Znám Ťa, slávny Spasiteľu, zriem už Tvojej lásky jas,
blaho vlial si v dušu celú, nežiada si poznať viac!
Znám Ťa: môj si Vykupiteľ, Priateľ, Pastier, Kňaz i Kráľ,
v hriechu si ma hynúť videl, život si mi z lásky dal!
Znám Ťa – v srdci planie túžba: vidieť krásnu Tvoju tvár,
keď aj dušu zviera túžba, svietiš jej Ty spoza chmár.
Meno mien znám, v ktorom iste v každom boji zvíťazím,
znám Ťa, Ježišu môj, Kriste: slávny Víťaz , Boží Syn!
A keď smrť mi oko skalí, nikoho že nespoznám –
Teba mrak mi nezahalí, splesám: Znám Ťa – nie som sám!
Rád sa duchom vznesiem v nebe, bo v tom cítim blaha slasť,
znám Ťa, preto idem k Tebe – kde si Ty, je moja vlasť.
Spevník Duchovné piesne, Nitra 1987, pieseň č. 172 Publikované s láskavým súhlasom zostavovateľa spevníka.
|