Aj tento verš, ako aj mnohé iné v Písme, upriamujú našu pozornosť na spoločenstvo s Bohom. Na spoločenstvo s tým, ktorý je naším Otcom, Záchrancom, Radcom, Zaopatrovateľom - Darcom všetkého potrebného pre život na tejto zemi. Spoločenstvo s Bohom je to najpodstatnejšie v našom pozemskom putovaní.

Uplatnenie Božích zasľúbení v našich životoch z verša uvedeného hore, predpokladá tento aktívny postoj z našej strany. Boh je verný a On svoje slovo dodrží tak, ako ho dodržal aj doteraz.

To, čo skutočne potrebujeme, a po čom hlboko vo svojich dušiach túžime, je spoločenstvo s niekým, kto vie najlepšie, čo by sme mali urobiť a ako to urobiť. Kto vie povedať a poradiť ako žiť plnohodnotný, plodný a zmysluplný život. Potrebujeme viac než len recept či návod. Preto hľadáme vedenie, usmernenie, ale Boh si praje dať nám ešte niečo viac, ešte niečo lepšie – chce nám dať samého seba.

Keď čítame Písmo, hovorí k nám Boh. Keď sa modlíme, hovoríme s Bohom. Oboje patrí do toho širšieho pomenovania, ktoré označujeme: spoločenstvo s Bohom. V tomto čísle sa zameriame na jednu súčasť tohto spoločenstva – na modlitbu.

O modlitbe často hovoríme ako o rozhovore s Bohom. Modlitba je však viac než rozhovor. Je to výsada – výsada prichádzať pred Pána a Stvoriteľa celého vesmíru, načúvať mu, predkladať mu svoje prosby, v detskej dôvere sa na Neho spoliehať – jednoducho mať s Ním spoločenstvo. Modlíme sa v dôvere, že sa naplní sľub, ktorý Pán Ježiš Kristus zasľúbil: „A čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to, aby bol Otec oslávený v Synovi. Keď budete niečo prosiť v mojom mene, ja učiním“ (Ján 14:13-14).

Pán Ježiš nás povzbudzuje: „Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky a zavrúc svoje dvere modli sa svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne“ (Matúš 6:6). V Kázaní na hore odkrýva týmito slovami to, že modlitba je možná a má byť vedome vždy vysielaná k Bohu Otcovi. Má byť vždy vyslovená s vedomím, že On je pripravený kedykoľvek nás vypočuť.