A tak teda, ako ste prijali Krista Ježiša Pána, tak v ňom choďte.

Kolosenským 2:6

V predchádzajúcom článku sme hovorili o tom, ako môžeme prijať Pána Ježiša Krista, že to znamená uveriť v neho, uveriť v jeho identitu a v jeho vykupiteľské dielo kríža, uveriť ceste spasenia skrze vieru v evanjelium. V tomto nadväzujúcom článku sa budeme venovať téme chodenia v Ježišovi Kristovi, ktoré je nám prikázané v dôsledku a na základe tej udalosti či skutočnosti, že sme Ježiša prijali (uverili v neho). Ak sme ho prijali, tak sa stal našim Pánom a máme v ňom chodiť. Čo to znamená chodiť v ňom?

Prijať Ježiša za svojho Pána

Božie slovo v Kolosenským 2:6 opisuje udalosť alebo skutočnosť uverenia v evanjelium ukrižovaného a vzkrieseného Božieho Syna ako „prijatie Krista“. Uverili sme vo svojom srdci v Ježiša Krista, preto by sme pokojne mohli (a už aj môžeme) v tomto slova zmysle hovoriť o „prijatí Ježiša Krista do nášho srdca“. Všimnime si však ešte jeden dôležitý detail z tohto verša: Prijali sme Ježiša Krista Pána, čo znamená, že ak sme ho naozaj prijali (ak sme v neho naozaj uverili), tak sme ho prijali nielen ako svojho Spasiteľa, ale aj ako svojho Pána. Teda to, či sme Ježiša naozaj prijali (naozaj uverili v neho), sa bude poznať podľa toho, či my sami sme si ešte pánmi svojho života, alebo sa Pánom nad našim životom stal Ježiš Kristus, ktorý nás spasil. Písmo používa mnohé spôsoby na opis tejto skutočnosti: hovorí o obrátení, hovorí o novom stvorení, hovorí o obriezke srdca, kedy je kamenné srdce, neposlušné Bohu, nahradené mäsitým srdcom, ktoré bude Boha poslúchať už navždy (čo patrí medzi zasľúbenia nerozlučne spojené s Novou zmluvou), hovorí o kráčaní po úzkej ceste, o nasledovaní Pána, o pripodobňovaní sa Ježišovi, o premieňaní od slávy do slávy, o poslušnosti viery, o donášaní ovocia, o tom, že zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie a naopak, hovorí o tom, že starý človek bol ukrižovaný, že sami už nie sme svoji, že už nežijeme my, ale žije v nás Kristus a to, čo žijeme, žijeme vo viere v neho, že už nie sme v tele, ale v Duchu, a že už nechodíme podľa tela. Celý tento bohatý opis našej vnútornej premeny, ktorá sa stala na základe toho, že sme prijali Ježiša Krista, Pána, vedie k prikázaniu apoštola adresovanému všetkým, ktorí skutočne v Krista uverili a to prikázanie je: „chodiť v ňom“.

Chodenie v Pánovi Ježišovi Kristovi

V Biblii chodenie opisuje spôsob života, životný štýl, život, ktorý sa prejavuje skutkami, slovami, postojmi a myšlienkami. Ak sme prijali Pána Ježiša, tak sme nielen uverili v spásu skrze neho, prijali sme kázané slovo evanjelia, ale prijali sme aj Kristovho Ducha. Vtedy, keď sme uverili evanjeliu milosti, dostali sme Ducha (Galatským 3:2, 3:5). Tento Duch je Boží Duch a zároveň Kristov Duch (Rímskym 8:9). Boží Duch je ten istý ako Kristov Duch a je to Svätý Duch, ten Duch pravdy, ktorého Pán Ježiš zasľúbil učeníkom, že ho pošle, keď on sám odíde k svojmu Otcovi (Ján 14:16-17, 15:26, 16:13): „v ktorom aj vy počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia“ (Efezským 1:13). Kristus v nás prebýva skrze svojho Ducha: „… Svätým Duchom, ktorý prebýva v nás“ (2. Timoteovi 1:14).

Nie je možné byť spasený a znovuzrodený, patriť Pánovi, a nemať jeho Ducha (Rímskym 8:9). Ak máme Kristovho Ducha (dostali sme Ducha), tak Kristus prebýva v nás (Rímskym 8:10). Ak máme tohto Ducha a vedie nás, tak sme synovia Boží, dediči a spoludediči Kristovi (Rímskym 8:14-17). Ak sme spasení, tak sme „živí“, čo znamená, že vďaka novému narodeniu žijeme nový život, a po vzkriesení z mŕtvych vojdeme do večného života (Rímskym 8:11). „Živí“ sme vďaka tomu, že sme dostali Ducha: „Ak žijeme Duchom…“ (Galatským 5:25). Ak sme „živí“, sme nové stvorenie, tak máme aj „chodiť Duchom“, čo znamená, že máme žiť nové životy: „Ak žijeme Duchom, Duchom i choďme“ (Galatským 5:25), čo znamená, že nemáme chodiť podľa tela, ale máme chodiť podľa Ducha (Rímskym 8:1+4). Teda Pavlovo prikázanie z Kolosenským 2:6 „chodiť v Pánovi Ježišovi Kristovi“ je identické s prikázaním „chodiť podľa Ducha a nechodiť podľa tela“. Keď budeme chodiť podľa Ducha, budeme chodiť v Pánovi, tak nevykonáme žiadosti tela, nezhrešíme (Galatským 5:16) a donesieme ovocie Ducha (Galatským 5:22).

Lebo vy ste nato povolaní, bratia, aby ste boli slobodní,

len nedávať tej slobody za príčinu telu, ale skrze lásku slúžte navzájom jedni druhým.

(Galatským 5:13)