(ukážka článku)

Bohom sa budem chváliť, jeho slovom; na Boha sa nadejem; nebudem sa báť.

Čo mi môže urobiť telo?

Žalm 56:5

Sme v Druhej knihe Knihy Žalmov a pred sebou máme Žalm 56, ktorý bol napísaný v čase, keď Dávida zajali Filištínci v Gáte. Tento žalm patrí do skupiny žalmov, ktoré sa vzťahujú na súženia, ktoré prežíva Dávid vo svojom živote.

Prvou skupinou žalmov v tejto knihe sú Kórachovské žalmy a sú to žalmy 42 až 49. Potom nasleduje žalm 50, jeho autorom je Azaf a je to žalm o druhom príchode Krista. Druhou skupinou sú žalmy 51 až 71 a ich autorom je Dávid. Druhá kniha je ukončená žalmom 72, ktorého autorom je Šalamún. Najväčšou skupinou v tejto knihe je skupina Dávidových žalmov.  Pri niektorých žalmoch tejto skupiny nemáme uvedené meno toho, kto ich napísal, ale bol  to  pravdepodobne Dávid, lebo Nový zákon  naňho zvykne odkazovať, keď hovorí o Žalmoch.

Skupine Dávidových žalmov sa budeme venovať v dvoch článkoch. V tomto článku bude náš pohľad viac historicko-biblický a v ďalšom článku sa zameriame viac na doktrinálno-biblický pohľad (pozri článok na strane ....). Teraz sa teda pozrieme na Dávidove žalmy v Druhej knihe Knihy Žalmov z historického pohľadu a všimneme si okolnosti, za akých boli Dávidove žalmy  napísané alebo pri akej príležitosti boli napísané.

Načrtnime Dávidov život

Ukážeme na niektoré veľmi význačné roky v živote Dávida, aby sme uvideli, v akom období jeho života boli jednotlivé žalmy napísané.

Čo sa udeje ďalej v živote Dávida?

Pretože ukazujeme, že ťažisko Druhej knihy je práve v tomto období Dávidovho života, pozrime sa do Žalmu 54 a do 1. Samuelovej 23:19 „Ale potom odišli Zífänia hore k Saulovi do Gibey a povedali: Či sa Dávid neskrýva u nás na pevných miestach v lese, na vŕšku Hachile, ktorý je z pravej strany púšte?“ Zifänia boli Judejci, ale nemali radi Dávida a dvakrát ho zradili (1. Samuelova 26:1). Vtedy vznikol žalm 54.  Vidíme, ako sa to kopí do obdobia okolo 24. roku veku Dávida, okolo smrti Samuela (1. Samuelova 25:1) a vidíme aj to, že niektoré udalosti sú si podobné a preto sa niektorí domnievajú, že niektoré žalmy mohli byť zložené aj neskôr, ako ich iní datujú. Žalm 34 je podobný so Žalmom 57 a tiež so Žalmom 142. Podobne aj Žalm 51 je podobný so Žalmom 3 a 7, ktoré spadajú do času, keď sa Absolón postaví proti Dávidovi, svojmu otcovi a Dávid musí utiecť.  Dávid, keď písal tieto žalmy, nachádzal sa v obrovských súženiach, prenasledovaniach a takáto situácia sa u neho v tomto období zopakuje často.

V Dávidových žalmoch Druhej knihy vidíme vieru, ktorá zápasí, učí sa vystierať na Boha. Dávid je tu veľmi prestrašený. V žalmoch z neskoršieho obdobia jeho života už cítiť pevnosť jeho viery. Keď si pozrieme Žalm 5 alebo Žalm 7, vnímame, že ich jazyk je celkom iný od jazyka žalmov, ktoré sa nachádzajú v Druhej knihe Knihy žalmov. V žalmoch 3 a 7 vidieť už dospelú Dávidovu vieru.

Neskôr je Dávid  človek, ktorý - áno, bojí sa, zápasí, ale už má skúsenosť. Naša viera rastie aj skúsenosťou. Tým, že niečo sme s Pánom skúsili, boli sme už v podobnej situácii, vedeli sme, čo je to byť prenasledovaní, v ťažkostiach a teraz, keď sa to znovu vráti, tak si spomenieme – Pán mi vtedy pomohol, Pán sa dokázal pri mne a opäť to urobí.

Čo sa z tohto, čo tu vidíme a čítame, môžeme naučiť? Môžeme sa naučiť, že potrebujeme vedieť čítať grafický jazyk, ktorý je tu často metaforicky. Často krát vidíme, že keď hovorí o nepriateľoch, myslí na jedného človeka a niekedy myslí na celú Saulovu armádu. Niekedy situáciu opisuje veľmi silným jazykom preto, aby urobil dojem. Ale realita je taká, že text musíme čítať v kontexte a zapamätajme si, že keď čítame žalmy, čítajme ich v historickom kontexte. Zistime čo najviac o tom, kedy boli napísané, aby sme mohli čo najviac z nich porozumieť. Ďalšia vec je tá, že tieto Dávidove žalmy majú spoločné pozadie a nečudo, že Druhá kniha Žalmov má spoločnú otázku – otázku nepriateľstva .(Tejto otázke sa ale budeme venovať vo zvláštnom článku.)