aktuality

Občianskeho združenie Solas ďakuje čitateľom, sympatizantom a podporovateľom za priazeň a podporu tejto služby poukázaním 2% zo svojich daní za zdaňovacie obdobie 2016. Do ďalších dní Vám prajeme veľa Božieho požehnania, Jeho milosti a pokoja.

S vďakou, v úcte a láske Kristovej

Vedenie združenia


Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag11z.jpg
Žena, ktorá sa ničoho nehrozí PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   


Sedem pozorovaní a sedem právd o žene,

ktorá sa obrátila a uverila v Pána Ježiša Krista


Tak podobne ženy podriaďujúc sa vlastným mužom, aby,

ak aj niektorí neveria slovu, boli získaní pobožným obcovaním žien bezo slova...

1. Petra 3:1-7


Tento článok spadá pod jednu bohatú a veľkú tému, ktorú by sme mohli opisne nazvať: „Čo učí Biblia o človeku–mužovi a o človeku–žene a o tom, čo o nich platí, keď sa obrátia a uveria v Pána Ježiša Krista a ako by mal potom takýto muž a takáto žena žiť.“


 

Na začiatku Biblie, v 1. Mojžišovej 1:27 a v 1. Mojžišovej 2:7+22, čítame o stvorení muža a ženy, s ktorými Boh už od samého počiatku má nejaký plán, má pre nich nejakú úlohu, určil im nejaké poslanie, a to ako pre muža, tak aj pre ženu (1. Mojžišova 1:28). Tiež v 1. Korintským v 11. kapitole sa nachádza viacero kľúčových veršov k tejto téme. Vo verši tri dokonca čítame o tom, že hlavou ženy je muž, hlavou muža je Kristus a hlavou Krista je Boh. Toto miesto, stručne povedané, hovorí o poradí autorít v stvorenstve. Poradie autorít tesne súvisí s odlišnosťou životných úloh u muža a u ženy a toho, aké zodpovednosti na nich Boh položil.


Pre úvahu nad týmito súvislosťami nám poslúži pasáž 1. Petrovho listu 3:1-7. V aplikácii Písma pôjdeme tým smerom, že sú veci, ktoré rovnako platia pre muža ako pre ženu, čo sa týka spasenia a záchrany, ale niečo na ceste života a obzvlášť na ceste života viery, platí pre ženu inak, ako pre muža .



Čo vidíme ako prvé v našom texte?


Prvý verš tretej kapitoly opisuje situáciu ženy, ktorá sa obrátila, ktorá uverila v Pána Ježiša a našla v ňom záchranu. Očividne sa obrátila v čase, keď už bola v manželstve, keď už mala svojho vlastného muža, ale prišlo k nej Božie slovo, prišla k nej správa evanjelia o záchrane z hriechov. Pre veľa dôvodov môžeme predpokladať, že až v manželstve počula dobrú správu o tom, že každý jeden človek – či muž, či žena, je hriešnik – ale sa môže zmieriť s Bohom, a to iba jedným jediným spôsobom, ktorým je: Z celého srdca uveriť v evanjelium Ježiša Krista, lebo iba on je cesta k Bohu (pozrite Ján 14:6).


V živote tejto ženy nastalo obrátenie. To je bod, deň, okamih, kedy tak, ako hovorí Písmo, človek musí pred svätým a veľkým Bohom učiniť pokánie, musí oľutovať svoje hriechy a musí uznať svoju hriešnosť. Toto sa stalo v živote mnohých žien v prvom storočí, keď sa kresťanstvo začalo šíriť a čoraz viac ľudí spoznávalo pravdy evanjelia a našli v ňom večný život a premenu vnútra. Mnohé ženy zažili obrátenie, ale situácia mnohých rodín bola neraz taká, že žena-manželka sa obrátila, uverila v Pána Ježiša, ale jej muž-manžel ešte nie, alebo aspoň nie súčasne s ňou. Ak jeden z manželov uverí v Ježiša Krista, obrátenie toho druhého sa neudeje automaticky.


