Alfa i Omega

Ja som Alfa i Omega – hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci.

Zjavenie 1:8

Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, prvý i posledný!

Zjavenie 22:13

Všimli sme si, že keď Boží Duch predstavuje v Písme Krista v stave, ktorý zahrnuje jeho ľudskú prirodzenosť, vždy chráni veľkosť jeho slávnej osoby taktiež tým, že ho okamžite predstavuje v spojení s jeho božstvom? Lebo hoci sa stal človekom, On je tým, čím aj vždy bol: „Boh požehnaný naveky“ (Rímskym 9:5).

V Matúšovi v 1. kapitole sa ohlasuje, že Kristus sa mal narodiť z Márie, a hneď sa oznamuje, že jeho meno nazvú „Emanuel, čo je preložené: S nami Boh“. Aj v evanjeliu Jána skôr ako sa hovorí, že Slovo sa stalo telom, vyhlasuje sa, že „Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh“. V Liste Židom sa jeho človečenstvo ukazuje v kňazskom charaktere, ale v kapitole 1 sa o ňom hovorí: „Trón tvoj, ó Bože, je na veky vekov“. V Liste Kolosenským je predstavený ako hlava každého kniežatstva a mocnosti, ako človek (Kolosenským 2:10) a hovorí sa aj to, že sa zaľúbilo Otcovi, aby v ňom prebývať všetkej plnosti (1:19). Z týchto príkladov, medzi mnohými inými, rozumieme, že nech vidíme Krista ako človeka v akomkoľvek vzťahu, je podstatné, aby sme zároveň mali na pamäti veľkosť jeho osoby hodnej klaňania sa.

Predstavenie Krista v prvej a poslednej kapitole knihy Zjavenia je hodné toho, aby sme si ho všimli. V prvej kapitole čítame: „Ja som Alfa i Omega – hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci.“ A v poslednej kapitole ten, ktorý vystupuje ako „Ja, Ježiš“, predstavuje sa ako „Alfa i Omega, počiatok i koniec, prvý i posledný“. Ten, ktorý hovorí v poslednej kapitole „Ja, Ježiš“, je veľký Jahve, Ja Som, Všemohúci, z prvej kapitoly tejto knihy. Aký to úvod ku knihe, v ktorej je predstavený ako Syn človeka, ktorý kráča uprostred zhromaždení!

Aby sme mohli rozjímať o sláve Pána ako toho, ktorý je „Alfa i Omega, počiatok i koniec, prvý i posledný“, budeme sa snažiť stručne rozobrať toto šesťnásobné predstavenie jeho samého s tým cieľom, aby sme takto zamestnaní jeho slávami mohli byť priťahovaní k nemu.

Alfa i Omega

Je dobre známe, že Alfa a Omega sú prvé a posledné písmená abecedy, v ktorej boli napísané písma Nového zákona. Medzi týmito dvomi písmenami je obsiahnutý záznam toho, čo Svätý Duch napísal ohľadom Krista v knihách Nového zákona. A nielen to, Kristus sám je „abecedou“, ktorú Boh použil, keď hovoril a oznámil svoju myseľ človeku – On je „Slovo Božie“. Zjavenie všetkého, čím je Boh, v miere, v ktorej sa mu zaľúbilo, aby sme ho poznali, bolo vyjadrené živo v Kristu. Boh hovoril v svojom Synovi, všetky jeho oznámenia človeku sú vo vzťahu k nemu. Kristus, Alfa i Omega, je reč, prostredníctvom ktorej môže byť rozlúštené všetko, čo chce Boh povedať človeku. Kľúčom ku všetkému poznaniu Boha je Kristus. Mimo neho Boh nemá čo povedať človeku a slová, ktoré On hovoril, boli slová Božie, lebo Otec mu dal príkaz, čo má povedať a čo hovoriť.

My sa učíme, čím je Boh v Kristu. V ňom spoznávame Božiu lásku; v ňom spoznávame Božiu milosť; v ňom spoznávame Božie milosrdenstvo; v ňom spoznávame jeho spravodlivosť a moc. Kristus je Božia reč k človeku. Boh hovoril v stvorení, on hovoril v minulosti prostredníctvom prorokov, ale v týchto posledných dňoch hovoril k nám v svojom Synovi; Syn je Božie posledné slovo človeku, On je Omega, ako aj Alfa, lebo po Kristovi Boh nemá nič podstatné čo povedať človeku.

Počiatok i koniec

Pri stvorení nebies a zeme boli všetky veci utvorené prostredníctvom Syna. On bol pôvodca a dokonávateľ tohto stvorenia, lebo všetky veci povstali jeho slovom a jeho mocou. On povedal a stalo sa, On prikázal a postavilo sa. V novom stvorení Kristus je počiatok, ako aj pôvodca, lebo On je veľký morálny zdroj, z ktorého pochádza všetko, čo je a čo má byť od Boha v spojení s človekom. On je zdroj, z ktorého pochádza nové stvorenie, ktoré Boh privádza v bytie na svoju záľubu; každá morálna črta v novom stvorení je z neho a všetko pochádza z neho, preto všetko sa podieľa na jeho charaktere v každej svojej časti – On je zdroj, počiatok toho všetkého.

