aktuality

Audio záznamy z prednášok konferencií Stvorenie a súčasná veda Žilina (2009, 2010, 2012), sa nachádzajú na adrese Konferencie.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag07z.jpg
Žena nech sa v tichosti učí PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   

11 Žena nech sa v tichosti učí s celou poddanosťou.

12 A žene nedovoľujem učiť ani vládnuť nad mužom, ale nech je ticho.

13 Lebo Adam bol stvorený prvý, až potom Eva.

14 Ani Adam nebol zvedený, ale žena súc zvedená dopustila sa prestúpenia.

15 No, bude spasená rodením detí, ak zostanú, ony ženy, vo viere a láske a v posvätení s rozumnosťou.

1. Timoteovi 2:11-15


 

V dvoch článkoch sa budeme venovať textu z 1. listu Timoteovi 2:11-15. Pred touto pasážou je vo veršoch 1 až 8 inštrukcia apoštola Pavla o modlitbách a vo veršoch 9 až 10 inštrukcia o ozdobovaní, obliekaní a vystupovaní žien. V Biblii je viacero pasáží, ktoré priamo uvádzajú, ako by sa žena–kresťanka mala správať a ako nie. Rovnako je to uvedené aj pre mužov. V ďalšom sa pozrieme na jednu takúto pasáž adresovanú ženám kresťankám.


V Písme stále objavujeme základný vzor podľa ktorého sú úlohy, ktoré patria mužom a sú úlohy, ktoré patria ženám. Od verša 11 po verš 14 Písmo predkladá inštrukcie, ako sa majú ženy–kresťanky správať v zhromaždení, v cirkvi, v osobnom živote, v rodine – ako majú konať a ako nemajú konať. V tomto článku sa budeme venovať téme týchto veršov.


V 1. Petrovom liste v tretej kapitole je dôraz daný na rodinu a na to, ako sa žena v manželstve má podriaďovať manželovi. Nijakým spôsobom sa nemá snažiť prevziať úlohu hlavy rodiny a tej, ktorá by viedla muža a celú rodinu, robila všetky zásadné rozhodnutia a tým by na seba prebrala to, čo podľa Božieho poriadku správne patrí mužovi (pozri článok Žena, ktorá sa ničoho nehrozí v Solas číslo 22, str. 8, jar 2014).


V tejto druhej kapitole prvého listu Timoteovi aplikácia je prioritne daná do cirkvi. Pavol dáva inštrukciu o modlitbách. Pavol napomína, aby sa v cirkvi nezabúdalo na modlitby, na prosby, na príhovory (verše 1 až 8). Potom nasleduje inštrukcia, v ktorej je ženám pripomenuté, aby celým svojim vystupovaním, prejavom a vzhľadom reprezentovali svoj dobrý, čistý a svätý charakter. Boží príkaz odovzdaný cez apoštola Pavla je: Nech ich bohabojnosť sa prejaví aj v ich obliekaní a dobrými skutkami (verše 9 a 10). Druhá kapitola ako celok je súbor inštrukcií pre správanie sa a život učeníkov Ježiša Krista.


Do tohto súboru vchádza jedenásty verš: „Žena nech sa v tichosti učí s celou poddanosťou.“ V tomto verši je to pozitívny príkaz, ale v dvanástom verši je toto celé otočené opačne, je to prevedené na negatívny zákaz priamo pre ženu samú: „A žene nedovoľujem učiť ani vládnuť nad mužom, ale nech je ticho.“ Čo je žene prikázané? Nech sa v tichosti učí s celou poddanosťou. Čo je žene kresťanke zakázané? Žene nedovoľujem učiť ani vládnuť nad mužom, ale nech je ticho.