Už z tohto počiatočného Petrovho opisu ženy, ktorá sa obrátila, no jej manžel nie, sa dozvedáme jednu mimoriadne dôležitú vec. Totiž, že zmieriť sa s Bohom musí každý sám za seba. Každý sám ako jednotlivec musí prísť pred Boha so svojom vierou, so svojím pokáním a so svojim rozhodnutím: Áno, verím v Pána Ježiša Krista! Som nájdený ako hriešnik, ako ten, ktorý sa previnil, ako ten, ktorý je v núdzi a musím ako jednotlivec, sám za seba, prísť pred Boha, uveriť v prostredníka spasenia v Pána Ježiša, uveriť v jeho kríž, v jeho smrť, v jeho vzkriesenie. Muž nemôže prísť k Bohu za svoju manželku a manželka nemôže prísť k Bohu a zmieriť sa s Bohom a nájsť nový život zástupne za svojho muža.


Ďalšia nadväzná skutočnosť spojená s obrátením a prijatím záchrany nie je o nič menej vážna – žena nemôže s obrátením ani chvíľu čakať na svojho manžela. Mohla by v jej mysli vzniknúť myšlienka: Zatiaľ ešte nebudem prejavovať a žiť svoju vieru, ešte nebudem vyznávať Pána Ježiša, ale radšej počkám na chvíľu, keď uvidím na svojom mužovi, že už je pripravený, že už začal hľadať Boha, že možno až vtedy bude lepší čas, keď mu o svojom obrátení poviem. Vidíme ale, že toto nebolo myslenie veriacich na začiatku kresťanskej éry, pretože so spasením vec veľmi súri. Pretože nikto z nás nevie, koľko času nám ešte na zemi zostáva a koľko príležitostí uveriť a obrátiť sa k Bohu v našom živote ešte bude, je treba sa obrátiť čím skôr a najlepšie ešte dnes.


Niekedy, keď zvestujeme evanjelium, je veľmi zarmucujúce počuť, ako niektorí reagujú: „Dobre, dobre, to sú všetko zaujímavé veci a hodné aj hlbšieho záujmu, ale to má čas, niekedy neskôr, možno až keď budem na dôchodku. Teraz mám iné plány, musím dokončiť školu, musím veľa precestovať, musím ešte toľko toho dokázať a to vaše kresťanstvo a viera v Krista, to ešte môže počkať.“ Odkaz nášho textu je ale taký, že vec s obrátením nepočká. Manželka nemôže čakať na svojho manžela. Musí uveriť, obrátiť sa a nájsť Pána v ten deň, keď k nej Božie slovo prehovorí. V ten deň vie, že Pán ju volá, a že je čas učiniť pokánie, rozoznáva svoje hriechy, svoju núdzu a svoju biedu, volá na Pána a prijíma spasenie bez ohľadu na to, či tak ide alebo nejde vykonať aj jej manžel.


Všetko, čo vyššie píšeme o žene, tieto pravdy o obrátení, platia samozrejme zrkadlovo aj pre muža. Rovnako muž–manžel nikdy nemôže čakať s vierou na svoju manželku. Rovnako to platí aj o deťoch a celej rodine. Deti nemôžu čakať až uveria ich rodičia. Možno nám je bližšie povedať, že rodičia nemôžu čakať na vieru svojich detí – aj to platí. Táto veľká pravda o neodkladnosti obrátenia jednoducho platí úplne každým smerom.


Rovnako sa môže udiať aj taká situácia, že deti počujú evanjelium, počujú správu o spasení, o tom, že záchrana je možná len cez Ježiša Krista. Možno budú mať len desať rokov a už do hĺbky bytia porozumejú, že kvôli tomu zomieral na kríži, aby hriešnici mohli mať odpustené hriechy a mohli sa zmieriť s Bohom. A čo ak si vtedy také deti možno povedia: „Až sa možno raz naši rodičia tiež otvoria tejto zvesti, potom aj my uveríme“. Nie, to rozhodne nie, to je tá najhoršia voľba! Všetci, keď počujú slovo zvesti evanjelia, potrebujú sa obrátiť čím skôr a to ako muži, tak aj ženy a rovnako aj deti, pretože vec so spasením súri.


V našom texte apoštol Peter prioritne hovorí o žene. Obrovská časť týchto právd platí zrkadlovo, teda aj pre mužov, napr. siedmy verš hovorí: „Vy mužovia, tak podobne, spolubývajte s nimi…“, čo už je inštrukcia očividne pre veriacich manželov, ale nechajme aj naďalej text hovoriť tak, ako k nám prichádza, lebo v danej chvíli ako ohraničené ľudské bytosti dokážeme byť len v jednom úseku a v jednom mieste Písma. Text teda opisuje ženu, ktorá prišla k viere, nečakala, lebo pochopila, že spasenie súri. Ďalej sa pýtajme, aká bola táto žena pred obrátením, a aká je po obrátení? Pýtajme sa, čo obrátením získala, čo sa s ňou obrátením stalo.


