aktuality

Koronavírus - zamyslenie. Čo sa to vlastne deje a prečo? Čo bude ďalej a čo máme čakať? Je táto situácia s koronavírusom už spustením posledných vecí? Lekcia o trpezlivosti a o poslušnosti. Božia vôľa a Božie srdce. Čomu žijeme?          Celý článok 


crimag01l.jpg
Pozvanie obťažených PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Michael Steedman   


Všetko mi je vydané od môjho Otca, a nikto nezná Syna, iba Otec, ani Otca nezná nikto, iba Syn, a ten, komu by Syn chcel zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie svojim dušiam;

lebo moje jarmo je užitočné a moje bremeno ľahké.

Matúš 11:27-30


Nikdy nemôžeme spoznať Boha osobne, kým sa nám Pán Ježiš sám nezjaví. Na tomto mieste Pán opäť vraví: „Otca nezná nikto, iba Syn, a ten, komu by Syn chcel zjaviť.“ Mohlo by nás to viesť k myšlienke, že nemôžeme urobiť nič, iba zostať pasívnymi a čakať a dúfať, že nám Pán zjaví Otca. Ale nie je to tak! Hneď v nasledujúcom verši Ježiš predkladá pozvanie, jedno z najkrajších pozvaní celého Písma. Podstata pozvania je vyjadrená v týchto jednoduchých slovách: „Poďte ku mne a ja vám dám odpočinutie.” Komu sú však určené tieto Ježišove slová? Sú pre ustatých a obťažených. „Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie.”


Bolo by jednoduché vyložiť význam týchto slov tak, že hovoria o ľuďoch sužovaných tlakmi tohto sveta. To veľmi dobre poznáme zo stresujúcej a rýchlo sa rozvíjajúcej spoločnosti, v ktorej dnes žijeme. Ľahko sa dokážeme vyčerpať a zavaliť pracovnými, rodinnými, finančnými problémami či starosťami s bývaním atď. Ale ja neverím, že Ježiš mal na mysli toto. Kto sú to teda ustatí a obťažení? Všimnite si, že na konci 29. verša Ježiš ponúka tým, ktorí k nemu prídu, odpočinutie pre ich duše. Nie je to telesná ani duševná únava a tlak, o ktorej hovorí Ježiš, ale duchovná, týkajúca sa duše.


Teraz sa musíme spýtať samých seba, čo spôsobuje duchovnú únavu a obťaženie. Myslím si, že existujú dve rovnako platné a navzájom súvisiace odpovede na túto otázku.


Prvý druh bremena, ktorý zaťažuje mužov a ženy, je bremeno zákona. Čo tým myslím? Čo je to bremeno zákona? Konkrétne mám na mysli Boží zákon. Boží zákon sa nachádza v Biblii a obsahuje všetko, čo Pán požaduje od mužov a žien. Tu vidíme veľkého a svätého Boha vesmíru, ktorý oznamuje svojmu tvorstvu spôsob, akým musí žiť, aby mal z neho potešenie. Nazdávam sa, že poznáme desať prikázaní, ale Boh dal aj mnohé ďalšie podrobné pokyny, nachádzajúce sa v Biblii, o tom, aké sú jeho požiadavky na naše správanie voči nemu a voči druhým na tomto svete. Každý jeden zákon je dokonale spravodlivý a Boh vyžaduje absolútnu poslušnosť. Prečo je ale zákon Boží bremenom pre človeka? Je to tak preto, lebo nikto z nás ho nedokáže dodržiavať. Akokoľvek sa snažíme žiť podľa predstáv nášho Stvoriteľa, všetci zlyhávame. Je to preto, lebo máme hriešne srdcia, hriešnu prirodzenosť, pre ktoré sme neschopní robiť to, čo od nás Boh vyžaduje.


Aby toho nebolo málo, sú ľudia, ktorí pridávajú ďalšie predpisy k učeniu Biblie. Náboženskí vodcovia za čias Ježiša, farizeji, to presne tak urobili s dodatočnými nariadeniami, ktoré nemajú biblický základ. Počúvajte, ako ich Ježiš kritizoval v Matúšovom evanjeliu v kapitole 23: „Zväzujú ťažké bremená, ktoré nemožno uniesť, a kladú ich ľuďom na plecia.” Aj dnes sa stále vyskytuje sklon pridávať ľudské tradície a nariadenia k Písmu, a tak bremeno urobiť ešte ťažším.