Toto je biblický model, inštrukcia pre poriadok v cirkvi, v biblickom spoločenstve. Aj keď dnes existujú cirkvi a spoločenstvá, ktoré ju ignorujú, je to inštrukcia, ktorá je stále platná aj dnes. V cirkvi, v Božom ľude, nie je ženám–sestrám daná úloha učiť Božie slovo, kázať a vykladať Písmo, volať k náprave a aplikovať Božie slovo. Táto úloha totiž prináleží výlučne mužom.



Čo je cirkev?

Cirkev je ideál toho, čo Boh chce uskutočniť s ľudstvom na tejto planéte. To sú ľudia, ktorých Boh volá k sebe, dáva sa im poznať a zachraňuje ich. Oni spoznávajú jeho milosť a zo starého spôsobu života a myslenia, zo zlých návykov, predstáv a pokrivených ideí ich privádza k pravde a novému spôsobu života. Ich životy sa odo dňa, v ktorom uverili v evanjelium, začínajú podľa Božej pravdy meniť, reformovať, naprávať. Takto sme privedení aj k inštrukciám druhej kapitoly prvého listu Timoteovi. Nech by žena predtým bola čímkoľvek a čímkoľvek prešla, od okamihu, v ktorom sa stáva súčasťou cirkvi, pre ňu platí, že v zhromaždeniach, spoločenstvách, kde sú spolu muži a ženy, a kde sa učí a vykladá Písmo, je žene jasne povedané, že nesmie učiť. Práve v cirkvi sa má zrealizovať Boží ideál, Boží plán s tým, aby úlohy muža a ženy boli presne také, aké ich pre nich Boh vybral a zvolil.


Všimnime si, že popri tomto jasnom pravidle, ktoré hovorí o zákaze ženám verejne vyučovať na zmiešaných zhromaždeniach, Písmo pre cirkev má aj inštrukcie, ktoré sú uvedené v druhej kapitole listu Títovi. Tu čítame: „Staršie ženy tak podobne, v držaní sa ako svedčí svätým, nie pomluvačné ani zotročené mnohému vínu, ktoré učia tomu, čo je dobré a krásne, aby učili mladé ženy rozumu, aby milovali svojich mužov, aby milovali svoje deti, aby boli rozumné, cudné, opatrujúce domácnosť, dobré, podriaďujúce sa vlastným mužom, aby sa nerúhali slovu Božiemu.“ (Titus 2:3-5).


V liste Títovi Pavol staršie ženy inštruuje, aby mladšie učili ženy tomu, čo je dobré a krásne. V 1. Timoteovom 2 sme videli, že žene nie je dovolené učiť, ale nie je vôbec žiadna kolízia týchto dvoch miest. Kým inštrukcie z prvého Timoteovi 2 sú inštrukcie pre zhromaždenia cirkvi, v Títovi v druhej kapitole sú to inštrukcie ženám pre ich pôsobenie a výchovu v domácom prostredí, či na menej formálnych stretnutiach sestier, kde sa povzbudzujú vo viere a odovzdávajú si rôzne životné skúsenosti na ceste za Kristom.


Keď sa však zhromaždí celá cirkev, spolu muži a ženy, vtedy sa žena má v tichosti učiť s celou poddanosťou. Nemá nijakým spôsobom v cirkvi učiť, kázať a naprávať bratov.


Cirkev ale nie je len spoločné zhromaždenie. Veriaci sú cirkev aj vtedy, keď sa skončí toto zhromaždenie. Je veľa príležitostí, ktoré nie sú spoločným zhromaždením, kedy staršie ženy, skúsenejšie vo viere, zdatnejšie v Pánovi, pevné v biblickom poznaní, upevnené v učeníckom živote, majú veľa čo naučiť mladšie kresťanky–ženy a majú veľa čo im odovzdať príkladom, slovom, vysvetlením, inštrukciou, usmernením. Písmo aj uvádza zoznam, ktorý hovorí, v čom to hlavne má byť (Títus 2:4-5).


