Zmysel vzývania mena JHVH či mena Pána Ježiša Krista

1. Tzv. hnutia svätého mena (či už by išlo o nejakú formu výslovnosti JHVH alebo o  hebrejské meno Jehošua) neraz prepájajú svoje učenie o záväznosti týchto mien s dôrazom na vzývanie týchto mien striktne podľa presného znenia, ako ho ktorá skupina zastáva (napr. Jehova, Jahve, Jave, Jehošua, atď.).

2. Vo všeobecnosti platí, že keď Biblia hovorí o vzývaní nejakého mena či o poznaní nejakého mena, myslí sa tým vzývanie osoby, ktorá to meno nesie (poukazuje na to napr. Žalm 50:15, ktorý hovorí „vzývaj ma v deň súženia“ bez toho, aby sa tu uviedlo meno osoby, ktoré sa má vzývať). Dá sa povedať, že meno je skratkou do reality osoby a v prípade Božích osôb Otca a Syna hovoríme pochopiteľne o osobách stále živých. Preto či už v Starom zákone nachádzame vzývanie mena JHVH (pozri napr. Deuteronomium 28:10) alebo v Novom zákone vidíme vzývanie mena Pána Ježiša (pozri napr. Skutky 9:14; 9:21; 22:16; Rímskym 10:12–14; 1. Korintským 1:2; 2. Timotejovi 2:22; Jakub 2:7), je najlepšie v týchto výpovediach vidieť meno ako skratku do reality živej osoby.

3. Podľa všetkého výraz „vzývať meno JHVH“ (napr. v Joelovi 2:32) je synonymický (to znamená, že nesie rovnaký význam) ako keby bolo napísané „vzývať JHVH“. Slovo „meno“ tu jednoducho zastupuje osobu Boha JHVH vo všetkých jeho osobných atribútoch a činoch a plánoch. Niektorí zástancovia učenia o záväznosti mena JHVH či Jehošua zachádzajú až do chápania slova JHVH akoby niečoho magického, čo aktom vyslovovania má dosiahnuť nejaký spasiteľný účinok.

4. Podobne i vzývať meno Pána Ježiša nebude znamenať vyslovovať meno „Ježiš“ ako nejakú magickú formulku (práve o to sa pokúsili Skevovi synovia v Skutkoch 19:13–17 a dopadli zle-nedobre), ale naopak poukazuje na to, že človek, ktorý v Kristovi hľadá spasenie, sa potrebuje oboznámiť s jeho osobou, atribútmi, skutkami a nadovšetko hlavnými pravdami evanjelia (vtelenie, život, smrť, vzkriesenie, vystúpenie). Meno Ježiš je skratkou do celého balíka týchto nekonečne cenných spasiteľných právd. Oboznámený človek potom má činiť pokánie a úprimne v Krista uveriť, aby takto prijal odpustenie hriechov a dar nového života.

5. Základný zmysel „vzývania“ je podľa všetkého prosebne volať o záchranu.

6. Písmo teda odmieta ako nesprávne požívanie mena Pána Ježiša či Božieho mena JHVH akoby nejakej magickej formulky, ktorá má moc sama o sebe nejakým prostým vyslovovaním tej správnej postupnosti hlások.

7. Týmto všetkým netvrdíme, že nie je dôležité poznať správny význam jednotlivých biblických mien či porozumieť i širším súvislostiam toho, ako v Božom pláne spasenia vystupujú, ale odmietame také závery a konštrukcie, o ktorých sme pre vyššie uvedené dôvody presvedčení, že idú za hranice výpovedí Písma.