Skúsme na obrátení tejto ženy pochopiť ako Boh vidí človeka a skúsme pochopiť nový život, ktorý žena teraz, ako uverila v Ježiša Krista, žije. Pritom v ďalšom štúdiu budeme postupovať od siedmeho verša späť k veršu prvému, lebo tak najlepšie pochopíme, čo sa s ňou udialo. To, čo sa dozvedáme o tejto žene z tretej kapitoly, platí rovnako o každej obrátenej žene, o každej, ktorá uverila v Pána Ježiša Krista. Táto žena má manžela, ale keby aj nemala, biblické pravdy o takej žene sú v princípe stále rovnaké.


Siedmy verš: „Vy, mužovia, tak podobne, spolubývajte s nimi podľa rozumu ako so slabšou nádobou ženskou preukazujúc im úctu ako tiež spoludedičom milosti života, aby vaše modlitby nemali prekážky.“ (1. Petra 3:7). Verš oznamuje, že takáto žena je dedička, dedí milosť večného života. Apoštol Peter tým hovorí a upozorňuje, že veriaci muž si musí veľmi ctiť svoju obrátenú manželku, dbať o ňu, starať sa o ňu, zahŕňať ju láskou a žiť s ňou správne biblicky, pretože je rovnako dedičkou života, spasenia a záchrany, ako je aj on.


V tomto verši je pozoruhodný výraz: spoludedičky. Kedykoľvek Písmo používa takýto spôsob vyjadrovania, chce výrazom spolu-…(niečo) povedať, že nejaké dve skupiny sú rovnoprávne v tom spoluniečom (v našom texte spoludedičky). Preto napríklad v liste Efezkým v 2. kapitole je opis toho, že pohania aj Židia dostávajú rovnaké spasenie, rovnako večný život vierou v Krista, a že nie je rozdiel medzi ľuďmi z rôznych národov, dokonca ani nie je rozdiel medzi ľuďmi z izraelského národa a ľuďmi z iných národov. Všetci majú spasenie len z milosti a len z viery, ako dar. Aj v tomto prípade Písmo bude hovoriť o spoludedičoch, o spoluúčastníkoch, o spolupodieľníkoch, ktorí rovnoprávne a rovnocenne na niečom majú rovnaký podiel. To je veľmi presná biblická terminológia, ktorú Písmo používa. Teda každá veriaca žena je rovnako dedička večného života, ako jej veriaci manžel a obidvaja získavajú večný život len milosťou skrze vieru v Pána Ježiša Krista.


Zastavme sa pri slove dedičstvo, a to v súvislosti so spasením, lebo spasenie je niečo ako dedičstvo. Z reálneho života, z našich praktických skúseností vieme, že získanie dedičstva nie je otázkou toho, či si ho zaslúžime, alebo toho, k čomu sa v živote dopracujeme. Dedičstvá sa nezasluhujú, dedičstvá sa neodvíjajú od toho, či sa človeku v živote niečo podarí dosiahnuť alebo nie. Rovno si povedzme, že dedičstvo sa odvíja od toho, v akom vzťahu a ku komu som sa v živote ocitol. Je to otázka toho, do akej rodiny mi bolo v tomto svete a v tomto živote vymerané prísť. Platí pravidlo, že keď rodičia zomrú, deti zdedia ich majetok, výdobytky ich práce a ich úsilia – a takto to postupuje z generácie na generáciu. Dedičstvo v Biblii je jeden z výrazov, ktorý opisuje spasenie.


Božie slovo hovorí, že prísť ku spaseniu je ako prísť ku dedičstvu. Prvá dôležitá otázka je: Kto zomrel, aby som prišiel k dedičstvu? Biblická odpoveď je: Boží Syn prišiel zomrieť zástupne, namiesto mňa hriešnika, namiesto mňa vinného, aby som mohol dostať to, čo si nezaslúžim. A druhá nemenej dôležitá otázka je: Kto je v príbuzenskom vzťahu s Kristom, aby mohol cez Kristovu smrť získať dedičstvo? Biblická odpoveď je, že len ten, kto zo srdca uveril v evanjelium.