Všetky staršie sestry, ktoré sú na ceste s Pánom o kúsok ďalej voči mladším sestrám, majú úlohu, zodpovednosť, apoštolský príkaz, učiť a napravovať mladšie ženy, lebo sú veci, ktoré sa nedajú dobre, prakticky a šikovne rozoberať do posledných detailov bratmi z kazateľne. A to je príležitosť pre staršie sestry, aby prejavili bohatstvo a životnú múdrosť, ktorú staršia sestra v sebe má a môže ich ďalej odovzdať.


V 1. Timoteovi 2 máme ale situáciu, kedy sa Písmo všeobecne má vykladať a aplikovať pre cirkev. Učiť znamená vysvetľovať zmysel Písma a aplikovať ho v cirkvi do konkrétnych situácií s volaním k poslušnosti, k poddávaniu sa, k náprave, k správnemu konaniu, k aktivite – a toto je situácia (scenár), ktorú Pavol v týchto veršoch popisuje. Dvanásty verš hovorí, že to má dve stránky: ani učiť ani vládnuť nad mužom.


Sú dve paralelné situácie, na ktoré Písmo prioritne dáva obrovský dôraz a rovnako na nich trvá: Spasené ženy musia porozumieť tomu, že sa nebudú stavať do pozície, aby rozhodovali o tom, čo muži budú robiť a ako povedú cirkev a rodinu. Je to cirkev ako Boží ideál a kresťanská rodina ako Boží ideál. Pritom stále platí, že ženy, sestry, manželky, majú obrovskú úlohu a poslanie. Žena je spoludedič milosti a počas svojho života bude Bohom použitá na mnoho spôsobov. Písmo ale znova a znova dôrazne pripomína: Nech sa mužovi poddáva, nech sa mu podriaďuje a nech ženy v cirkvi mužov ani nevyučujú a ani im nevládnu, čo inak znamená: nech nehľadajú pozícii autority v cirkvi.


Veľmi sa rozšírilo aj medzi kresťanmi, že žena–kresťanka povie: Budem sa mužovi podriaďovať vtedy, keď sama prežívam, že to, čo ide urobiť je správne. To ale je nie biblické podriaďovanie sa ženy mužovi. Pretože tým je zavedené úplne iné učenie, úplne iný princíp, ako je daný v Biblii, lebo vo chvíli, keď žena vyhlási, že v danej veci neprežíva, že to, čo muž ide urobiť je správna vec, tak sa mužovi už viac nepodriaďuje. V tej chvíli už niet vo vesmíre spôsobu ako biblickú inštrukciu o podriaďovaní sa ženy uplatniť. Biblická inštrukcia sa týmto previedla na subjektívnu inštrukciu. Podriaďujem sa, keď to prežívam, nepodriaďujem sa, keď to neprežívam. Tvrdíme, že ani jedna z pasáží v Písmach, ktoré o tom hovoria, sa takto nedá prečítať. Samozrejme, že podriadenie sa je niekedy ťažké, ale keď sa prevedie na to, že podriaďujem sa keď to prežívam, tak to už viac ťažké nie je, nie je v ňom nič, čo treba odzápasiť, za čo sa treba modliť a plakať pred Pánom.


Ďalšia idea, ktorou sa poškodí biblické učenie, ide po nasledovnej línii: Či Písmo neučí, že ako kresťanka sa mám podriaďovať Kristovi? Preto už nie je potrebné hovoriť o nejakom podriaďovaní sa manželovi. Samozrejme, podriadenie sa Kristovi platí rovnako pre obidve strany. Ženy kresťanky sa naozaj na sto percent majú podriaďujú Kristovi. Práve tak sa i muži kresťania majú na sto percent podriaďovať Kristovi. Žena, keď je vydatá, sa na sto percent podriaďuje Kristovi aj tak, že sa na sto percent podriaďuje svojmu manželovi.


