aktuality

Koronavírus - zamyslenie. Čo sa to vlastne deje a prečo? Čo bude ďalej a čo máme čakať? Je táto situácia s koronavírusom už spustením posledných vecí? Lekcia o trpezlivosti a o poslušnosti. Božia vôľa a Božie srdce. Čomu žijeme?          Celý článok 


crimag01l.jpg
Dotknúť sa Spasiteľa PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Michael Steedman   


A keď sa preplavili, prišli do Genezaretskej zeme a tam pristáli. A keď vyšli z lode, hneď ako ho poznali,

pobehali po celom tom okolí a začali nosiť chorých na ležiskách ta, kde počuli, že je.

A kamkoľvek išiel do dedín alebo do miest alebo do domov na poli, na tržiskách kládli nemocných

a prosili ho, žeby sa aspoň lemu jeho rúcha smeli dotknúť, a všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení.

Marek 6:53-56


Teraz sa budeme zamýšľať nad tými mnohými ľuďmi, ktorí boli uzdravení po tom, ako sa dotkli Ježiša. Chcem poukázať na to, že sa ho môžeme dotknúť dokonca aj dnes, hoci, samozrejme, nie vo fyzickom význame.


Deň, predchádzajúci tejto udalosti, bol pre Ježiša a jeho učeníkov veľmi rušný, hoci pôvodne mali v pláne oddychovať. Namiesto toho Ježiš dlhší čas vyučoval zástupy a potom im zabezpečil stravu, keď rozmnožil iba zopár bochníkov chleba a niekoľko rýb. Preprava cez Galilejské jazero bola náročná, učeníci sa museli popasovať so silným vetrom a vlnami, kým Ježiš prišiel za nimi chodiac po vode. Teraz už konečne prešli na druhú stranu, ale hneď ako Ježiš a jeho učeníci vstúpili na breh, zástupy rozpoznali Pána. Správa o ňom sa okamžite rozšírila po celom okolí, čo spôsobilo, že ľudia prinášali svojich chorých, aby ich Spasiteľ uzdravil. V skutočnosti sa dozvedáme, že všade tam, kde prišiel - do dedín, miest alebo do domov na poli - ľudia prinášali chorých na trhoviská. Títo ľudia nasledovali Ježiša, aby ich chorí priatelia a príbuzní mohli byť uzdravení. Naokolo vládol vzruch, pretože ľudia už počuli o mnohých zázračných uzdraveniach, ktoré Ježiš vykonal, a mnohí z tých ľudí boli, samozrejme, osobne svedkami týchto udalostí. Nazdávam sa, že niektorí ľudia, ktorí sem prišli, boli sami uzdravení a túžili, aby aj iní zažili ten istý uzdravujúci dotyk. Nebola to len slabá nádej, že možno jeden človek z tisíc bude uzdravený, ale išlo o skutočnú nádej, že každý, kto by sa mohol dostať do pozornosti Pána, by mohol byť uzdravený. Všimnite si vážnosť vyjadrenú vo verši 56: „… prosili ho, žeby sa aspoň lemu jeho rúcha smeli dotknúť.” A aký bol výsledok? „… a všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení.” Bolo by zaujímavé zamerať sa na horlivosť tých ľudí, na ich vieru v Ježišovu moc a na vážnosť ich prosieb.


Všetko toto je chvályhodné a hodné nasledovania, avšak stredobodom našej pozornosti by mal byť samotný Pán Ježiš. Čo sú to za nádherné črty Spasiteľa, ktoré sa prejavili v tejto udalosti? Po prvé, všimnite si, ako pristupoval k ľuďom bez uprednostňovania osôb, kdekoľvek ich stretol. Chodil po mestách, bol na vidieku, išiel do domov na poliach. Kdekoľvek stretol ľudí, išiel k nim, nečakal, kým oni prídu k nemu. Stýkal sa neobmedzene s bohatými i chudobnými, mladými či starými, chorými aj zdravými.


Po druhé, všimnite si jeho lásku a súcit. Všetci títo ľudia úpenlivo prosili, aby uzdravil ich alebo ich príbuzných. Kládol si nejaké podmienky? Bolo to pre nich ťažké? Nie. Všetci ho prosili, aby sa ho mohli dotknúť, a on celým svojím srdcom hovoril: „Áno, smiete sa ma dotknúť a ja vás uzdravím.” Iní náboženskí vodcovia by sa s hrôzou vzdialili od takýchto mužov a žien, veď mnohí z nich iste zapáchali a trpeli veľmi nepríjemnými chorobami. Títo vodcovia by sa iste nechceli nakaziť, ale ako sa Ježiš od nich odlišoval! Bol čistý a svätý a bezhriešny, ale ako miloval tých, ktorí ho potrebovali! Nikoho neposlal preč.


