A Židia, aby nezostali telá na kríži v sobotu, keďže bol deň pripravovania (lebo to bol veľký deň tej soboty),
požiadali Piláta, aby boli polámané ich hnáty, a aby boli sňatí.
A pretože mali Židia deň prípravy, a že bol hrob blízko, teda ta položili Ježiša.
Ján 19: 31,42
Ale on im povedal: Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazarénskeho, toho ukrižovaného. Vstal, niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho boli položili.
Marek 16:6
Keď rozmýšľame o svojich životoch, nasmerujme svoje mysle vždy na to mocné svedectvo prázdneho hrobu. Na svedectvo o samotnom Pánovi Ježišovi a na to veľké dielo, ktoré Boh vykonal v ňom a skrze neho. Nech nám z mysle neuniknú podstatné veci z tejto udalosti. Podľa apoštola Jána, pre Židov prichádzajúci deň bol veľký sobotný deň (veľký deň tej soboty – Ján 19:31). Snáď bol veľkým pre tradíciu alebo kvôli poslušnosti dávnym nariadeniam. Ťažko povedať, čo bolo v srdci každého z nich spojené s týmto dňom, ale bol to pre nich veľký deň.
A predsa to podstatné, čo sa stalo na túto konkrétnu Veľkú noc, tam prítomným ľuďom uniklo. Až na malé výnimky unikla im podstata veci. Veľkňazovi uniklo, že ten ukrižovaný bol Mesiáš. Židom uniklo to, čo Boh vlastne v túto Paschu, v túto Veľkú noc, urobil. A tak to môže byť niekedy aj v živote kresťana. Tak to môže byť aj v živote Božích detí, že podstatné veci im unikajú. To sa stáva často – uniká nám podstata veci. Sústredíme sa na tie veci, ktoré nie sú podstatné a nakoniec ani nedovedú k správnemu cieľu.
Dal by Pán milosť, aby nám podstata prázdneho hrobu nikdy neunikla, aby v nás bola a zostávala viera v to, k čomu vlastne anjel pozval ženy pozrieť sa do hrobu a k čomu Boh pozval tých, ktorí hoci aj ustráchaní, ale predsa so srdcom obráteným k Bohu vierou prichádzajú a počujú slovo: poďte, pozrite miesto, kde ležal Pán, „Vstal, niet ho tu“ (Marek 16:6). Dal by nám Pán milosť, aby svedectvo víťazstva prázdneho hrobu bolo v nás, v našich srdciach naozaj nádejou a radosťou. Tretieho dňa, podľa Písiem; tretieho dňa, podľa vlastných slov, Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Hrob je prázdny!
Vladimír Azor
|