Predstavme si nasledovný model kresťanského života: Idem robiť všetko, čo Pán Ježiš prikáže, keď prežívam, že to tak mám urobiť. Či si nebudem môcť takýmto nezdravým myslením ospravedlniť takmer čokoľvek? Takto sa bude dať obhajovať ešte aj modlárstvo, lakomstvo, sebectvo, svojvôľa, lebo všetko si budem môcť obhájiť tým, či to prežívam alebo neprežívam.


Pavlova inštrukcia je dvojaká – nedovoľujem žene učiť ani vládnuť nad mužom. V cirkvi teda ženy nikdy nemajú zastávať úrad pastiera, staršieho, či dozorcu (tieto tri výrazy v Písmach označujú jeden úrad správy miestneho zboru), lebo to je úrad, ktorý je v Písmach vždy striktne daný len mužom. Preto v cirkvi nebudú ženy vo vedúcej úlohe (kazateľky, pastorky, staršej a pod.). Tieto inštrukcie opisujú realitu z pohľadu dospelých ľudí. Sme presvedčení, že to, že sestry–ženy učia na besiedke, nie je v kolízii s týmito inštrukciami, lebo je to inštrukcia, ktorá opisuje náš život z pohľadu dospelosti. Žena nemá vládnuť nad mužom v cirkvi, ktorý je dospelý.


Písmo pozná aj realitu života detí a ich potrieb. Hovorí o deťoch a o tom, ako ich my rodičia máme vychovávať. Z celku inštrukcií nevychádza konflikt medzi tým, že by či chlapcov, či dievčatá do nejakého veku sestry učili na besiedke. Je etapa, kým či rodičia, či učitelia v škole, majú veľa čo povedať aj na besiedke deťom, ktoré tam vyučujeme, ktoré evanjelizujeme, ktorým zvestujeme Božie slovo.


V 1. Korintským 13:11 čítame: „Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci.“ Toto apoštolské rozlíšenie dvoch hlavných etáp života človeka vedie k záveru, že Pavlove príkazy v 1. Timoteovi 2:11-12 máme aplikovať vo svetle tohto rozlíšenia, a že hovoria do situácie dospelých ľudí. Preto nevidíme ako porušenie tohto príkazu, ak ženy kresťanky učia na besiedkach deti, u ktorých sa ešte nespustil prerod do dospelosti.


Jedenásty verš (1. Timoteovi 2) tieto inštrukcie dáva v kladnej podobe: Žena nech sa v tichosti učí s celou poddanosťou. Keby však u ženy bol pokus a snaha naplniť túto inštrukciu tak, že so škrípajúcimi zubami si v sebe myslí: nepoviem nič v tom vašom zhromaždení, veď zakazujete, že ženy tu učiť nebudú, ale vo svojom srdci má úplne opačné postoje, vtedy ide o externalizmus, ide o vonkajšok, ide o poddanie sa navonok, ale bez účasti srdca. V takomto prípade ide iba o naplnenie vonkajšej formy. Samozrejme, Písmo to tak vôbec nemyslíme, vôbec to tak nepredkladá. Žena bez viery, bez lásky, bez posvätenia a bez rozumnosti nenaplní nič, ani kvapku z tých inštrukcií, ktoré sú tu uvedené. I táto poslušnosť, tak ako každá iná, si vyžaduje v prvom rade vnútorné poddanie sa a radostný súhlas aj s týmto Božím príkazom.


Boh od nás nikdy nič nechce bez viery, bez lásky, bez posvätenia a bez rozumnosti. Má zmysel, aby som kázal a učil, keď v mojom srdci nevládne Kristus, keď ho nechcem zo srdca poslúchať a milovať? Keď srdce túži po niečom inom v zmysle: rýchlo, rýchlo to odbav, lebo už vieš, že ťa čaká televízor, čaká ťa zábava, čaká ťa tvoje hobby, tak, myslím si, že všetci chápeme, že takéto náboženstvo je zlo, a že tento typ náboženstva sme opustili už v deň obrátenia. Každú jednu biblickú inštrukciu, ktorú Písmo predkladá (keď trávime čas s Písmom, keď sa modlíme, keď sme v zhromaždení atď.), berieme ako samozrejmosť v tom, že jej naplnenie musí prameniť z vnútra, zo srdca, ktoré bolo premenené. Žena bez viery sa môže navonok zdržať toho, aby v zhromaždení nič nepovedala, ale pred Bohom to nebude poslušnosť, ktorá Pána poteší, z ktorej by mal radosť.