Obsah dedičstva, ktoré dedí veriaci človek, je milosť života. Je to večný život, ktorý začne už tu, a to dňom uverenia. Už tu začne každodenná Božia priazeň, pomoc, láska, obrovské Božie pôsobenie v živote človeka a už tu začína život. To, čo bolo predtým, je v skutočnosti smrť, pretože kým nemám toto dedičstvo, kým nemám túto záchranu, tak mi Biblia oznamuje, že pre svoje hriechy smerujem k súdu a do večnej smrti, a to, že ak neuverím v Pána Ježiša, za všetky moje hriechy budem musieť zaplatiť raz ja sám, a to životom vo večných mukách v nikdy nekončiacom odlúčení od Boha a jeho slávy.


Dedičstvo je úžasné v tom, že toto dedičstvo milosti, spasenia, večného života, získa každý, kto sa na Krista spoľahne. Získa ho každý, kto verí, že On na svojom tele vyniesol ľudské hriechy na kríž. O tom, čo robí to dedičstvo možným, čítame priamo v 18. verši tejto 3. kapitoly: „... Kristus raz trpel a zomrel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby nás priviedol k Bohu, usmrtený telom, ale oživený Duchom“.


Kristus raz trpel a zomrel za hriechy – tu, v tomto verši čítame, kto zomieral. Aby veriaci človek dedil, Kristus raz trpel a zomrel za hriechy. Čítame: spravodlivý za nespravodlivých – a to vysvetľuje zástupnosť Kristovej smrti. Teda niekto, kto si to nezaslúžil, trpel za tých, ktorí si zaslúžia trpieť, zomrieť a tým dostať odplatu za svoje hriechy. Prečo to všetko Kristus podstúpil?: ...aby nás priviedol k Bohu.


Čiže keď Pán Ježiš, Boží Syn, trpel na kríži, zomrel za hriechy mnohých nespravodlivých, bol pochovaný a vstal z mŕtvych, tak potom každý, kto tomuto uverí, má podiel na dedičstve, ktoré Kristus vydobyl alebo tiež môžeme povedať získal svojou smrťou. Toto dedičstvo sa volá milosť života.


Platí, že každý z nás sme od narodenia v stave smrti, v stave odsúdenia, a medzi nami a Bohom je veľká priepasť. Ale ktokoľvek uverí v túto správu o Pánovi Ježišovi, stáva sa dedičom večného života. Ktorá je to presne tá správa, ktorej musím uveriť? Je to tá z 18. verša. Živá viera sa musí oprieť o tento 18. verš. Musím zo srdca veriť, že Kristus len raz trpel a len raz zomrel za hriechy, a keď verím, budem môcť povedať: zomrel aj za všetky moje hriechy, ktoré ja som popáchal, ktoré ja som učinil. Výsledkom môjho uverenia bude získanie dedičstva v podobe milosti života – a to je prvý výsledok uverenia, prvý výsledok obrátenia.



Ďalší výsledok obrátenia sa nachádza v šiestom verši:


Tu sú hneď dva. Čítame: „ako Sára poslúchala Abraháma volajúc ho pánom, ktorej ste sa stali dcérami činiac dobré a nebojac sa nijakého strachu.“ Apoštol Peter berie Abrahámovu manželku Sáru ako príklad a hovorí, že Sára dala príklad, ako majú všetky veriace ženy v celej histórii ľudstva žiť a konať. Je to trochu zvláštne, lebo Abrahám je v Biblii opakovane vzorom viery, vzorom človeka, ktorý veril v Božie sľuby a veril v Božie slovo. Takže Abrahám je univerzálny vzor všetkých veriacich (Rímskym 4:12) a Sára je vzor špeciálne pre veriace ženy.


Dvojaké ovocie, dvojaké požehnanie, píše apoštol Peter, prichádza ku každej veriacej a obrátenej žene. To prvé je, že od momentu uverenia sa spustí život konania dobra. Všimnite si, že Peter píše o žene, ktorá nemá obráteného manžela. Možno si mnohokrát svoje vytrpí. Možno mnohokrát ju to veľmi bolí a taký život, keď len jeden z manželov je obrátený, vždy znamená aj obrovské skúšky. Mnohí, ktorí žijú v takomto manželstve, to vedia dobre potvrdiť z vlastnej skúsenosti. V takejto rodine je to mnohokrát zápas a boj a najmä pre ženu, na ktorú sú kladené ešte zvláštne požiadavky, ktoré tento text prináša. A predsa apoštol Peter hovorí: Veľká je premena, veľké je Božie dielo a jeho pomoc. Obrátená a veriaca žena bude mať Svätého Ducha, ktorý ju nikdy neopustí a bude stále s ňou. Vo chvíli uverenia dostáva nové srdce a v činení dobrého sa už nezastaví. Peter tu vraví: Bez ohľadu na vašu situáciu, už máte vždy schopnosť učiniť dobré pred Bohom, učiniť, čo je správne.


