Toto je otázka podobná tej, ktorú položil apoštol Pavol veriacim v Korinte: „Sami seba skúmajte, či ste vo viere, seba skúšajte. Alebo či sami seba neznáte, že Ježiš Kristus je vo vás? Iba ak by ste sa boli nedokázali.“ (2. Korintským 13:5).

Podobne sa ich pýta aj v predchádzajúcom liste: „Či neviete, že ste chrámom Božím, a že Duch Boží prebýva vo vás?“ (1. Korintským 3:16). Zamyslime sa v tomto článku nad týmito výpoveďami Písma o tom, kto v nás prebýva a aké veľkolepé a ďalekosiahle dôsledky z toho vyplývajú pre náš život.

Kolosenským 1:26-27

tajomstvo, skryté od vekov a od dávnych pokolení, ale teraz je zjavené jeho svätým,

ktorým Boh ráčil oznámiť, čo a aké je bohatstvo slávy toho tajomstva medzi pohanmi,

ktorým je Kristus vo vás, nádeja slávy…

2. Korintským 13:5

Sami seba zkúmajte, či ste vo viere, seba skúšajte.

Alebo či sami seba neznáte, že Ježiš Kristus je vo vás?…

Božie prebývanie v nás

Božie slovo tvrdí, že ak sme uverili v evanjelium milosti, prijali sme Krista (pozri článok v Solas 21 Prijať Pána Ježiša Krista), tak v nás Kristus prebýva (Ján 14:20, 17:23+26; Kolosenským 1:27; 2. Korintským 13:5; Galatským 2:20). Zároveň Božie slovo učí, že ak sme spasení, máme Svätého Ducha (Rímskym 8:9, 8:23), Svätý Duch v nás prebýva (Ján 14:17; Rímskym 8:9+11; 1. Korintským 3:16; Jakub 4:5; 2. Timoteovi 1:14) a sme ním zapečatení (Efezským 1:13, 4:30). Ako to teda je? Kto v nás vlastne prebýva? Prebýva v nás sám Boh skrze svojho Syna a skrze svojho Ducha. Svätý Duch je Duch Boží (Rímskym 8:9) a je zároveň aj Duch Kristov (Rímskym 8:9). Tým, že prebýva v nás Svätý Duch, prebýva v nás aj Kristus skrze svojho Ducha. Svätý Duch je Duch Otca aj Syna a tým, že prebýva v nás Svätý Duch, prebýva v nás aj Otec a aj Syn. Inak to ani nemôže byť, lebo všetci traja sú dokonale v jedno. Na inom mieste zase Božie slovo dáva zasľúbenie o tom, že Otec a Syn sa do nás nasťahujú a budú v nás prebývať (Ján 14:23): „Ježiš odpovedal a riekol mu: Keď ma niekto miluje, ten bude ostríhať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať, a prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok“.

To, že Boh bude v nás prebývať je súčasťou zasľúbenia Novej zmluvy: „Lebo veď vy ste chrámom živého Boha, ako povedal Boh: Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom“ (2. Korintským 6:16; 1. Korintským 3:16, 6:19). To je ohromujúca a veľká vec.

Otec a Syn sú jedno, preto v nás prebýva ako Otec, tak aj Syn, alebo povedané aj inak, skrze prebývanie Krista v nás prebýva v nás aj Otec. Kristus v nás prebýva nielen skrze svojho Ducha, ale aj skrze svoje slovo (Ján 14:23; Kolosenským 3:16; Ján 1:1), skrze vieru (Efezským 3:17). Tak, ako je Otec, Syn a Duch dokonale jedno, podobne sme s nimi v jednote aj my po znovuzrodení vďaka Božiemu prebývaniu v nás (Ján 17:21): „aby boli všetci jedno, ako si ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal“. Boh je láska. Ak Boh prebýva v nás, tak v nás prebýva aj jeho láska (Ján 17:26): „A oznámil som im tvoje meno, a ešte oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v nich“.

Pretože všetko sa deje skrze Syna a cieľom syna (Kolosenským 1:16; 1. Korintským 8:6), a pretože Syn prišiel, aby nám zjavil Otca, je pre Písmo prirodzené a samozrejmé opisovať Božiu prítomnosť v nás ako prebývanie Krista. Kristovo prebývanie v nás sa deje skrze jeho Ducha, Kristovho Ducha tak, ako to aj Pán Ježiš zasľúbil, keď bol od učeníkov vzatý a povedal im, že ich nenechá samých, ale im pošle svojho Tešiteľa (Ján 14:16+26, 16:7).

