Kráľu nebies |
Autor: Kristína Royová |
Kráľu nebies! Kto vypovie mena Tvojho moc? Kto ku dielu, ktoré konáš, dá Tebe pomoc? [: Len ten žije, na koho Ty v láske pohliadneš. Svety vstali, svety padnú, keď Ty rozkážeš. :] Panovníče milovaný, kto Ťa pochopí? Ty si stál raz nad hrôzami sveta potopy. [: Ty ešte raz pohneš nebom, zeme základmi, dych úst Tvojich bezbožníka razom zahladí. :] Kráľu slávny! Tak veľká je mena Tvojho moc! Vytrpel si bolesť, hanu, smrti strašnú noc. [: Utrpením dietok Tvojich znižuje Ťa svet. Všetko máš, a hľa, na zemi miesta Tebe niet. :] Ó, Kráľu náš vyvýšený! Teba vzývame, srdcia v láske k nohám Tvojim svätým skladáme. [: Tebe slúžiť, za Teba mrieť na zemi náš diel, s Tebou večne v sláve tróniť žitia nášho cieľ. :] Text redakčne mierne upravený. |