Písmo v ďalších veršoch (13 a 14) uvádza dva dôvody, prečo tieto inštrukcie platia. Dôvody sú dôležité, preto sa musíme na ne pozrieť. Jeden je v trinástom verši, druhý v štrnástom. Pritom príkaz, inštrukcia, či v pozitívnej, či v negatívnej podobe, by mohli byť odovzdané aj bez vysvetlenia a zdôvodnenia. Jednoducho by stáli na tom, že je to apoštolská inštrukcia, a preto ju treba dodržať. Apoštoli sú Kristovi služobníci, Kristovi vyslanci a nechali v Písme inštrukcie pre správanie sa v cirkvi, pre život v posvätení.


A predsa v tejto veci Pavol neváha a pre tieto inštrukcie uvádza dva dôvody, ktoré idú až ku vzniku sveta, k stvoreniu a pádu prvého ľudského páru. Jeden dôvod z trinásteho verša nazveme dôvod zo stvorenia ešte predtým, ako prišiel hriech. Druhý dôvod je dôvod historický potom, ako prišiel hriech. Pozrime sa na jeden aj na druhý.


Trinásty verš hovorí: „Lebo Adam bol stvorený prvý, až potom Eva.“ Prvý dôvod upozorňuje, že na poradí záleží. Myslí sa tu konkrétne na poradie, v akom bol stvorení prvý ľudský pár. Vieme, že muž a žena neboli stvorení spolu v jednom okamžiku. Boh sa vo svojej zvrchovanej slobode a múdrosti rozhodol najprv stvoriť muža a až potom ženu. Biblická pravda pritom je, že žena nie je menej človekom ako muž. Pri týchto dvoch vetách sa zastavíme.


Jedna z námietok, ktorá sa niekedy predkladá a je ňou zamorená literatúra, je nasledovná: Týmto trinástym veršom chcete povedať, že žena je menej ako muž, že je menej ako človek, že ona je nejaký podradnejší tvor? Myšlienka pritom je takáto: Uvádza sa, že žena je rovnocenná s mužom čo do svojho bytia ako človek, a dokonca čo do spasenia, že je rovnako spasená len cez Krista a sú to všetky tie verše, v ktorých Pavol hovorí, že nieto v Kristovi viac muža, ani ženy, ktoré sa často citujú a stále sa hovoria a robí sa z toho veľká vojna.


K veršom z prvého listu Timoteovi sa teda stavajú iné verše z Galatským a z iných miest, kde sa píše, že nieto viac ani Gréka, ani Žida, ani Skýtu, ani Barbara, nieto viac ani muža, ani ženy. A keď tie verše ani muža, ani ženy prejdeme a sa pýtame: Aký je ich kontext? Čo sa tam rieši? Sú to inštrukcie pre cirkev, pre službu v cirkvi alebo opisy reality spasenia skrze vieru v Krista? Zisťujeme a dostávame odpoveď: Nie, ani raz. Sú to opisy spasenia. Opisy záchrany, opisy vykúpenia. Čo sa týka spasenia, niet muža ani ženy, lebo u Boha je jedna milosť: Poslal Krista – záchrancu, ktorý rovnako zachraňuje ako mužov, tak aj ženy. Nie je jedna cesta pre mužov a druhá cesta pre ženy.


