Tretia kniha Knihy Žalmov

Azafovské žalmy – ich zámer a adresovanie

(ukážky z článku)

V Tretej knihy Knihy žalmov sa nachádzajú dve hlavné skupiny žalmov. Sú to Azafovské žalmy a Kórachovské žalmy. V predchádzajúcom článku sme uviedli, že žalmy tejto knihy majú spoločné to, že patrili do chrámovej služby uctievania. Okrem nich, samozrejme, tam patrili aj iné žalmy, ale teraz hovoríme práve o žalmoch z tejto Tretej knihy a zamýšľame sa nad tým, čím a prečo sú tieto žalmy pre nás osožné aj dnes. V tomto článku sa pozrieme na prvú skupinu, na Azafovské žalmy, a to sú Žalmy 73 až 83.

Prečo sú dnes pre nás žalmy osožné?

Keď Izraeliti prichádzali do jeruzalemského chrámu, tak aký druh uctievania v ňom nachádzali? Popri obetiach, ktoré sa v ňom prinášali, videli aj spievanie žalmov. Keď sa v ranej cirkvi spievali žalmy, hymny a duchovné piesne, spievali sa z dvoch účelov.

Jeden účel je zrejmý hneď. Spev ako modlitba k Bohu. Druhý účel, ktorý je rovnako dôležitý, je uvedený v liste Efezským 5:19  „hovoriac si navzájom žalmami a hymnami a duchovnými piesňami spievajúc a hudúc vo svojom srdci Pánovi“. Tu je napísané „hovoriac si navzájom“. Týmto sa chce povedať, že keď spievame, napríklad na zhromaždení alebo doma na rodinnom stíšení (kde je viac ľudí prítomných), to nespievame len Bohu, ale hovoríme aj sebe, učíme jeden druhého a počúvame  sa vzájomne  pri speve.

Takže v Knihe Žalmov nemáme len žalmy nasmerované priamo k Bohu – „chválime Ťa za tvoje skutky“, ale sú tam aj žalmy, ktoré sú písané spôsobom nabádania nás – „Spievajte Hospodinovi, lebo je dobrý“. Žalmom niekoho nabádame, aby si na niečo spomenul.

Niektoré žalmy predkladajú opisy prírody, udalostí, dejov. Niektoré pripomínajú kázanie. Iné sú volaním na všetkých ľudí prísť k Bohu, a tak ďalej. Napríklad Žalm 73 je osobné svedectvo inšpirovaného pisateľa, ktorým chce Izraela naučiť dôležitú lekciu. Pýtame sa: Je to žalm? To máme spievať? Áno, a nevadí to, pretože jeden z účelov žalmov, hymien  a duchovných piesní je navzájom si hovoriť, a spievať zo srdca Pánovi.

V liste Kolosenským je toto vyslovene napísané: „Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohate vo všetkej múdrosti; učiaci a napomínajúci sa žalmami, hymnami a duchovnými piesňami v milosti spievajúci vo svojom srdci Pánovi.“ (Kolosenským 3:16). Tu máme uvedené: …učiaci a napomínajúci sa žalmami, hymnami a duchovnými piesňami… . Žalmami, hymnami a duchovnými piesňami učíme seba a aj iných. Čo z toho vyplýva? Že je dôležité, že ich spievame. Pretože to, čo spievame, tomu sa učíme.

Historická skúsenosť hovorí, že kresťania, hoci si to ani neuvedomujú, obrovskú časť svojej doktrinálnej znalosti a pevnosti nadobudnú práve z piesní, ktoré spievajú. Niekedy, žiaľ, keď texty piesne nie sú biblicky v poriadku, do mysle sa im dostávajú aj nepravdy. Preto je veľmi dôležité, čo spievame. Je veľmi dôležité, či naše piesne spĺňajú štandardy biblických piesní. Či naše piesne  pokrývajú doktrinálne oblasti vyvážene tak, ako udáva Písmo a zodpovedajú vyváženiu tém Knihy Žalmov, napríklad, či zodpovedajú hĺbke, ktorú by vyžadovala kresťanská doktrína. Novozmluvní veriaci majú používať nielen Knihu Žalmov, ale aj hymny a duchovné piesne, čím sa pravdepodobne myslí na novozmluvné oslavy Trojjediného Boha a najmä Spasiteľa (hymny) a osobné skúsenosti Jeho spasenia (duchovné piesne). Tieto tiež majú byť doktrinálne spoľahlivé a tematicky vyvážené podľa Písma. Túžba je naplniť novozmluvný odkaz, aby sme spievali Bohu, spievali si navzájom, učili sa, budovali sa a súčasne Boha uctievali. Uchopme teda to, že keď spievame Bohu, súčasne spievame jeden druhému a vzájomne sa budujeme.

Azafovské žalmy

Žalm 73.

