aktuality

Svoje pripomienky, postrehy, odkazy, články, svedectvá nám zasielajte prostredníctvom kontaktného formulára.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag13z.jpg
Zjavenie Jána - úvod 2 PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   

Úvod – verše 1:12-20


Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, hovorí Pán, Boh, ktorý je a ktorý bol a ktorý príde, ten Všemohúci.

Zjavenie 1:8


Keď sa človeka veriaceho v Ježiša Krista opýtame: Kedy očakávaš, že príde Pán Ježiš?, tak za samozrejmé považujeme, že naozajstný učeník odpovie: „Pán príde skoro.“ Pre takúto odpoveď existujú pádne biblické dôvody. Jeden z nich je odvolanie sa na verš Zjavenie 1:1, alebo hoci aj na verš z konca knihy Zjavenie: „A hľa, prídem skoro!“ (Zjavenie 22:6-7).



Veriacich v Spasiteľa Ježiša Krista charakterizuje očakávanie jeho druhého príchodu a tak to má byť. Ako to bolo s očakávaním u tých, ktorým písal Ján v knihe Zjavenie Jána? Podľa toho, čo vieme, Ján napísal knihu Zjavenia v poslednej dekáde 1. storočia. Vieme, že bol na ostrove Patmos, hovorí to verš 1:9. Z niekoľkých rôznych dôvodov vznik datujeme do roku 95. Patmos je pomerne malý ostrov v Egejskom mori, ktoré z východnej strany obmýva dnešné Turecko. Ostrov sa nachádza relatívne blízko ku všetkým siedmim zborom, ktorým Ján píše listy (2. a 3. kapitola Zjavenia). Ján v 9. verši píše, že je spoluúčastník v súžení a na ostrov Patmos sa dostal pre slovo Božie a pre svedectvo Ježiša Krista: „Ja Ján, i váš brat i spoluúčastník v súžení i v kráľovstve i v trpezlivosti Ježiša Krista, bol som na ostrove, ktorý sa volá Patmos, pre slovo Božie a pre svedectvo Ježiša Krista.“


Čo vieme o konci 1. storočia? Pre nasledovníkov Ježiša Krista to bolo ťažké obdobie, plné urputného prenasledovania a perzekúcie. Ján podľa všetkého niečo z toho zažil, lebo vraví, že je spoluúčastník na prenasledovaniach, ktorým zrejme čelili aj iní služobníci a cirkev všeobecne. V odkazoch do 7 zborov sa spomínajú súženia aj prenasledovania. Veľká časť knihy Zjavenia Jána hovorí o rôznych súženiach, ktorými učeníci musia prejsť. Do toho celého znie odkaz „Pane Ježišu, príď skoro!“ a uistenie „Pán Ježiš sa vráti skoro.“ (pozri aj Zjavenie 22:20).


Znamená to všetko, že môžeme očakávať, že Pán Ježiš príde skoro, a to už teraz, v našej generácii? Takto rozmýšľať môžeme naozaj plným právom. Rozmýšľať o Pánovom druhom príchode máme v plnom, úprimnom, naozajstnom a odovzdanom očakávaní. Je v poriadku, že to pred nami hovorili aj ostatné generácie, lebo tým sa napĺňa text Židom 10:37 – „Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prísť, príde a nebude meškať.“ V tomto verši máme to biblické skoro krásne priblížené.


Platí na 100 %, že naša generácia môže zažiť príchod Pána Ježiša? Platí! Môžeme ho zažiť a nemáme dôvod túto možnosť zavrhnúť, len musíme akceptovať aj to, že celé generácie pred nami žili v takomto istom očakávaní. A pritom zároveň bojujme so skepsou (ak by nás niekedy prepadla), že Pán nejako váha so svojím príchodom, lebo v skutočnosti je to jeho spasiteľná trpezlivosť, prečo je tomuto svetu ešte pridávaný čas, kedy ešte mnohí majú byť zachránení, aby sa potom nakoniec definitívne celý Boží plán s týmto svetom vyplnil (pozri 2. Peter 3:9-10).


