokiaľ bol na tejto zemi, pokiaľ existoval v prítomnom časopriestore (pozri Kazateľ 11:9, 12:14; Matúš 12:36-37; Rímskym 2:14-16; 2. Korintským 5:10). Preto pred tým, ako sa každý jeden človek postaví pred záverečné zhodnotenie svojho života (pred Boží súd), musí byť vzkriesený, t.j. vyvolaný zo sféry mŕtvych. Jedni vyjdú z hrobov na večný život a druhí na večné zatratenie: "a vyjdú tí, ktorí dobre činili, na vzkriesenie života, ale tí, ktorí zle robili, na vzkriesenie súdu" (Ján 5:29; Daniel 12:2). Pri vzkriesení dostane duch každého spaseného človeka nové telo, v ktorom už bude existovať ďalej vo večnosti. Viac a podrobnejšie v nasledujúcich číslach, v článkoch: Druhý príchod Pána Ježiša Krista (časť A. Prvé vzkriesenie), Solas číslo 39, leto 2018, str. 19-31 a Pred veľkým bielym trónom, Solas číslo 40, jeseň 2018.



Lebo to, čo bolo nemožné zákonu, nakoľko bol slabý skrze telo, to vykonal Boh pošlúc svojho Syna

v podobnosti tela hriechu a príčinou hriechu a odsúdil hriech v tele…

Rímskym 8:3


Drahoslav Vajda



Zdroje a poznámky

A) Pozri súvisiace články v číslach 23/2014 – 34/2017. Články s textom v plnom znení sa nachádzajú aj na web stránke na adrese http://casopis.solas.sk/casopis

B) Pozri článok „Čo je čas?“ v 7. mimoriadnom čísle Solas, jún 2017. Článok s textom v plnom znení sa nachádza aj na adrese http://casopis.solas.sk/casopis


Oznam:

Autorom revidovaný článok dňa 20. 6. 2018. Revízia sa týka záverečnej časti "Čo sa udeje pri vzkriesení?". Táto časť je tu na web stránke, v porovnaní s pôvodným článkom v časopise, publikovaná už po urobených zmenách.


 

Ďalšie články od tohto autora