Po tretie, všimnite si, akú moc má Spasiteľ. Ježiš nebol ako bežný lekár, ktorý nosí so sebou lieky. Nemusel pacientov ani vyšetrovať, aby zistil, čo ich trápi. Neboli to ani lieky, ani lekárske zručnosti, ktoré uzdravili tých ľudí, ale bola to všemohúca sila Spasiteľa. Pre neho neexistovali beznádejné prípady, veď čítame, že „všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení”.


Uvažovali sme teda o jeho zasvätení sa núdznym ľuďom, premýšľali sme o jeho láske a súcite ku všetkým týmto ľuďom a nakoniec sme sa pozreli na jeho obrovskú moc uzdravovať nemoci. A teraz, ako vždy, sú tu dôležité duchovné paralely, ktoré vyplývajú z tejto udalosti. Tak ako vo svete existuje mnoho typov chorôb, existujú aj rozmanité hriechy. Avšak všetky fyzické ochorenia sú tu preto, že v našich telách nesieme porušenosť spôsobenú pádom človeka do hriechu. Inými slovami, skutočnosť, že všetci bývame chorí, starneme a nakoniec zomierame, akékoľvek ochorenia nás postretnú, všetko je to dôsledok pôvodnej neposlušnosti človeka voči Bohu. Podobne, hriechy, ktoré páchajú muži a ženy, sa môžu rôzniť u jednotlivých osôb, ale koreň problému je rovnaký – hriech v srdci. Takže z duchovného hľadiska sme všetci chorí, pretože všetci máme hriech v našich srdciach a v našej prirodzenosti. Hriešna podstata sa môže prejavovať mnohými rôznymi typmi jednotlivých hriechov, ale koreň problému je rovnaký: po Adamovi všetci máme hriešne srdcia.


A liek na nápravu tohto stavu je tiež rovnaký pre všetkých - všetci potrebujeme Ježiša Krista, ktorý jediný nás môže uzdraviť. Ale či nás uzdraví? Áno, pretože tak, ako bol k dispozícii všetkým ľuďom v Galilei pred tými mnohými rokmi, je k dispozícii komukoľvek, kto dnes túži po jeho pomoci, v akomkoľvek stave by sa nachádzal. Dokonca dnes je oveľa prístupnejší ako vtedy, pretože nie je obmedzovaný časom a priestorom; pracuje vo svete skrze Svätého Ducha, ktorého poslal na zem.


Ale niekto sa môže spýtať: Môžem si byť istý, že bude ochotný uzdraviť takého hrozného hriešnika, ako som ja? Áno, môžeš si byť istý, pretože jeho láska k hriešnikom nepozná žiadne hranice. Akokoľvek veľké by boli tvoje hriechy, láska Pánova je väčšia. Povedať, že tvoje hriechy sú príliš veľké, znamená obmedziť Kristovu lásku. Treba mať tiež na pamäti, že Ježiš prišiel na svet kvôli hriešnikom, nie kvôli dobrým ľuďom. Ukázali sme si, že Ježiš je tu preto, aby spasil hriešnikov, a že jeho láska je dosť veľká na to, aby ich spasil. A teraz na záver sa spýtame, či má moc ich spasiť. Opäť je odpoveďou zvučné „áno”. Hoci smrť Ježiša Krista na kríži vyzerala na prvý pohľad ako porážka, jeho vzkriesenie o tri dni neskôr dokázalo, že v skutočnosti išlo o nádherné víťazstvo. Ježiš bol daný do hrobu pre hriech, pretože svojou smrťou niesol hriechy sveta. Ale vzkriesenie dokazuje, že zvíťazil nad hriechom, že smrť ho nemohol držať v hrobe. Preto vďaka smrti a vzkrieseniu Pána Ježiša môžeme okúsiť úplné uzdravenie z hriechov a prijať večný život.


Predstavte si všetkých tých ľudí, ako túžili, aby ich Ježiš uzdravil. Ak ešte nie si spasený, ale cítiš potrebu byť uzdravený z hriechov, potom choď k nemu. Nechoď s domnienkami alebo pýchou, alebo nesmelo, ale choď naliehavo a rozhodne. Úpenlivo ho popros, aby mal s tebou zľutovanie a aby ti sňal hriechy. Ak to myslíš úprimne, on ťa nesklame. Pamätaj, že je tu pre kajúcnych hriešnikov, ktorých veľmi miluje a má moc ich spasiť. Choď k nemu v modlitbe s takýmito podobnými slovami: „Pane, ty vieš o mne všetko. Modlím sa, aby si mi odpustil všetky moje hriechy, nie pre niečo vo mne, ale pre to, že si prišiel zomrieť za hriešnikov ako ja. Iba na teba samotného spolieham, že ma spasíš.”


 

Ďalšie články od tohto autora