To je jeden typ protiargumentov. Druhý je ten, že sa povie, že toto tvrdenie o poradí stvorenia má viesť k tomu, že sa žena ako tvor, ako bytosť, ako človek nutne bude chápať v niečom za menej ako muž. Odpoveďou na túto námietku je práve rozoznanie a akceptovanie biblického učenia o poradí stvorenia – toto je kriticky dôležité, lebo v biblických kategóriách na poradí veľmi, ale naozaj veľmi záleží! Eva, žena, je plnohodnotný človek, aj keď je sformovaná z boku, z Adamovho rebra, a predsa na poradí záleží. Niekto bol prvý, kto si vypočul inštrukcie od Boha a bol stvorený priamo na Boží obraz z prachu – a to bol muž. A niekto bol odvodenou bytosťou – rovnocennou k tej prvej ľudskej mužskej bytosti, ale predsa len z neho odvodenou a na scénu v čase prichádza až ako druhý – a to bola žena.


Žena je rovnocenný človek s mužom, a predsa je to bytosť odvodená z muža. To je veľmi dôležité, lebo keď toto neplatí, tak niet o čo v Písme oprieť úlohy muža ako hlavy a všetky tieto ostatné apoštolské inštrukcie. Preto Pavol zdôrazňuje: Adam bol stvorený prvý.


Boh ho oslovil a hovoril s ním ešte skôr, ako Eva vôbec existovala. Dával mu inštrukcie. Adam bol na tejto Zemi nejaký čas sám bez svojej manželky Evy. Takto je do samotného pôvodu človeka zabudované poradie, ktoré má byť dodnes v cirkvi odzrkadlené v tom, že žena sa učí od mužov, lebo Adam bol stvorený ako prvý. Na začiatku sa Eva učila a prvé vysvetlenie sveta a inštrukcie pre život počula od muža. , a teda máme toto poradie, ktoré dodnes v cirkvi minimálne má byť odzrkadlené v tom, že žena sa učí od mužov, lebo Adam bol stvorený ako prvý, tak ako sa Eva na začiatku učila a prvé vysvetlenie sveta a inštrukcií počula od muža. Som presvedčený, že práve toto je odkaz záznamu v knihe Genezis na ktorom Pavol stavia svoj podporný argument. Som presvedčený, že to je nutný dôsledok toho, že Adam bol ten, ktorý jej vysvetlil a opísal, čo sa on ako prvý od Stvoriteľa dozvedel. Takto bola žena uvedená do skutočnosti, do života, do poslúchania, do vzťahu so stvorenou realitou okolo seba. Pretože na začiatku bola tak, že žena sa učila od muža a nie naopak, tento prvotný vzor má byť naďalej zachovaný aj v Božej cirkvi, lebo cirkev je sféra Božieho ideálnu v terajšom veku. Trinásty verš býva niekedy ťažkým miestom na prijatie, ale štrnásty verš býva ešte ťažším.


Druhý dôvod pre Pavlovu inštrukciu, že ženy nesmú učiť ani panovať nad mužmi, sa odvíja od toho, ako vstúpil hriech do ľudského rodu: „Ani Adam nebol zvedený, ale žena súc zvedená dopustila sa prestúpenia.“ (verš 14). Ak má výpoveď štrnásteho verša niečo odovzdať, tak to musí byť presne niečo okolo toho, ako žena na začiatku zhrešila a čo sa vtedy udialo v špecifickej súvislosti so ženou. Ak by v páde do hriechu nič špecifické neexistovalo, niet z toho čo odvodiť. Ak by úplne identicky muž a žena reagovali na niektoré typy pokušenia a útokov – a hlavne na tie s ktorými prišiel diabol na začiatku, potom ťažko porozumieť tomu, prečo diabol išiel rovno za ženou. Prečo to takto skúsil? Prečo vôbec ju oslovil? Prečo si našiel tú chvíľu, že s ňou hovoril a nezávisle od jej muža? Prečo Pavol z toho odvodí tieto inštrukcie, ktoré sa majú v cirkvi dôsledne dodržiavať?


