aktuality

Sme zariadení na príjem podielu z dane

za rok 2021. Viac na Príjem z podielu…

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag08z.jpg
Izrael v dejinách spásy I. – 4. časť PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Peter Vajda   


Zemská (prirodzená, fyzická) predobrazná a nebeská (duchovná, večná) konečná rovina zasľúbení



Zasľúbená zem:

Na zasľúbení zasľúbení krajiny najľahšie pochopíme kľúčovú pravdu o tom, aký cieľ Boh sledoval, keď dal Abrahámovi zasľúbenia a uzavrel s ním zmluvu, a že tieto zasľúbenia sa rôznym spôsobom napĺňajú rôznym Abrahámovým potomstvám. Abrahámovi Boh zasľúbil krajinu Kanaán ako vlasť, ktorá bude jemu a jeho semenu daná do večného vlastníctva ako večné dedičstvo. Zasľúbená krajina (Kanaán) bola presne geograficky definovaná. V starozmluvných textoch sa zasľúbenie o zemi javí ako zasľúbenie zemskej krajiny. Nič viac sa za tým akoby nedá tušiť. Až novozmluvné písma (Židom kapitola 11) vykladajú, že konečným cieľom a úplným naplnením tohto zasľúbenia je nebeská vlasť (večný život, nebeský Jeruzalem) a že dokonca už sám Abrahám tomuto zasľúbeniu takto rozumel a vierou si ho aj privlastnil, očakávajúc jeho naplnenie v budúcnosti. Rovnako tomu verili a aj rozumeli Izák aj Jakob: „Vierou Abrahám súc volaný poslúchol, keď mu kázal Boh, aby vyšiel zo svojej vlasti a išiel na miesto, ktoré mal dostať za dedičstvo. A vyšiel bez toho, že by bol vedel, kam ide. Vierou pohostínil v zemi zasľúbenia ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jakobom, so spoludedičmi toho istého zasľúbenia. Lebo očakával mesto, majúce základy, ktorého remeselníkom a staviteľom je Boh. Vierou i sama Sára dostala moc založiť semeno a porodila mimo času veku, keďže mala za verného toho, ktorý zasľúbil. Preto sa ich aj z jedného, a to už umŕtveného, naplodilo množstvom ako hviezd na nebi a ako nesčíselného piesku na brehu mora. Tí všetci pomreli vo viere bez toho, že by boli dostali Bohom dané zasľúbenia, ale ich zďaleka videli a boli presvedčení o nich a vítali ich a vyznávali, že sú cudzincami a pútnikmi na zemi. Lebo tí, ktorí hovoria také veci, zjavne ukazujú, že hľadajú vlasť. A keby boli mysleli na tú, z ktorej vyšli, boli by mali času vrátiť sa. Ale takto túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa nehanbí za nich ich Boh menovať sa ich Bohom, lebo im prihotovil mesto“ (Židom 11:8-16).



Plný text tejto časti bude zverejnený po čísle 60.