Druhé požehnanie z verša šesť je to, že takáto žena už bude bez strachu. V Biblii slovo strach sa používa dvojakým spôsobom. Niekedy Písmo hovorí o strachu ako o bázni. V dnešnej, súčasnej slovenčine, slovo bázeň celkom dobre vystihuje to, keď Božie slovo hovorí, že človek sa má báť Boha, má mať bázeň pred Bohom v zmysle hlbokého a precíteného rešpektu. Dokonca je miesto v Biblii, ktoré hovorí, že žena sa má báť muža. Týmto Písmo chce povedať, že žena má manžela úctivo rešpektovať a nie, že z neho má mať desivé obavy. Je viacero miest v Biblii, ktoré hovoria, že máme mať rešpekt k autoritám (v štáte je to k vladárom, doma v rodine k ostatným členom podľa Božieho poriadku). Aj naše miesto túto skutočnosť rozvíja a ešte sa toho dotkneme, ale tu v šiestom verši je v pôvodine trochu iné slovo a najlepšie by sa dalo preložiť slovom hrôza. Verš sa dá parafrázovať nasledovne: „ktorej ste sa stali dcérami, lebo teraz činíte dobre a už nemáte z ničoho v živote hrôzu, pretože to je ovocie, to je požehnanie obrátenia a požehnanie života viery. Tak veľká je vec, tak veľký je dar, tak veľká je premena a tak veľké sú Božie sľuby, že obrátený človek – a toto samozrejme bude platiť rovnako aj pre obráteného muža – už nebude v živote mŕtvieť hrôzou, lebo vie, že mu skrze Krista patrí večnosť, a že nad všetkým okolnosťami je živý Pán. To je veľký rozdiel medzi veriacim a neveriacim – a z pohľadu nášho textu: medzi veriacou a neveriacou ženou.


Čo ma čaká, ak nemám vieru, ak nepoznám Pána Ježiša? Čakajú ma momenty hrôzy a ťažké veci v živote, rôzne zlomové situácie, choroba, nemoc, strata práce, veľké spory v rodine a mnohé iné veci. A nad to všetko s vekom a pribúdajúcimi rokmi bude len väčšia a väčšia hrôza stále čakať a si pripomínať, že z tejto Zeme sa musí odísť, nedá sa tu žiť navždy – všetci raz musíme zomrieť a taký deň nastane každému bez ohľadu na spoločenské postavenie a bohatstvo. Tento text veriacemu vraví: nič, čoho sa ľudia bežne desia – čo bude so svetom, a čo sa deje v spoločnosti, a čo nás čaká v Európe, a čo bude na politickej scéne, a čo bude s našou menou a s našimi úsporami – nič, z čoho kedy máme my ľudia strach a hrôzu, veriaci sa nemusí desiť.


Veriaci sa uverením v Pána Ježiša Krista dostal do nového postavenia pred Bohom a má novú istotu. Niežeby sa mu nemohli stať všetky tie zlé a nepríjemné veci, ktoré na tomto svete existujú. Niežeby nemohol prísť o úspory, žeby nemohol prísť o prácu, žeby nemohol dostať ťažkú chorobu – všeličo sa môže stať aj veriacemu. Ale on už vie, že je na ceste do večnosti. Už vie, že ho niekto – dobrý Pán – pevne drží vo svojej ruke.


Piaty verš: „Lebo tak sa kedysi ozdobovali aj sväté ženy, ktoré sa nádejali na Boha, podriaďujúc sa vlastným mužom“. V tomto verši máme opäť dvojakú skutočnosť. Tá prvá je uprostred verša: „ktoré sa nádejali na Boha“. Sára je vzorom, na ktorom vidieť, že ženy viery v histórii sa vždy nádejali, mali nádej, že všetko drží v ruke sám Boh. Niektoré veci sa aj obrátenej žene, ktorá nemá veriaceho muža, môžu riadne zauzliť. Môže sa tak stať aj mužovi i deťom, ktorí nemajú tú priazeň, že v ich najbližšom okolí a v rodine sa veci riešia biblicky, že sa riešia pred Bohom a s ohľadom na Božie slovo. Aj napriek tomu text o nich hovorí, že sa nádejali na Boha.