V Genezis 3, 5 až 6 je záznam toho, ako prišiel had k žene. Čo sa tam vtedy udialo? Had prišiel do rajskej záhrady, oslovil ženu, ponúkol jej klamstvo a ona na to klamstvo pomerne svižne reagovala – pustila sa s ním do debaty a nechala sa ním presvedčiť. Adam nie je na scéne. Nečítame, žeby Eva k rozhovoru s hadom prizvala svojho muža. Adam je spomenutý až vo chvíli, keď mu Eva ponúkla ovocie zo zakázaného stromu. Nevieme, či bol Adam niekde vzdialený alebo sa len prizeral celému dianiu, ale isté je, že had cielene oslovil ženu, pričom autor článku je toho postoja, že aspoň v počiatočnej chvíli pokušenia si had vyhladol ženu vo chvíľke samoty.


Tvrdíme, že had cielene oslovil ženu, lebo predpokladal, že bude náchylnejšia podľahnúť tomu typu zvodu, ktorým sa rozhodol ju osloviť. Tým ale ešte netvrdíme, že by od toho, čo urobila Eva, boli muži imúnni, a že ich sa to netýka.

V Písmach, v 1. liste Jánovom v druhej kapitole, je Jánova reflexia a návrat k tomu, že tri veci vstúpili cez diablov zvod do sveta a prešli celým ľudstvom a nakoniec je to diagnóza nás všetkých: „Nemilujte sveta ani vecí, ktoré sú na svete. Keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky Otcovej. Lebo nič z toho, čo je na svete - žiadosť tela, žiadosť očí a chlúbna pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta.“ (1. Jána 2:15-16).



Sledujme, ako apoštol Ján uvažuje nad počiatočným diablovým zvodom:


A žena videla, že je strom dobrý na jedenie z neho,

Genezis 3:6

…lebo nič z toho, čo je na svete - žiadosť tela…“

1. Jánov 2:16. 


Prvá vec (žiadosť tela): Videla, že je strom dobrý na jedenie z neho.


Potom sa pokračuje ďalej – že je žiadosťou očiam – Genezis 3:6 a 1. Jána 2:16. Žiadosť očí je druhá vec na svete, ktorú Ján opisuje.


Tretia vec: – že je to prežiadúcny strom, aby urobil človeka rozumným a je to tretia vec podľa 1. Jána 2:16 – chlúbna pýcha života.


V konečnom dôsledku my všetci sme smrteľne nakazení a netvrdíme, že tieto veci zostali len s Evou, alebo že ju majú len ženy a Adama a ani mužov sa nedotkli. Netvrdíme ani, že toto má dopad len na kresťanky. Predsa ale stále biblická história má odkaz, ktorý hovorí, že bolo niečo, pre čo bolo lepšie pre diabla osloviť a zvádzať Evu než muža. Toto musíme tvrdiť, lebo inak stratíme to, čo nám Pavol chce povedať. Nevidíme ako pred tým ujsť, lebo je uvedený jasný dôvod, ktorý vraví, že muž bol stvorený prvý. Druhý dôvod, ktorý Pavol uviedol, je v štrnástom verši: „Ani Adam nebol zvedený, ale žena súc zvedená dopustila sa prestúpenia.“ Tu je použité dôležité slovom: zvedený.


Pavol zdôrazňuje: Adam nebol zvedený. Adam strašne zhrešil a pokojne môžeme povedať, že horšie ako jeho žena, ale musíme Adamom hriech charakterizovať inak než ten Evin. Adam nebol zvedený, kým Eva áno. Inými slovami, Evin hriech mal inú duchovnú dynamiku než Adamov. Od apoštola Pavla máme jednu súvisiacu pasáž, ktorá potvrdzuje, že kráčame po správnej výkladovej línii. Najbližšia pasáž k tomu, čo čítame v štrnástom verši prvého listu Timoteovi 2, je: „Ale sa bojím, aby snáď tak, ako čo had zviedol Evu svojou chytrosťou, neporušili sa tiež nejako vaše mysle a neodvrátili od prostoty a čistoty oproti Kristovi.“ (2. Korintským 11:3).