Žalmista v tomto žalme oslovuje tých, ktorí prišli do chrámu. Rozpráva im svoje svedectvo. Hovorí o svojom probléme - závisti (verš 2 a 3).

Vo veršoch 27 a 28 je zhrnutie celého naučenia Žalmu 73: „Lebo hľa, všetci tí, ktorí sa vzďaľujú od teba, zahynú! Vytneš každého, kto cudzoloží odchádzaním od teba. Ale mne je dobre blížiť sa Bohu. Pána Hospodina som učinil svojím útočišťom, aby som, Pane, rozprával všetky tvoje skutky“. Ten, ktorý prišiel a vypočul Azafov žalm, je už ďaleko od sebaľútosti nad svojou situáciou (údelom). Vidí už veci z Božej perspektívy a je pripravený uctievať. Aj ďalšie Azafove žalmy sú mienené pre tých, ktorí skutočne majú Pána za svojho Boha.

V ďalších žalmoch nachádzame jeden spoločný znak.  V týchto žalmoch sa dotyční  označujú ako jeho ovce. Nachádzame v nich výrazy ako stádo, ovce, a pod.

Žalm 74: 1 „… stádo tvojej pastvy“.

Žalm 77:21 „Vodil si svoj ľud ako stádo…“.

Žalm 78:71 „… aby pásol Jakoba, jeho ľud, …“.

Žalm 79:13 „Ale my, tvoj ľud a stádo tvojej pastvy, ťa budeme chváliť na veky, …“.

Žalm 80: 2 „Pastieru Izraelov, …! Ty, ktorý šetrne vodíš Jozefa ako stádo“.

Žalm 81:14 „Ó, keby ma bol počúval môj ľud!“

Čo vidíme v týchto žalmoch? Vidíme v nich ľudí, ktorí prichádzajú ako tí, ktorí poznajú svojho Boha. Sú s Ním v zmluve. Samozrejme, nepoznajú ho v detailoch a v plnosti tak, ako ho môžu poznať novozmluvní kresťania. Sú to ľudia, ktorí môžu povedať o sebe: Máme tohto Boha, zvolili sme si ho, sme Jeho ľud a ideme za Ním.

Žalm 74

„Prečo si nás, ó, Bože, zavrhol na večnosť? Prečo je roznietený tvoj hnev na stádo tvojej pastvy?“ (verš 1). O čom je tento žalm? Hovorí pravdepodobne o zničení Jeruzalema. Bol napísaný neskôr.„Rozpamätaj sa na svoje zhromaždenie, …“. Tento žalm je o ľuďoch, ktorí prichádzajú v zármutku, pretože z náboženského pohľadu v tom čase stratili takmer všetko.

Žalm 75

Situácia v Žalme 75 je iná ako v Žalme 74. Iná je v tom, že Boh je sudca a jedného ponižuje a druhého povyšuje (verš 8). V Žalme 75 sú tam nádherné prepojenia na Novú zmluvu, na knihu Samuelovu, na Anninu pieseň. Verš 9 myslí na súd – uvádza obrazný opis súdu.

Žalm 79

O čom je tento žalm? Akú udalosť opisuje je tento žalm? Je podobne ako Žalm 74 o zničení chrámu Babylónčanom Nabuchodonozorom. Očividne tento žalm nemohol byť napísaný pred zničením chrámu. Musel byť napísaný počas jeho ničenia, pretože v ňom je uvedený živý opis toho, čo sa deje: „Obrátili Jeruzalém na hromadu rumov“ (verš 1). Ten žalm zodpovedá situácii, ako keď niekto stojí a opisuje to, čo vidí.

Žalmy 78 až 83

„… prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom“ (78:5). Žalm 78 je v podstate inštrukčný žalm, ktorý bol bežne používaný ako historická lekcia z minulosti.

V tejto Tretej knihe je obrovská rozmanitosť, ktorú v nej nachádzajú a ktorú v nej hľadajú tí, ktorí sa pýtajú ako uctievať Pána. Sú tu žalmy o prebudení: „Bože Zástupov, navráť nás a daj svietiť svojej tvári, a budeme spasení!“ (Žalm 80:8). Žalm 80 je o prebudení národa.

Žalm 82 je o Božom súde.

Žalm 83 je typický žalm napísaný do situácie, keď sa bojíme, lebo povstávajú proti nám nepriatelia. Aj v našom duchovnom živote máme všetky možné pocity. Raz  v svojich srdciach máme obavy, strach, ale rovnako pýchu. Všetko toto musí byť vysporiadané a verte, že v žalmoch uctievaním Najvyššieho sa urovná všetko, a aj ostatné, s čím sme do zhromaždenia prišli. A to je presne to, čo by sme očakávali na našich zhromaždeniach. Azaf volá v 19, verši na adresu nepriateľov: „Nech zvedia, že Ty, čo máš meno Hospodin, na celej zemi sám si Najvyšší“