Nádej v Biblii je realita, je postoj, kedy človek vie, že jedna vec je to, čo vidí teraz svojimi očami, vie, že môže byť v skúškach, môže byť vo všelijakých bojoch, môže byť vo všelijakých stratách, ale vie, že Boh už oznámil koniec tomu všetkému. Boh sľúbil, že každý, kto verí, dostane nové telo, bude dedič nového života, bude potom navždy v dokonalom svete a v jeho prítomnosti. Text hovorí, že sa nádejali na Boha, teda vždy čakali na Božie riešenie.


Aj keď po ľudsky to môže vyzerať tak, že už niet riešenia, že už sa niet kam pohnúť, aj vtedy veriaci má jednu rozhodujúcu vec – má v Bohu nádej, ktorá ho cez problémy prenesie. Vie, že vtedy, keď sa zdá, že už neexistuje ľudské riešenie, že situácia pre ľudskú silu, ľudskú múdrosť, ľudské konanie a myslenie, je už neriešiteľná, že vtedy, keď ľudské zdroje skončili, Boh najradšej koná. Také je myslenie ženy, ktorá má nádej na Boha.


V piatom verši je ďalej opísaná ako svätá žena: „lebo tak sa kedysi ozdobovali aj sväté ženy“. Žije život v svätosti a posvätení. Svätý v Biblii znamená oddelený či zacielený pre nový, Boží účel. Peter nám toto predkladá ako ďalšie pozorovanie – s každou obrátenou ženou veriacou v Krista beží zvláštny Boží plán svätosti. Už je užitočná pre Pána, už nepatrí diablovi a tomuto svetu a jeho vplyvom a vrtochom, pretože sa u nej všetko zmenilo. Prešla obrátením. Prešla z hriešneho života do života v posvätení. Prešla do života podľa Božieho zámeru.


Štvrtý verš. Odcitujme si teraz tretí verš, aby sme videli ďalšie požehnanie z obrátenia a ovocie, ktoré prináša do života každej ženy, ktorá uverila. V nadväznosti na tretí verš čítame, že ozdobou takej ženy je: „… skrytý srdca človek v neporušiteľnom krotkosti a tichosti ducha, čo je drahocenné pred Bohom.“ Štvrtý verš hovorí, že takáto žena získava neporušiteľného krotkého a tichého ducha a to sa stáva jej novou krásou. V jej vnútri vzniknú nové vlastnosti, nové odhodlania, nový spôsob myslenia – Písmo to opisuje ako krotkosť a tichosť. Obrátením nadobudne žena nové vnútro.


Písmo hovorí, že to je neporušiteľný duch. Tohto ducha nemôže zničiť diabol, ani svet, ani neveriaci manžel, a ani ostatní neveriaci ľudia nemôžu zničiť tú prácu v jej vnútri, ktorú vykonal Svätý Duch. Preto Peter hovorí o neporušiteľnom, krotkom a tichom duchu, a to, že toto je drahocenné pred Bohom. Je to zázračné, čo obrátenie k Bohu vie urobiť.


Čo hovorí tretí verš? Je tu úplne nový spôsob života a myslenia pre ženu i všetkých veriacich. Veriaci muž, keď prejde obrátením, tak ho Svätý Duch začne veľmi meniť a učiť úplne inak pozerať na ženu. Zrazu v nej vidí spoludedičku života. Učí sa vidieť jej vnútornú a nie vonkajšiu krásu. Tretí verš, spolu so štvrtým, presne toto vyjadruje: „ktorých ozdobou nech nie je vonkajšia ozdoba, ktorá záleží v zápletoch vlasov, vo vešaní na seba zlata alebo v obliekaní sa do nádherného rúcha, ale (štvrtý verš)“.


Ktorých ozdobou nech nie je… nádherné rúcho. Prišla nová krása a tá je opísaná vo štvrtom verši. Je to tá krása, ktorá je vo vnútri obrátenej ženy, ktorú vidí, a na ktorú sa díva Boh. V Biblii nie je napísané, že vonkajšia krása je drahocenná pred Bohom. On sa nepozerá na tvár človeka, na vzhľad, ale na jeho srdce, na jeho vnútro. Týmto sme sa dostali takmer na koniec zoznamu siedmych vlastností obrátenej ženy z tohto textu Petrovho listu.


