aktuality

Svoje dobrovoľné finančné príspevky

a dary môžete posielať na číslo účtu:

SK08 0200 0000 0024 8691 6455.

Ďakujeme.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag07z_u.jpg
Izrael v dejinách spásy I. – 1. časť PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Peter Vajda   

Predhovor k celému cyklu a 1. časť


Ústrednou témou Božieho slova je vzťah medzi Bohom a človekom. Človek stvorený na Boží obraz dostáva do svojej správy všetko tvorstvo na planéte Zem. Všetko stvorené je veľmi dobré. Človek má osobný vzťah a spoločenstvo so svojím Stvoriteľom. Následne vlastnou dobrovoľnou voľbou človeka dochádza k vzbure a neposlušnosti a všetko to veľmi dobré sa pokazí. Prichádza Boží trest, kliatba, smrť a porušenie do celého stvorenstva. Do tejto situácie, keď všetko vyzerá navždy stratené, Boh dáva sľub o záchrane cez semeno ženy (1. Mojžišova 3:15). Boh tým už vtedy ukázal, že je nielen svätý a spravodlivý, ale je aj Bohom milosti.


Človek sa rozmnožil a osídlil zem. Spolu s tým sa ale rozmnožil i ľudský hriech, ľudská zloba a vzbura. Dosiahli také rozmery, že Boh sa rozhodol svet zničiť, zahladiť vodami potopy. Súd sa skutočne aj udial. Spolu so súdom Boh opäť prejavil aj svoju milosť. Noach (Noe) a jeho rodina našli milosť v Božích očiach. Tým všetko tvorstvo dostáva nový začiatok. Vtedajší svet zahynul, ale svet po potope dostal novú príležitosť vďaka Božej zmluve s Noachom.


Pri novom začiatku Boh opäť dáva ľuďom poverenie množiť sa a zaplniť zem na Božiu slávu. Ľudstvo si však zvolilo opak. Namiesto osídlenia zeme si volilo zhromaždiť sa na jednom mieste, a to v jednom konkrétnom meste – Babylone. Namiesto oslávenia Boha si človek zvolil oslávenie samého seba vybudovaním veľkého mesta a veže, ktorá by dosiahla až do nebies, do sféry prebývania Boha. A tak opäť prichádza Boží trest. Tentoraz vo forme zmätenia jazykov a vzniku národov, ktoré sa následne rozptýlia po celej tvári Zeme.


Boh má stále v úmysle zachrániť ľudstvo a mať ľud, ktorému bude Bohom. Spomedzi všetkých ľudí si vyvolil Abraháma a oddelil ho pre svoje ciele. Dal mu zasľúbenie, že v ňom budú požehnané všetky čeľade zeme. Toto zasľúbenie sa týka spasenia ľudí zo všetkých národov. Je veľmi dôležité, aby sme rozumeli tomu, že keď Boh pred mnohými storočiami dal toto zasľúbenie Abrahámovi, mal na pamäti aj nás, uverivších z pohanov. Zapísané Božie slovo ukazuje, ako Boh zjavuje a realizuje svoj plán spasenia v dejinách ľudstva.


Boh dal Abrahámovi, po ňom aj Izákovi a po ňom aj Jakobovi (Izraelovi) aj zasľúbenia, ktoré sa špecificky týkajú izraelského národa. Takto do Božieho plánu spásy ľudstva pozoruhodne vchádza jeden zvláštny národ. Je to izraelský národ, Abrahámovo, Izákovo a Jakobovo fyzické potomstvo. Izraelský národ, ako zasľúbené semeno Abrahámovo (fyzické potomstvo, fyzické semeno v množnom čísle), mal splniť úlohu „Božieho syna“ a prostredníka spásy pre všetky národy. V tejto úlohe zásadným spôsobom a definitívne zlyhal pre svoju neposlušnosť a tvrdé srdce. Muselo prísť skutočné, pravé zasľúbené semeno Abrahámovo (zasľúbený potomok v jednotnom čísle), Ježiš Kristus, skutočný Boží syn, aby naplnil všetky zasľúbenia zmluvy, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom, Izákom a Jákobom. Potrebujeme správne porozumieť, aké postavenie dostal izraelský národ pred príchodom Krista, akú úlohu mal tento národ zohrať a akú úlohu nakoniec zohral. Potrebujeme porozumieť aj tomu, aké postavenie má izraelský národ po Kristovom príchode, v ére cirkvi zo Židov i pohanov, a čo ho ešte čaká v budúcnosti. Potrebujeme porozumieť, ako sa zasľúbenia dané Abrahámovi na tomto národe vyplnili a ako ďaleko tieto zasľúbenia presahujú tento zvláštny, Bohom vyvolený národ.




1. časť


Zmluva zasľúbení


Úvod


A zasľúbenia boli povedané Abrahámovi a jeho semenu. Nehovorí: I semenám,

ako keby ich bolo mnoho, ale hovorí ako o jednom: I tvojmu semenu, ktorým je Kristus.

Galatským 3:16


A ak ste vy Kristovi, tak ste semenom Abrahámovým a podľa zasľúbenia dedičmi.

Galatským 3:29


Ani preto, že sú semä Abrahámovo, nie sú všetci deťmi, ale:

V Izákovi sa ti bude volať semä, to jest,

nie deti tela sú deťmi Božími, ale deti zasľúbenia počítajú sa za semä.

Rímskym 9:7-8


Z Písma vieme, že Abrahám, pôvodným menom Abram, mal veľa potomkov. Narodil sa mu syn Izmael, ktorý sa veľmi rozmnožil. Vzišli z neho národy, dvanásť kniežat. Aj zo syna Izáka vzišli národy. Z Abrahámovho vnuka Ezava vzišiel veľký národ (Edom). Izraelský národ, ako potomkovia Jakoba, Abrahámovho vnuka, a jeho dvanástich synov, má Abraháma ako svojho praotca. Novozmluvné písma považujú za kľúčovú skutočnosť, že Pán Ježiš je potomok Abraháma a zasľúbené semeno. Nový zákon nazýva všetkých veriacich v evanjelium deťmi Abrahámovými.


Božie zasľúbenia dané Abrahámovi

Keď dal Boh Abramovi príkaz opustiť svoju otčinu (1. Mojžišova 12:1), dal mu ho spolu so zasľúbeniami (1. Mojžišova 12:2-3): „A učiním ťa veľkým národom a požehnám ťa a zvelebím tvoje meno, a budeš požehnaním“, „a budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme“. V týchto zasľúbeniach si všimnime, že nielenže sa má Abram prenáramne rozmnožiť, takže bude z neho veľký národ, ale dokonca v ňom budú požehnané všetky čeľade zeme. To, že Abrahám bude mať veľa prirodzených potomkov, je zrozumiteľné. Ako v ňom budú požehnané všetky čeľade zeme, sa v Písme odhaľuje postupne a úzko súvisí s Božím plánom spásy. Starozmluvné písma to odkrývajú v náznakoch, novozmluvné písma to odkryjú a vysvetlia otvorene a naplno.


Abram poslúchol – poslúchol vo viere. Opustil svoju otčinu a putoval tam, kam ho Boh viedol. Dôveroval Bohu, a preto urobil všetko, čo mu Boh prikázal. Boh priviedol Abrama do krajiny Kanaán.


Čas plynie, Sáraj, Abramova manželka, je neplodná. S Abramom stále nemajú deti…


Plný text tejto časti bude zverejnený po čísle 60.