V ďalšej časti článku sa zameriame na blok veršov 12 až 20, lebo táto pasáž 1. kapitoly poskytuje krásny portrét Pána Ježiša a je prvým celistvým opisom osláveného Spasiteľa v Zjavení Jána. Koncom 1. storočia sa konkrétni ľudia nachádzajú v konkrétnych súženiach, konkrétnych bojoch a oči cirkvi potrebujú byť po celý čas obrátené k Pánovi Ježišovi. „A obrátil som sa, aby som videl hlas, ktorý hovoril so mnou. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov“ (verš 12).


Ján dostáva zjavenie a v tomto zjavení – skôr než sa ukážu konkrétne veci o budúcnosti, o závere vekov a o príchode Pána – je najprv konfrontovaný s tým, kto je Pán Ježiš, pretože Ján i každý jeden kresťan potrebuje byť skalopevne presvedčený a poučený v tom, kto sa tu vlastne zjavuje a kto tu hovorí. Ján ho zazrie vtedy, keď sa obráti a vidí ho uprostred 7 zlatých svietnikov: „a v prostriedku medzi siedmimi svietnikmi som videl podobného Synovi človeka, oblečeného v dlhom rúchu až po nohy a prepásaného na prsiach zlatým pásom.“ (verš 13). Pamätajme, že Ján je vo vytržení ducha (10. verš)! Telom je na zemi, ale duchom je v Božej prítomnosti, pri Kristovi a dostáva nadprirodzené, zázračne zjavené pravdy.


Skúsme teraz preniknúť do zmyslu celej tejto scény, ktorá je doslova z iného sveta. S istotou vieme, že v tomto videní svietniky reprezentujú cirkevné zbory, spoločenstvá kresťanov (verš 20), ktoré sa nachádzajú v 7 mestách: Efez, Smyrna, Pergamon, Tyatíra, Sardy, Filadelfia a Laodicea (11. verš, geograficky sa všetky tieto mestá nachádzali v dnešnom Turecku). Svietniky tu zastupujú zbory, čiže tu máme učenie o cirkvách, o zboroch. V kázni na hore Pán Ježiš pripomenul, že svietniky sa nepoužívajú na to, aby ich dali pod nádobu alebo pod posteľ. Nikto si nezapáli doma sviečku, aby ju dal pod hrniec alebo pod posteľ. Také konanie predsa nemá zmysel.


V tomto obraze je funkcia zborov, ich úloha či poslanie, spojená s tým, že svietia pre druhých. Svietnik vždy niekomu svieti. Úžitok svietnika vidíme v jeho okolí – a to je úloha cirkvi a zborov po celom svete. Sme tu na to, aby sme svietili pre druhých, aby sme boli svetlom pre ostatných. To je jedna skutočnosť, ktorú tu nachádzame. Či trvá prenasledovanie, alebo nie, zbory sú svietniky. To znamená, že si stále musíme klásť otázku: „Napĺňame toto poslanie? Plníme túto úlohu, ktorou nás Boh poveril?“ Rovnako sa treba pýtať: „Neskĺzli sme vedomky či nevedomky do stavu, že existujeme len sami pre seba?“ Lampa existujúca sama pre seba nemá zmysel. Je určená na to, aby dávala svetlo prostrediu okolo. Ale pozor! Príde prenasledovanie, súženie, ale zbory majú byť aj tak svietniky, lebo to je kľúčový dôvod, prečo vôbec existujú.


Druhé naše zistenie je, že či tu je, alebo nie je prenasledovanie, súženie alebo akékoľvek iné nepriaznivé okolnosti, Pán Ježiš je vždy v strede, uprostred svietnikov. Na čo táto scéna v zjavení poukazuje? Chce povedať, že bez ohľadu na okolnosti je tu niekto, kto je uprostred cirkvi a má dosah na každý zbor. Má s ním nepretržitý kontakt a je mu stále nablízko. Ten niekto nie je nikto iný ako slávne vzkriesený Boží Syn, ktorého slávu a atribúty tu vidíme v ohromnej šírke i hĺbke.