Druhý verš ešte pridáva skutočnosť toho, že znovuzrodenú ženu bude charakterizovať čistota v správaní, či už to bude v slovách alebo v skutkoch. Starý život, život pod mocou hriechu, u každého z nás charakterizovali rôzne zlé skutky, nečistota, nemorálnosť a všelijaké márne túžby. Nemá to už viac takto byť v živote ženy, ktorá uverila a ani to už viac tak vďaka Božej milosti a pôsobeniu Svätého Ducha nebude. O kúsok nižšie sa ešte dostaneme k tomu, ako toto svedectvo nového života zohráva kľúčovú úlohu v zápase o obrátenie manžela.


V prvom storočí sa mnohé ženy obrátili dokonca i keď muži sa neobrátili. Pochopili, že spasenie súri, že sa treba obrátiť hneď, skoro a rýchlo. Nemôžu čakať na deti, bratrancov, vnúčatá, rodičov, staré mamy, nedá sa na nikoho čakať, je potrebné hneď sa obrátiť. Keď k nim prišlo evanjelium spasenia milosťou skrze vieru v dokončené Kristovo dielo, mnohé sa obrátili a ocitli sa v situácii, ktorá pre nich bola ťažká. Ich muž bol neveriaci, nepoddával sa slovu, nebral ohľad na Božie pravdy, na ich vieru v Pána Ježiša, a takéto ženy sa ocitli v situácii, kedy potrebovali upevnenie, aby vedeli, ako majú žiť, ako majú o sebe zmýšľať. Apoštol Peter v tomto texte presne túto otázku rieši. Dáva odpoveď, inštrukcie, opis: Toto je váš život, takto máte zmýšľať, takto máte o sebe myslieť, o tomto svete, o Božom pláne a o tom novom živote, ktorý vám Pán pripravil.


Keď sa dotýkame témy Muž a žena v Kristovi, tak celý čas platí, že žena je práve tak človek ako muž, ale stále Písmo učí, že žena má inú úlohu – a zvlášť v manželstve – než muž. A ako to učí náš dnešný text? Kde to v ňom vidíme?


Vidíme to najviac v prvom verši, ku ktorému teraz prichádzame. Čítame v ňom: „… ženy podriaďujúc sa vlastným mužom…“ Dokonca aj v situácii, kedy tieto ženy boli v manželstve s neveriacimi mužmi, tak biblická apoštolská inštrukcia bola: Podriaďujte sa svojim mužom. Otázka je: Po akej ceste sa zvyčajne obráti neveriaci muž, ktorý už má veriacu manželku? Práve o tejto ceste je týchto sedem veršov nášho textu: „Aby boli získaní…“ Obrátené manželky nepochybne veľa svedčili a hovorili svojim manželom aj slovo Božie, ale dôraz Petrovho textu tu je na tom, že ich život, ovocie ich viery a ich správanie sa k manželovi bude do veľkej miery mať podiel na tom, že ich mužovia prídu k obráteniu a viere v Pána Ježiša Krista.


Podriaďovanie sa ženy vlastnému mužovi znamená, že manželka ochotne rešpektuje a prijíma každé jeho rozhodnutie a zo srdca vyvíja každé úsilie, aby svojim dielom prispela k uskutočneniu toho, čo manžel rozhodol. Tento poriadok je Bohom ustanovený od stvorenia a jedinou výnimkou z tohto pravidla sú situácie, kedy by manžel žiadal od svojej ženy niečo, čo je v rozpore s Božími prikázaniami. Táto inštrukcia je veľmi ľahká na pochopenie. Písmo učí, že ženy sa podriaďujú mužom, rešpektujú ich rozhodnutia a konajú súdržne s tým, ako muži rodinu vedú. Takto manželky prispievajú svojim dôležitým dielom k naplneniu toho, čo muž, ako ten, ktorý rodinu vedie, rozhodne.


Ľahko si vieme predstaviť, že mohli byť v živote týchto žien – ktoré mali neveriaceho muža – situácie, keď muž chcel niečo, čo je v rozpore s Božím slovom. Z Písma vieme, že to je tá jedna výnimka, to je hranica toho, kedy platí, že Boh je viac ako manžel. Ale kedykoľvek to nie je takáto situácia, tak Písmo dáva priamu inštrukciu: Žena, podriaď sa svojmu manželovi! Apoštol Peter túto inštrukciu dokonca vztiahol aj na situáciu, keď žena má neveriaceho manžela.