Úplne z našich úvah vylučujeme čokoľvek také, že by bola žena stvorená v hriechu, zle stvorená, práve tak, ako vylučujeme, že by Adam bol zhrešil preto, že bol zle stvorený. Vylučujeme, že by Eva bola zle stvorená, a predsa v jej inakosti od muža bol dôvod, prečo si ju diabol zvolil k svojmu zvodu do hriechu. Možno bola prístupnejšia tomu typu zvodu, s ktorým k nej pristúpil: Porušiť čistotu jej mysle, odvrátiť ju od toho prikázania a vložiť do jej mysle túžbu urobiť nakoniec prestúpenie prikázania. Pre diabla bolo zrejme výhodnejšie pokúšať Evu nezávisle od muža.


Vrátime sa k 1. Timoteovi 2 a pripomeňme si, že v štrnástom verši je zdôvodnenie, prečo nie je žene dovolené učiť ani vládnuť nad mužom. Nastal čas otvorene a pritom v láske povedať: Žena nemá učiť ani vládnuť nad mužom, lebo to povedie k zlým dôsledkom v cirkvi – toto nemôžeme zamlčať. Písmo týmto vystríha, že ženy–sestry budú ľahšie premožiteľné, keď dôjde na zlé učenie, rôznu nestabilitu, emocionálny chaos a množstvo ďalších nebezpečenstiev, ktorým čelia všetky Božie cirkvi na svete. Toto ale nijakým spôsobom zo slávy ženy–kresťanky neuberá. Len Písmo učí, že úlohu učiteľov a vodcov treba prenechať výlučne mužom, lebo inak cirkev na vlastnú škodu a Božie zarmútenie vystavujeme zbytočného riziku zvodu a nestability.


Táto vec je vážna a realita je taká, že keď sa ženy v cirkvách dostanú k vedúcim úlohám, býva to skaza. Z toho prichádza aj veľmi zlé ovocie, hoci ich úmysly mohli byť tie najlepšie a najkrajšie. Pritom nehovoríme, žeby to automaticky znamenalo, že tieto ženy majú zlé úmysly, ale Písmo dáva jasné inštrukcie a vraví: Nie je to úloha pre ženu, pretože vo chvíli, keď niekto bude stáť v úlohe viesť a učiť zbor, bude vystavený zvláštnym spôsobom diablovým útokom a diablovmu vplyvu. Rovnako tak, ako aj v rodine. Toto je rovnako aj dôvod, prečo muž je hlavou v rodine. Preto kedykoľvek by sme opustili tieto inštrukcie Písma, čaká nás katastrofa v rodinách a katastrofa v cirkvi.


Berme preto tieto veci veľmi vážne, lebo inak sa hneď začne opakovať Genezis 3. Kedykoľvek sa táto inštrukcia Písma poruší, diabol hneď dostáva výhodu a príležitosť. V takomto prípade ako keby sme mu v podstate povedali: Pozri, bránu sme ti otvorili, choď na to! Už tu máš, čo si chcel. Máš ženu v pozícii, ktorú mal mať muž. V tej chvíli diabol má výhodu, dal sa mu priestor a môže sa pustiť do konania svojho diela. Nekonečne lepšie je poslúchnuť Božie slovo, podriadiť sa Bohu a zažívať jeho ochranu, ktorú Boh rád dáva všade tam, kde sa jeho slovo dôsledne poslúcha.


Poznámka:

Veršu 15 sa budeme venovať v samostatnom nasledovnom článku Bude spasená rodením detí?



 

Ďalšie články od tohto autora