Čím viac vieme o DNA, tým to má moderný darvinizmus ťažšie

Don Batten: Evolutionary dilemma

The more we know about DNA, the tougher things get for modern Darwinism

preklad: Cecília Bukatová (Solas o. z.)

Pri príležitosti 60. výročia objavu štruktúry DNA Dr. Philip Ball napísal článok, ktorý uverejnil časopis Nature¹. Píše v ňom, že „nevieme úplne pochopiť, ako pracuje evolúcia na molekulárnej úrovni.“ Ball mal na mysli pokrok v chápaní toho, ako DNA funguje pri vytváraní živých organizmov. Stará predstava o DNA zahŕňajúca gény, ktoré sú jednoduchými reťazcami „písmen“, z ktorých každý tvorí kópiu RNA a následne proteín, je veľmi zjednodušujúca – a to až do tej miery, že je zavádzajúca, povedal.

Písal ďalej o génových sieťach, kde mnoho génov na seba vzájomne pôsobí, aby mohli niečo vyprodukovať. Napísal, že väčšina DNA neprodukuje proteíny priamo, ale produkciu proteínov reguluje (kde, kedy a koľko). Tiež uviedol, že existujú zmeny v štruktúre DNA – ale nie zmeny skutočných „písmen“, ktoré majú vplyv na organizmy a sú dedičné (ide o relatívne nový odbor s názvom „epigenetika“). To znamená, že prevládajúca evolučná dogma, že organizmy sa vyvinuli cez mutácie (náhodnými zmenami „písmen“) triedené prírodným výberom, nevysvetľuje to, čo vedci objavili. Táto dogma je známa ako neodarvinizmus alebo "moderná syntéza".

Nie nikto iný, ako prezident Medzinárodného zväzu fyziologických vied, profesor Denis Noble (Univerzita v Oxforde) predložil dokument, v ktorom uviedol, že boli vyvrátené „všetky ústredné predpoklady modernej syntézy (často nazývané neodarvinizmus)“. Noble sa vyjadril, že sa nádeja na novú teóriu „evolúcie“, ktorá vysvetlí evidentné fakty.²

Ball sa vyjadril k neochote postaviť sa tvárou v tvár dôsledkom evidentných faktov: „Sú obavy, resp. nervozita, že priznanie akejkoľvek pochybnosti ohľadom mechanizmov evolúcie bude zneužité tými, ktorí sa ju snažia podkopať.“ Nuž, jeho článok tieto obavy istotne vyprovokoval, pretože mnohí začali neodarvinizmus obhajovať.

Austrálska národná televízna stanica ABC, financovaná daňovými poplatníkmi, zverejnila rozhovor s austrálskymi akademikmi, ktorí sa snažili zastaviť myšlienky, podľa ktorých by s evolúciou niečo nebolo v poriadku³. Avšak v ničím nerušenom „držaní pozícií“, niekto odstúpil z hry. Akademici tak priznali nesmiernu zložitosť fungovania DNA, čo už je problém pre uhladené a pôvabné vyprávanie evolučných príbehov, ktorým sú vystavení študenti v školách a na univerzitách. Niektorí dokonca navrhli, že by sa verejnosť o tejto zložitosti nemala vôbec nič dozvedieť.

Profesor Simon Foote z Univerzity Macquarie, ktorý skúma genetiku náchylnosti k chorobám tvrdí, že: „Centrálna dogma nie je zlá“, ale potom pokračuje: „existuje 60 génov podieľajúcich sa na skleróze multiplex, z ktorých každý jeden k nej prispieva malým zlomkom. Pravdepodobne medzi sebou spolupracujú a vzájomne na seba pôsobia, rovnako ako spolupracujú s prostredím.“ Presne tak! Ako ale sieť 60 navzájom spolupracujúcich a vzájomne na seba pôsobiacich génov, komunikujúcich a spolupracujúcich aj s okolím (epigenetika?) môže získavať svoju normálnu funkciu - úlohu a činnosť, náhodnými zmenami a prírodným výberom?

Vyzerá to, akoby pre mnohých akademikov platili slová: „Nikomu o tom ani muk, nech sa nikto nevystraší.“

Odkazy a poznámky

1. Ball, P., DNA: Celebrate the unknowns (Oslava neznámeho), Nature 496:419–420, 2013; doi:10.1038/496419a.

2. Noble, D., Physiology is rocking the foundations of evolutionary biology (Fyziológia otriasa základmi evolučnej biológie), Experimental Physiology 98(8):1235–1243, 2013; DOI: 10.1113/expphysiol.2012.071134.

3. Salleh, A., Leading science writer refutes DNA ‘tale’ (Popredný vedecký spisovateľ vyvracia „príbeh“ DNA), abc.net.au, 25 April 2013.

Pôvodný článok (v angličtine) „Don Batten: Evolutionary dilemma“

sa nachádza na web stránke spoločnosti Creation Ministries International (CMI) na adrese

http://creation.com/evolutionary-dilemma Preložené a uverejnené so súhlasom CMI.

Do slovenčiny preložila Cecília Bukatová (Solas o. z.).