Otvorením železničnej trate Liverpool – Manchester sa vo Veľkej Británii začala epocha železníc. Rozvoj železničnej dopravy sa spája s menom vynálezcu parnej lokomotívy Georgom Stephensonom, ktorý svoje konštrukcie zdokonaľoval a v októbri roku 1829 zvíťazil so svojou lokomotívou Rocket v súťaži vypísanej železničnou spoločnosťou Liverpool – Manchester. Trať dlhú 70 míľ (113 km) zvládla Stephensonova „Rocket” rýchlosťou 56 km/h, o 30 km rýchlejšie než požadované súťažné podmienky. George Stephenson si odniesol víťazný pohár.

Elektrické lokomotívy sú povestné svojou rýchlosťou. Dlhé roky držali rýchlostný rekord 331 km/h z roku 1955 francúzske železnice. „TGV-Atlantique” dokázal ísť 18. mája 1990 na špeciálne upravenej trati rýchlosťou 513,3 km/h. Tri písmenká tu symbolizujú rýchlosť: TGV = Train á Grande Vitese, vysoko-rýchlostný vlak. Na takmer 800 kilometrov z hlavného mesta Paríž do prístavného mesta Marseille potrebuje vlak TGV presne tri hodiny.

Za 200 rokov histórie železníc sa veľa zmenilo. Železnice v Európe, Ázii, Amerike, Afrike, Austrálii a na Novom Zélande sa stali chýrnymi svojimi odvážnymi konštrukciami mostov, viaduktov a tunelov. Jedno sa však nezmenilo. Ako pred 200 rokmi, tak aj dnes každý cestujúci musí mať platný cestovný lístok.

Sprievodca vlaku nemá za úlohu prezerať si tvár, oblek alebo batožinu cestujúceho. Zaujíma sa len o cestovný lístok, či je platný, či má cestujúci právo na miesto vo vlaku.

Ak niekto cestuje vlakom a nemá cestovný lístok alebo má neplatný, pri príchode sprievodcu je znepokojený. Ale poctivý cestujúci, ktorý má pravý, platný cestovný lístok, je pokojný. Preukáže sa ním a nik mu nebude upierať miesto vo vlaku.

Podobne aj na ceste do večnosti musíme mať pravý, platný cestovný lístok, ak chceme dosiahnuť cieľ – nebesá. Tento cestovný lístok musí obstáť pred skúškou jasného svetla Božieho slova. Podľa tohto svetla neplatí nič iné ako „krv Baránka Božieho”. To je to jediné, čo ti môže dať plné právo na Božiu slávu. „, krv Ježiša Krista, jeho Syna, očisťuje nás od každého hriechu” (1. Jánov 1:7).

Mnohí ľudia sa nazdávajú, že ich bezúhonný život je tým cestovným lístkom, ktorý im dáva nárok na miesto v nebi. Iní sa odvolávajú na svoje dobré skutky a na svoje milosrdenstvo preukazované iným. Milý čitateľ, vari sa nechceš aj ty dopustiť takéhoto omylu? Nuž ihneď sa vzdaj dôvery v takýto chybný základ a obráť sa k Pánovi Ježišovi Kristovi. Len On sám je schopný spasiť. Nedôveruj nijakému inému útočisku. Nehľadaj nijakú inú zásluhu. Nikdy neodpočívaj, pokým nie si schopný so zlomeným srdcom, ale s radostným uspokojením povedať: Boh mi už viac nepočíta žiadny hriech. On ma zbavil vín vo svojej milosti. Čo bolo treba, vykonal Kristus. Som večne spasený a žijem v Božej blízkosti.

Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží,

nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil.

Efezským 2:8