Narodenie syna zasľúbenia – Izák

Opäť prešiel nejaký čas. Abrahám prebýva so svojou rodinou v dúbrave (dubovom lese) na planine Mamreho (1. Mojžišova 18). Sára je naďalej nielen neplodná, ale už aj vo veku, kedy žene pominulo obdobie plodnosti. S manželom klesajú vo viere v naplnenie zasľúbenia o synovi Izákovi. Boh sa im opäť zjaví a posilňuje ich slabnúcu vieru: „Či je azda nejaká vec nemožnou Hospodinovi?“ (18:14). Hospodin má všetku moc a všetku vládu. Vládne aj nad smrťou. Kriesi z mŕtvych. Pre neho nie je nemožné dať život tam, kde života niet (neplodná Sára a Abrahám vo vysokom veku). Toto je zásadná zložka viery Abraháma a aj nás, ktorí sme uverili: Boh kriesi mŕtvych, dáva život tam, kde života niet, dáva nové narodenie tým, ktorí sú mŕtvi vo svojej starej prirodzenosti (vo svojich hriechoch a previneniach, Efezským 2:1-5). Dáva večný život tým, ktorým patrí večné zahynutie. Boh Abrahámovi a Sáre potvrdzuje zasľúbenie o Izákovi: „Na určený čas zase sa navrátim k tebe podľa času života, a Sára bude mať syna“ (18:4). Keď mal Abrahám 100 rokov, zasľúbenie sa naplnilo. Sára počala a porodila syna Izáka (1. Mojžišova 21. kapitola).

Zmluvný rozdiel medzi potomkami – Izák a Izmael

Keď Boh opätovne potvrdil Abrahámovi zmluvu zasľúbení a rozšíril ju na jeho „semeno po ich pokoleniach“ (17:7-8), vyčlenil Izmaela, aby nebol pod tou istou zmluvou zasľúbení ako Izák: „Ale svoju zmluvu postavím s Izákom“ (17:19,21). V tomto spočíva absolútne zásadný rozdiel medzi Izákom a Izmaelom…

Plný text tejto časti bude zverejnený po čísle 60.