Sféra činnosti Božieho nového stvorenia v prítomnej dobe sú naše srdcia a mysle. A v miere, v akej čerpáme od neho, sú naše náklonnosti a myšlienky privádzané do súladu s jeho náklonnosťami a myšlienkami – sú to jeho náklonnosti a myšlienky vytvorené v nás prostredníctvom Ducha; my žijeme prostredníctvom jeho lásky a v jeho láske a máme myseľ Kristovu.

Máme účasť na jeho láske, sme oživení v svojich náklonnostiach a milujeme Boha a milujeme svojich bratov; a keď sme prijali jeho myseľ, potom myseľ, ktorá bola v ňom, je v nás a nesieme jeho charakter v miere, v ktorej jeho láska a myseľ boli vyformované v nás. Čokoľvek bolo spôsobené v nás prostredníctvom Ducha, prichodí od Krista – On je zdroj toho všetkého. Krásy, ktoré sú vyjadrené v svätých, sú nielen podobné krásam, ktoré sú vlastné jemu, ony sú jeho krásy odovzdané nám, ktoré sme prijali od neho samého.

Všetko, čím budeme podľa Božieho zámeru naveky, je prítomné vo všetkej svojej plnosti v Kristu teraz a naše požehnanie a budovanie pokračuje, keď získavame lásku, milosť a každú morálnu črtu od neho samého. Keď Kristus prijal znova život vo vzkriesení, všetko, čím mal byť človek podľa Božieho zámeru na jeho záľubu, bolo zriadené a predstavené v ňom. On je zdroj a plnosť nového vesmíru a všetko, čo bude tvoriť a napĺňať tento vesmír, vychádza od neho a je sústredené v ňom samom. Ako všetko svetlo a zdroj tepla sú sústredené v slnku a vychádzajú zo slnka, tak všetko duchovné svetlo a milosť pochádzajú od Krista.

Kristus je tiež koniec, ako aj počiatok, a v dôsledku toho On bude naplnením všetkých Božích zámerov a ciest, lebo v novom stvorení nebude nič, len to, čo je morálne od neho samého. On bude podstata a súhrn, ako aj zdroj, z ktorého ono pochádza; oceán, ako aj rieka, ktorá ho napĺňa. Žatva, ktorá naplní vesmír ovocím, bude pochádzať z požehnaného „pšeničného zrna“, ktoré padlo do zeme a zomrelo. Nič, čo je z človeka podľa tela, nemôže byť pridané k tomu, čo je z Krista, a preto nič, len to, čo je z neho samého, môže mať miesto vo vesmíre, ktorý On naplní. Nič, čo je zo sveta alebo Satana, tam nemôže nájsť miesto – všetko bude výlučne z Krista, ktorý je počiatok i koniec.

Prvý i posledný

Ako Stvoriteľ je Kristus prvý, lebo On bol predo všetkým, čo bolo stvorené – toto je zrejmé vo všetkom, čo povstalo prostredníctvom neho. Nič nemohlo byť známe o Bohu, pokým sa nezaľúbilo Slovu urobiť Boha známym. On to urobil čiastočne v stvorení a neskoršie plnšie vo vykúpení ako človek. On je múdrosť, ktorú Jahve vlastnil na počiatku svojej cesty, pred svojimi skutkami zadávna. On bol pri ňom jeho dielovedúcim a deň po deň bol jeho potešením.

Teda človek Ježiš Kristus bol v mysli a predsavzatí Božom pred tým, ako bol stvorený Adam alebo boli utvorené nebesia a zem, a všetky veci boli stvorené pre neho, ako aj prostredníctvom neho. A dokonca vtedy sa zaľúbilo Bohu vyvoliť si nás vo vzťahu k nemu samému pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezúhonní pred ním v láske – rodina synov podobná obrazu jeho Syna.

Kristus je aj prvý, lebo v ňom vznikla každá dokonalá morálna črta v človekovi. Druhý človek z neba je morálne prvý, posledný Adam sa stal prvým a prvý Adam a všetci z neho sa stali poslednými.

On je aj prvý vo vzkriesení – On je prvorodený z mŕtvych, aby mal vo všetkom prvenstvo. On je prvý z nového poriadku človeka, ktorý bol v predsavzatí Božom od večnosti; prvý a vzor ľudského rodu, ktorý bude obklopovať Otca a jeho samého na veky vekov.

Kristus je aj prvý v tom zmysle, že je Najvyšší, lebo je zrejmé, že ak On, Syn, sa stal človekom, potom musí mať nevyhnutne prvé miesto, lebo On je väčší ako každý iný človek – On je prominentný vo všetkom a všade.

On je aj posledný, lebo On nemá nijakého následníka. Adam zomrel a ako hlava bol nahradený Kristom, hlavou každého muža. Kristus, posledný Adam, je oživujúci duch, a preto nemôže byť nikdy nahradený. On nastúpil na miesto prorokov, kňazov a kráľov. On nahradil všetko, čo je z prvého a padlého poriadku človeka, a všetky veci budú zhrnuté pod jednu hlavu v ňom. Potom nebesá a zem a všetko, čo je v nich, budú naplnené jeho slávou a bude zjavné, že

On je posledný, ako aj prvý; podstata, ako aj zdroj; plnosť, ako aj ten, ktorý napĺňa.

Lebo On je Alfa i Omega, počiatok i koniec, prvý i posledný.

E. Williams