Dôsledky a úžitok z Božieho prebývania v nás

Písmo opisuje náš stav pred znovuzrodením, keď sme ešte boli v Adamovi ako jeho potomkovia, ako „mŕtvi vo svojich hriechoch a prestúpeniach“. Teda sme boli duchovne mŕtvi, nemali sme (a nemohli sme mať) s Bohom spoločenstvo, Boha a jeho vôľu, či cesty sme nepoznali, boli sme bez Boha na svete, cudzí a odlúčení od Božích zasľúbení. Keď sme uverili evanjeliu, dostali sme Božieho Ducha, narodili sme sa znovu. To, čo o nás platilo pred znovuzrodením, už neplatí. Teraz už nie sme duchovne mŕtvi, ale živí (Efezským 2:5; Kolosenským 2:12-13), živí Bohu a jeho spravodlivosti (Rímskym 8). To o nás platí vďaka tomu, že sme dostali Ducha a Svätý Duch (Duch Kristov, Duch Boží) v nás prebýva. Teraz o nás platí, že nechodíme podľa tela, ale chodíme podľa Ducha (Rímskym 8), chodíme Duchom (Galatským 5:16).

K čomu došlo pri znovuzrodení?

Boh s naším starým človekom jednal tak, že ho vložil do Krista a nechal spolu s Kristom zomrieť. Následne (pri našom oživení z mŕtvych; pri našom vstaní z mŕtvych spolu s Kristom) splodí, znovuzrodzuje nás už ako nového človeka (1. Petrov 1:23) a sme nové stvorenie (2. Korintským 5:17). Pri našom znovuzrodení, ku ktorému dochádza činnosťou Svätého Ducha v okamihu keď sme uverili, dostali sme nový život a tým sme nové stvorenie (Titovi 3:5). Znovuzrodený duch v nás a nový život, ktorý tým dostávame, je už život z Boha – a to už je večný život.

Kľúčové pri tomto všetkom je to, že sme boli do Krista ponorení, a to v jeho smrti a aj v jeho vzkriesení. Všetko nové je len a len dôsledkom toho, že sme boli a stále aj sme do Krista ponorení. Večný život je život, ktorý je z Krista a je skrze Krista skrytý v Bohu. Je to Boží život a súčasne je to už aj náš život. Nie sme rovní Bohu, ale dostali sme jeho život. Večný život, ktorý teraz máme v Ježišovi Kristovi je náš život raz a navždy. Svedčia o tom texty Efezským 2:5-6 a Kolosenským 3:1-4.

Prvý text (Efezským) svedčí o tom, že po znovuzrodení sme posadení spolu s Kristom v ponebeských oblastiach. Druhý (Kolosenským) zase svedčí o tom, že večný život, ktorý sme dostali pri znovuzrodení, žijeme už tu a teraz ako nový život, a budeme ho po vzkriesení a oslávení žiť v plnosti na večné veky. Duša sa počas nášho časného života posvätenia premieňa (Rímskym 12:1-3). Naše telo ešte nie je nové, ale bude vykúpené pri Kristovom druhom príchode, kedy dostaneme aj nové telo (Rímskym 8:11).

Tieto skutočnosti sú v Písme opísané dvoma spôsobmi: 1. Sme vložení do Krista a 2. Kristus je v nás. Obe skutočnosti („byť v Kristu“ a „Kristus v nás“) sú nerozlučne spojené. Jedno bez druhého nemôže byť. Všetko (smrť starého človeka; oživenie, vstanie z mŕtvych; nové narodenie; nové stvorenie; udelenie a prijatie večného života a aj všetko iné súvisiace so spasením a tu nevymenované) sa deje len a len v spojení s Ježišom Kristom. Všetko toto prijímame a stáva sa to pre nás skutočnosťou skrze vieru v okamihu, keď sme uverili.

V ďalšom uvedieme verše z Písma, ktoré potvrdzujú to, čo sme povedali v predchádzajúcom:

1. Sme vložení (ponorení) do Krista:

„Alebo či neviete, že všetci, ktorí sme pokrstení (ponorení) v Krista Ježiša, pokrstení (ponorení) sme v jeho smrť? Pohrobení sme teda s ním skrze krst (= ponorenie) v smrť, aby sme, ako Kristus vstal z mŕtvych slávou Otcovou, tak aj my chodili v novote života. Lebo ak sme sa stali spoluzrastlými podobnosťou jeho smrti, ale takými aj podobnosťou vzkriesenia budeme vediac to, že náš starý človek je spolu ukrižovaný … Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že budeme s ním aj spolu žiť“ (Rímskym 6:3-8).

„že ste v ňom obohatení všetkým, každým slovom i každou známosťou“ (1. Korintským 1:5).

„Verný je Boh, skrze ktorého ste povolaní v obecenstvo jeho Syna Ježiša Krista, nášho Pána.“ (1. Korintským 1:9) – máme obecenstvo s Bohom, a tým aj s Ježišom Kristom.

„A vy ste z neho (z Boha) v Kristu Ježišovi, ktorý sa nám stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou i posvätením i vykúpením“ (1. Korintským 1:30) – „byť z Boha“ rozumieme, že všetko nové je Božie dielo (znovuzrodenie, duch, večný život) a je to len preto, že sme v Ježišovi Kristovi (v smrti a vo vzkriesení v zmysle Rímskym 6).

„Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.“ (2. Korintským 5:17). Nikto nemôže byť novým stvorením a byť mimo Krista. Platí aj opačne: Kto je v Kristovi, je novým stvorením.

„Lebo v Kristu Ježišovi ani obriezka nič nevládze ani neobriezka, ale nové stvorenie.“ (Galatským 6:15). To, čo žije v Ježišovi Kristovi, je nové stvorenie.

„… na chválu slávy svojej milosti, ktorou nás omilostil v tom Milovanom, v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti“ (Efezským 1:6-7). Všetko, čo máme, máme len preto a tak, že sme boli vložení do Krista.

„v ňom, v ktorom sme sa stali aj dedičstvom…“ (Efezským 1:11).

„v ktorom aj vy počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia“ (Efezským 1:13). Uveriac sme zapečatení v Ježišovi Kristovi.

„… spolu nás oživil s Kristom - milosťou ste spasení - a spolu vzkriesil a spolu posadil v ponebeských oblastiach v Kristu Ježišovi, aby v nasledujúcich vekoch ukázal nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou na nás v Kristu Ježišovi.“ (Efezským 2:5-6). Spolu s Kristom znamená: v Kristovi. Pred uverením sme boli bez Krista (Efezským 2:12 a pozri aj verš 13), ale po uverení sme už stále v ňom (Efezským 2:5-6).

„Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato…“ (Efezským 2:10). Nové stvorenie, ktorým teraz sme, Boh stvoril v Ježišovi Kristovi.

„… súc s ním spolu pohrobení v krste (pochovaní ponorením do Krista), v ktorom, totiž v Kristovi, ste aj spolu vstali z mŕtvych skrze vieru pôsobenia Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych. I vás, ktorí ste boli mŕtvi v hriechoch a v neobrezanosti svojho tela, spolu oživil s ním“ (Kolosenským 2:12-13).

„A tak ak ste vstali z mŕtvych s Kristom, hľadajte veci, ktoré sú hore, kde sedí Kristus po pravici Boha; Lebo ste zomreli, a váš život je skrytý s Kristom v Bohu“ (Kolosenským 3:1+3).

„Verné je slovo: Lebo ak sme spolu zomreli, budeme spolu aj žiť“ (2. Timoteovi 2:11).

2. Kristus je (žije) v nás:

„Ale ak je Kristus vo vás…“ (Rímskym 8:10).

„… aby bol aj život Ježišov zjavený na našom smrteľnom tele.“ (2. Korintským 4:11).

„Keďže hľadáte dokázanosť vo mne hovoriaceho, Krista, ktorý nie je slabý voči vám, ale je mocný medzi vami.“ (2. Korintským 13:3).

„… Alebo či sami seba neznáte, že Ježiš Kristus je vo vás?“ (2. Korintským 13:5).

„S Kristom spolu ukrižovaný som a žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus…“ (Galatským 2:20).

„žeby vám ráčil dať podľa bohatstva svojej slávy, skrze svojho Ducha, mocou zosilnieť na vnútornom človekovi, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach“ (Efezským 3:16-17). Kristus prebýva v nás a má prebývať v nás. To, že Kristus žije vo veriacom, má veriaci dokázať, veriaci má byť dokázaný, ako apoštol Pavol píše Korintským (2. Korintským 13:5). To, že Kristus žije vo veriacom, má veriaci dokazovať a byť dokázaný skrze svoj terajší život.

Kristus v nás prebýva – to je naše postavenie pred Bohom. Keď sa Boh na nás pozrie, tak vidí v nás svojho Syna. Ľudia nás vidia takých, aký život žijeme, aký sme navonok – a to je náš stav. Náš stav má byť taký, aké je naše postavenie, teda má byť vidieť, že Kristus v nás prebýva. Aj ľudia majú v nás vidieť Krista tak, ako to videli na učeníkoch Ježiša Krista v Antiochii, keď ich pomenovali kristovcami, nasledovníkmi Krista (Skutky 11:26). Máme byť Kristovou dobrou vôňou (2. Korintským 2:15).

„… bohatstvo slávy toho tajomstva medzi pohanmi, ktorým je Kristus vo vás“

Kolosenským 1:27

Prosme teda Pána, aby sme:

…zakorenení v láske, a pevne založení,

dokonale vládali pochopiť so všetkými svätými,

aká je to šírka a dĺžka, hĺbka a výška,

a poznať lásku Kristovu, ktorá prevyšuje rozum,

aby ste boli naplnení vo všetku plnosť Božiu.

Efezským 3:18-19

Ale ak je Kristus vo vás, vtedy je síce telo mŕtve pre hriech,

ale duch je život pre spravodlivosť

Rímskym 8:10