V akej situácii sa teda nachádzame? Boh nám dal zákony, ktoré nikto z nás nedokáže dodržiavať a ktoré sú pre nás ťažkým bremenom. Potom tu máme ľudí, ktorí robia bremeno ešte ťažším, keď pridávajú ľudské nariadenia k Božím svätým zákonom. Mohli by sme si položiť otázku, prečo nám Boh život tak sťažil tým, že nám dal zákony, ktoré nedokážeme dodržiavať. Nuž, Božie zákony musia odrážať Boží spravodlivý a svätý charakter. Boh jednoducho nemôže znížiť svoje normy a zmierniť svoje požiadavky; je dokonalý, a preto norma, ktorú vyžaduje, je dokonalosť.


Je Boh na vine, keď hrešíme? Mali by sme Boha viniť, keď znova a znova nedokážeme naplniť, čo od nás požaduje? Nie, za svoj hriech a previnenie voči Bohu nemôžeme viniť nikoho, iba samých seba.


Znamená to teda, že jediným cieľom Božieho zákona je rozdrviť a odsúdiť nás? Nie, zákony a prikázania majú obrovský a pozitívny účel. Ich účelom je ukázať nám hĺbku nášho hriechu, aby sme sa vzdali snahy vybudovať vlastnú spravodlivosť svojimi skutkami a hľadali milosrdenstvo. A toto je v skutočnosti druhý význam, v akom môže byť človek obťažený a unavený. Už sme videli, že je namáhavé a ubíjajúce pokúšať sa páčiť Bohu tým, že sa budeme riadiť všetkými spravodlivými požiadavkami Božieho zákona. Ale potom, keď si uvedomíme, aký svätý a spravodlivý je Boh a ako sme my hriešni, náš hriech a pocit viny sa pre nás stávajú obrovským skľučujúcim bremenom. Otázky, ktoré si v takej chvíli kladieme, sú: ako nájdem milosť a odpustenie? Ako sa môžem zbaviť bremena hriechu a viny? Ako môžem nájsť odpočinok pre unavenú dušu? Nuž, tu je úžasná odpoveď, ktorú nám poskytuje text. Ježiš hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie.”


Čo to znamená ísť ku Kristovi? Znamená to jednoducho veriť v neho, mať k nemu dôveru, pretože je Spasiteľom hriešnikov. Boží zákon nikdy nebol určený na to, aby bol prostriedkom spásy. To je veľmi jasne vyjadrené apoštolom Pavlom v jeho Liste Galatským v druhej kapitole. Napísal toto: „Ale vediac, že sa človek neospravedlňuje zo skutkov zákona, ale skrze vieru Ježiša Krista, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery Kristovej a nie zo skutkov zákona, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené niktoré telo.” Všimnite si znovu tie záporné slová, milí priatelia: „... neospravedlňuje zo skutkov zákona... nie zo skutkov zákona... sa človek neospravedlňuje zo skutkov zákona.“


V zásade existujú dva spôsoby, ako dosiahnuť ospravedlnenie a záchranu; jeden spôsob je cesta človeka a druhý je cesta Božia. Cesta človeka je cesta cez ľudské úsilie, ktoré, ako sme videli, zlyháva, pretože človek nikdy nedokáže dosiahnuť Božie dokonalé normy. Potom existuje Božia cesta, ktorá vedie skrze vieru v Ježiša Krista. Tragédiou je, že človek vo svojej pýche bude radšej robiť čokoľvek namiesto toho, aby priznal, že nemôže urobiť nič, čo by prispelo ku jeho spáse. Radšej sa bude pokúšať zdolať 100 hôr, než aby priznal, že je bezmocný, stratený hriešnik, ktorý je úplne závislý od Božieho milosrdenstva. Chceš sa zapáčiť Bohu tým, že budeš žiť dobrý život, budeš zachovávať prikázania a možno aj nasledovať učenie svojej cirkvi? Je to beznádejná námaha, pretože nikdy nedokážeš odstrániť svoj hriech a uspokojiť Boha. Ale Ježiš Kristus urobil to, čo by sme ty a ja nikdy nedokázali urobiť. On dokonale naplnil Boží svätý zákon a zomrel ako zástupca za všetkých, ktorí mu dôverujú.


Hľadáš milosť, priateľ môj? Niet iného zmilovania okrem toho v Kristu, ktorý zomrel za hriešnikov na Kalvárii. Dôveruj mu a oslobodí ťa z otroctva hriechu a spoznáš jeho nádherný odpočinok od všetkej svojej únavy.



 

Ďalšie články od tohto autora