V dnešnom svete otázka podriaďovania sa ženy mužovi je citlivá a háklivá, lebo sa dôraz stále dáva len na rovnosť pohlaví, rovnoprávnosť vo všetkom a pod. V Biblii rovnosť pohlaví je rovnosť v dare spasenia, dedičstva večného života, vzťahu s Bohom a toho, že rovnako muž ako aj žena sú stvorení na Boží obraz, obaja sú rovnako ľuďmi a v Božích očiach sú obaja rovnako vzácni. Táto biblická rovnosť ale stále zahŕňa podriaďovanie sa ženy mužovi.


Biblické učenie má dve roviny – na jednej strane rovnosť a na druhej strane poriadok od Boha, podľa ktorého muž je hlavou a žena sa mu ochotne podriaďuje. Povedali sme si, čo tento poriadok znamená a pre istotu si záverom povedzme ešte čo neznamená.


Po prvé – a to sme viackrát zopakovali. Neznamená, že žena je menej človekom, ako je muž človekom.


Po druhé. Neznamená, že žena nikdy nekoná žiadnu aktivitu, dokiaľ muž nevyriekne a nedá žene pokyny. Žena je v Petrovom opise predstavená ako rozmanito aktívna (verš 6) a pritom poslušná mužovi. Podriadenie sa ženy nerovná sa pasivite, teda že už nič nerobí, len stále čaká na mužove pokyny. Naopak, vedomá si Božieho posilnenia rozmýšľa a pýta sa každý deň, čo všetko dobré by mohla urobiť, aby tak prispela k cieľom, ktoré uskutočňuje jej manžel. Žije tým, ako byť čoraz viac užitočnejšia v rodine a v manželstve a je čoraz hlbšie vnímavá na to, čo je v súlade s manželovou vôľou, a čo už nie.


Po tretie. Podriaďovanie sa neznamená to, že by pre akékoľvek zlyhania muža, či už by to bol nekresťan alebo kresťan, mala akokoľvek váhať vo svojej viere v Boha a v živote lásky a nádeje. V Petrovom opise je to žena, ktorá má neveriaceho muža, jej vzor je Sára a má nádej na Boha. Rodinné podmienky sú takpovediac proti nej, a predsa žije život viery. Boh to tak zariadil, aby to bolo možné. Hoci aj má neveriaceho muža, táto žena z Petrovho listu stále žije vieru v Boha. Naplní to, že sa podriadi svojmu mužovi, a predsa žije aj životom modlitby, poslušnosti a aj konania podľa Božieho slova i zoči-voči manželovej neviere.


Po štvrté to neznamená, že by podriadením sa bola ukrátená o spasiteľnú milosti a poznanie Pána Ježiša Krista, lebo veď jej spasenie je z Boha a nie z manžela a nad všetkými udalosťami a okolnosťami je celý čas zvrchovaný Boh.


Náš článok zakončíme varovným zamyslením sa nad ženou, ktorá sa neobráti a nevstúpi na cestu viery v Pána Ježiša Krista. Biblická výpoveď je v tomto smere dvojaká: Po prvé ju čaká skaza a po druhé odsúdenie. Je to vážna vec, lebo sme začali tým, že vec so spasením súri. Keď človek obrátením neprejde, tak ho čaká to, čo Písmo opakovane zdôrazňuje, a to je: skaza a odsúdenie.


Čo sa myslí pod skazou? Znamená to, že život takejto ženy vyjde nazmar. To preto, že Boží plán s ňou sa nenaplní a to, čo môžeme nazvať ženskosť (= všetko čo jedinečne charakterizuje ženu v kontraste k mužovi), teda to, čím má byť podľa pôvodného Božieho plánu, to všetko vyjde nazmar. A doplňme, že rovnako aj mužstvo muža vyjde nazmar, keď sa neobráti – ani s ním sa Boží plán nenaplní.


Čo znamená odsúdenie? Znamená to, že život takejto ženy dospeje k súdu, pretože nikdy neprijala milosť a odpustenie hriechov, ktoré môže dať iba Pán Ježiš Kristus.


Nech celé toto rozjímanie nad textom 1. Petra 3:1-7 je pozvanie pre každú ženu a každého muža nájsť život v Bohu, prijať ho, vykročiť cestou viery a stať sa spoludedičmi milosti života.



 

Ďalšie články od tohto autora