Muselo byť nesmierne vzácne pre kresťanov 1. storočia toto čítať či počuť a v tomto sa uisťovať, lebo veď tu je odpoveď na volanie: „Kde si Pane? Čo s nami bude? Neopustil si nás?“ Takéto otázky v nás môžu ľahko vzniknúť a pritom ešte ani nemusí ísť o také veľké súženie, aké sa očakáva na konci časov. Raz tu, raz tam sa nejaká konkrétna cirkev môže dostať do silnej turbulencie a zrazu sa takéto otázky valia jedna za druhou. Tento text však poskytuje uistenie, ktoré potrebujeme: Pán je neustále nablízku.


V týchto veršoch je vykreslený aj portrét Pána Ježiša Krista. To, čo je teraz v tomto portréte a na tomto mieste kľúčové, je, že je opísaný na spôsob kráľa. Tak, ako ho vidí Ján, sa obliekajú králi. Zároveň je opísaný ako postava s nadprirodzenými črtami. Jeho vlasy boli biele ako biela vlna. Jeho oči ako plameň ohňa, nohy podobné mosadzi ako rozžeravenej peci a jeho hlas ako hlas mnohých vôd. Čo je toto za opis?


Vieme, že vzkriesený Pán Ježiš má ľudské telo podobné nášmu, ktoré je ale dokonalé, neporušiteľné, oslávené, a zároveň má aj svoju božskú prirodzenosť večného Božieho Syna. V akte vtelenia sa tieto dve prirodzenosti spojili. Vo veršoch 1. kapitoly vidíme nadčasový opis toho, akým spôsobom Pán Ježiš existuje od vzkriesenia až po večnosť. Ale v scénach knihy Zjavenia sa Jánovi bude objavovať v takých podobách ako vo veršoch 13-16. Zjavenie cez svoje jednotlivé prvky opisuje vlastnosti Syna človeka a to, čo všetko Pán Ježiš dokáže. Dozvedáme sa takto, čo všetko je schopný urobiť, keď napr. jeho hlas je ako hlas mnohých vôd. Písmo nám hovorí, že je to hlas, ktorý človek neprekričí – tento hlas nemôže nikto umlčať. Nikto nemôže povedať „Kristovo slovo nech už zmizne zo scény“. Nezmizne a ani nezoslabne, lebo je to hlas, ktorý sa nedá umlčať.


Opis hovorí, že z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč. Božie slovo je kľúčový nástroj, prostredníctvom ktorého s nami Boh koná a tento opis to zdôrazňuje. V liste Židom 4:12-13 sa píše: „Lebo slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca. A nieto stvorenia, ktoré by bolo neviditeľné pred ním, ale všetko je nahé a odkryté očiam toho, s ktorým máme do činenia.“ Z jeho úst ide jeho slovo, a to je ako ostrý dvojsečný meč. To, čo koná v živote učeníkov, je im na osoh, na posvätenie. Podobne, ale v inom zmysle, také bude konanie aj voči nespaseným pri jeho druhom príchode: „A z jeho úst vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy…“ (Zjavenie 19:15). Jeho slovo bude aj na konci časov účinné a všemocné a vykoná všetko v súde, ktorý príde s ním na konci časov. Môžeme povedať, že kresťan zakúša duchovnú moc Božieho slova už tu a teraz a celý svet i tvorstvo zažijú raz jeho plnú moc vo všetkých jeho podobách pri druhom príchode Pána.


Zjavenie Jána prispieva k pochopeniu posledných udalostí, ale rovnako aj k správnemu chápaniu osoby Krista, jeho postavenia a úlohy. Týmto výkladom prvých veršov knihy Zjavenie sme si chceli pripraviť pôdu k štúdiu odkazov siedmym zborom, ktoré nasledujú v 2. a 3. kapitole.





 

Ďalšie články od tohto autora