aby ste ušli porušeniu |
Autor: Anna Lazoňová |
Zámok si staviaš z prachu v závisti klamania. Myseľ si hladkáš v machu vo vášni imania. A príde vody príval vo víchre zatmenia. V ruiny, piesku zával hradby sa premenia. Starosti, strachu chmáry zatienia život tvoj. Z mramoru stresu máry prikryjú obzor tvoj. A drvíš skaly v hrsti zmietaš sa, v tvári znoj. Na ceste nadol v tŕni oblieha osí roj. A hľadáš terapie na štrku vody zdroj. Na bôle, strasti tvoje, čo povie ľudský stroj? Stroj mlčí literami, technikou bez citov. Siete tká medzi nami v osídlach pokrytcov. A zrazu chytíš ruku, čo z hĺbok zdvihne ťa. Zastaneš v tichom hluku, jasný hlas vyzve ťa: Skloň sa pred Kráľom kráľov v dôvere, pokore! On rozsvieti v černi chmárov lampu na obzore. |