Podľa jeho zasľúbenia očakávame však nové nebesá a novú zem, v ktorých spravodlivosť prebýva.
2. Petrov 3:13
Záverečná časť druhého listu Petra je pre veriaceho veľmi vážna a zároveň veľmi požehnaná. Boží súd má dopadnúť na zem a to takým spôsobom, že na konci bude všetko zničené. Spomína sa tu charakteristická črta posledných dní a nachádzame posmievačov, ktorí sa pýtajú: „Kdeže je zasľúbenie jeho príchodu?“
Keď sa však posmievanie a zosmiešňovanie stane všeobecným, môžeme si byť istí, že koniec je blízko. Apoštol hovorí nielen o zriadení Kristovej moci, keď príde, aby kraľoval, ale pozerá sa na celé obdobie ako to pokračuje ku dňu, keď sa nebesá s rachotom pominú, živly sa žiarom rozplynú a zem a diela na nej zhoria.
Uprostred existujúceho stavu vecí veriaci očakáva nové nebesá a novú zem. Svojím duchom patrí k úplné inému poriadku vecí a je veľmi dôležité, aby všetko jeho správanie v súčasnosti bolo praktickou skúškou tohto požehnaného očakávania.
Keď sa verejný výsmech o veľkých Božích činoch a Pánovom príchode, aby súdil, stane všeobecným, potom máme určité znamenie posledných dní. Kedysi Voltairove doktríny zachvátili vyššie vrstvy, ale teraz žijeme v dobe, keď zosmiešňovanie nainfikovalo všetky vrstvy spoločnosti. Pád človeka sa popiera; potopa je spochybňovaná a verejne sa učí, že vážny Boží zásah potopou bol len „miestnou záplavou“. Ľudia sú úmyselne nevedomí; to znamená nepripustia, že svätý Boh kedysi zničil celý svet vodou a že hroznejší súd ešte len príde, keď celý svet (nebesia a zem) budú zničené ohňom.
Žijeme uprostred javiska, ktoré skončí v jednom obrovskom požiari. Niekto raz naznačil, že požiarna poisťovacia spoločnosť by povedala, že o Sodomu sa netreba obávať, keď na tej úrodnej nížine bolo toľko vody; ale Sodoma bola spálená a tak bude aj táto zem. Spomínam si, ako som pred niekoľkými rokmi prechádzal Parížom so starým kresťanom a hovoril som, že sa ľuďom zdá ťažké predstaviť si, že celé toto veľké mesto by malo byť spálené. A predsa je to tak. Žijeme v posledných dňoch a hoci naša nádej je nebeská a čakáme, že náš Pán príde, aby nás povolal z tejto scény skôr, ako dopadne súd, napriek tomu je veľmi vážnou vecou žiť ako Boží svedkovia uprostred súčasného stavu neviery.
Teraz poviem niekoľko slov o nových nebesách a novej zemi. Verím, že v 2. liste Petra 3:13 sa poukazuje na večný stav.
Hovorí o ňom aj Zjavenie 21:1: „I videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a mora už niet.“ Slovo Božie pred nami otvára výhľad na večnú stabilitu a požehnanie. Večný stav vecí v Zjavení 21 vidí Ján v Duchu po skončení vlády nášho Pána na zemi v tisícročí, po súde Veľkého bieleho trónu, keď bude premožený posledný nepriateľ smrť. Keď sa začne večný stav, nový Jeruzalem je predstavený ako zostupujúci z neba od Boha. S týmto vedomím sa chráňme od každého želania nasledovať ducha súčasného veku.
Aký to rozdiel medzi novou zemou a súčasnou zemou, ktorá zostarla v neprávosti! Nebude už žiadne more, žiadna kolísavá neistota, žiadne ďalšie revolúcie, ale všetko bude nastolené vo večnej stabilite. Súd je na dosah ruky. Ľudia môžu hovoriť o svojom „večnom“ meste (Ríme), o štyridsiatich storočiach pyramíd, o nemennej sfinge, atď. Ale koniec je blízko a všetka sláva zeme v jej súčasnom stave čoskoro zanikne a na všetko dopadne istý súd.
Naozaj očakávame „tieto veci“, milovaní bratia? Mala na nás všetka Božia výchova taký šťastný účinok, že nás mocne oddelila od všetkého, čo je porušiteľné a urobila nás usilovnými, aby nás našiel nepoškvrnených a bez úhony v pokoji? (2. Petrov 3:14).
On nás už sformoval pre nový a večný stav vecí. Duchom k nemu patríme. Sme nové stvorenie. Keď kráčame ďalej týmto nespravodlivým svetom, kde nás každý deň očakáva nové „cvičenie“ (skúšky), vzdycháme v sebe a túžime po čase, keď bude spravodlivosť prebývať tam, kde teraz vládne neprávosť. Očakávame nové nebesá, ktoré budú osvetlené slávou nového Jeruzalema zostupujúceho z neba od Boha, a novú zem, na ktorej bude prebývať spravodlivosť. Nech všetko naše správanie, naše životy a naše slová svedčia o tom, že je to naozaj tak!
|