aktuality

Sme zariadení na príjem podielu z dane

za rok 2017. Viac na Príjem z podielu…

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag05z.jpg
Vznešené meno Pána Ježiša Krista PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   


Poznámka autora: Tento článok vznikol ako študijná pomôcka a príloha k článkom: „Tézy o Božom mene JHVH v Starom a Novom zákone“ (strany 12 až 17) a „Analýza tvrdení o záväznosti používania hebrejského mena Jehošúa ako pomenovania pre Pána Ježiša Krista“ (strany 23 až 28) napísaných pre časopis Solas č. 13. Témou prvého je záväznosť Božieho mena JHVH v období po Letniciach a témou druhého je záväznosť mena Jehošúa ako označenie Božieho Syna. Tento článok o vznešenom mene Pán Ježiš Kristus je však zostavený tak, aby mohol byť užitočný aj úplne nezávislé od týchto dvoch článkov. Čo sa týka formy, článok je napísaný vo forme tézovitých výpovedí rozdelených do prehľadných častí.


Úvodné konštatovania

1. Mocný a živý Boh sám dáva vo svojom slove veľký dôraz na porozumenie – to znamená, že Písmo nám je užitočné vtedy, ak mu človek aj správne rozumie (tento princíp vidíme napr. v Markovi 13:14; 1. Korintským 14:92 či 2. Timotejovi 2:7), lebo vtedy ho Duch Svätý používa, či už za účelom obrátenia alebo duchovného rastu. Božie slovo teda nepôsobí v našom živote nejako abstraktne, či mechanicky na úkor správneho porozumenia – myseľ musí uchopiť význam, aby sa potom mohla vôľa poddať a človek správne konal a žil. Prianím autora, aby tento článok pomohol k správneho chápaniu vznešeného mena Pána Ježiša Krista a k posilneniu viery tých, ktorý ho vyznávajú ako svojho záchrancu.


2. V ďalšom je prehľadne vysvetlený význam všetkých troch zložiek mena Pána Ježiša Krista. Meno Pána Ježiša je slávne a dôležité, je to jediné meno, ktorým môžu byť ľudia spasení (pozri Sk 4:12) a je to tiež meno, ktoré je od chvíle oslávenia Krista meno nad každé meno (pozri napr. Filipským 2:9 a Efezským 1:21). Preto je nanajvýš dôležité správne chápať význam tohto mena.


Stručné vysvetlenie mena „Ježiš“

1. Slovo „Ježiš“ je poslovenčenou verziou mena, ktoré Mária a Jozef na príkaz anjela dali Božiemu Synovi ako ľudské meno pri jeho narodení (Pozri Matúš 1:16, 21, 25). V gréckom jazyku sa toto meno píše ̓Ιησοῦσ a fonetický prepis do slovenčiny je Jésús.


2. Grécke meno Jésús je ekvivalentom hebrejského mena Jehošúa či jeho skrátenej formy Ješua. Hebrejské Jehošúa v sebe obsahuje časticu Božieho mena JHVH a dá sa preložiť ako „Boh JHVH je spasenie“. Príkladom postáv v Starom zákone s týmto menom je napr. Jozue, ktorý voviedol ľud do zasľúbenej zeme po smrti Mojžiša (Jozua 1:1) alebo veľkňaz Jozua, ktorý žil za éry proroka Zachariáša a podieľal sa na obnove jeruzalemského chrámu po návrate z Babylona.


4. Toto zemské meno Ježiš nebolo v Starom zákone priamo prorocky oznámené, hoci istý náznak môže byť v uložený v tom, že po Mojžišovi (cez ktorého prišiel zákon a predsa Izraeliti nevošli do zasľúbenej krajiny) nastúpil Jozua (čiže hebrejsky Jehošúa a po grécky Jésús a po slovensky Ježiš, ktorý nakoniec ľud voviedol). Ešte väčší prorocký poukaz môže byť uložený v tom, že v Zachariášovom videní je to práve veľkňaz Jozua, ktorý je poverený zvláštnymi výsadami a úlohami spojenými s obnovou Božieho chrámu (pozri Zachariáš 3:7).


4. Tým, že Boží Syn si pribral popri svojej božskej aj 100% ľudskú prirodzenosť, bolo namieste, aby mal aj nejaké ľudské meno, ktoré jednak vyjadrí jeho pravé človečenstvo (v tom čase to bolo relatívne bežné meno a navyše toto meno niesli viaceré pobožné postavy zo Starého zákona) a zároveň toto meno poukáže na unikátnosť jeho života a cieľa toho, prečo prišiel (Boh JHVH je prítomný vo svojom Synovi a celý plán spasenia sa realizuje cez Syna, čo mocne vidieť napr. v Matúšovi 1:21 až 23).


5. Pretože aj rôzni iní ľudskí súčasníci Pána Ježiša sa mohli práve takto volať a aj volali, bolo potrebné isté spresnenie. Najčastejšie mená v 1. storočí v Izraeli sa spresňovali, buď poukazom na miesto, kde človek vyrástol (napr. „Ježiš z Nazareta“ v Skutkoch 10:38) alebo poukazom na remeslo, či mená rodičov alebo súrodencov (napr. Marek 6:3).


Stručné vysvetlenie mena „Kristus“

1. Slovo Kristus je poslovenčenou verziou gréckeho výrazu Christós, ktorý doslova znamená „pomazaný“.


2. Hebrejské slovo, ktoré zodpovedá gréckemu Christós je Mašiách, a rovnako ako grécky výraz znamená „pomazaný“. Medzi najznámejšie SZ výskyty tohto výrazu patria Žalm 2:2 a Daniel 9:25 až 26 (tieto aj prorocky poukazujú na Pána Ježiša Krista).


3. V ére Starej zmluvy boli pomazávaní králi (napr. Dávid v 1. Samuelovej 16:13 a potom znovu v 2. Samuelovej 5:3), kňazi (na začiatku Áron a jeho synovia, ako to vidíme v Exodus 28:41) a tiež i proroci (to vidíme napr. v prípade, kedy Eliáš pomaže Elizea v 1. Kráľov 19:16).


4. Výsledkom aktu pomazania bolo oddelenie pre špeciálne poslanie a naznačenie, že na danom človeku spočíva Božie požehnanie, či prítomnosť, či poverenie, resp. drahocenný Svätý Duch.


5. Príležitostne boli pomazávané aj neživé predmety, ktoré sa aktom pomazania oddeľovali pre špeciálny účel (napr. Exodus 30:22-33).


6. V živote vteleného Božieho Syna sa vyplnilo proroctvo o pomazanom služobníkovi, ako ho máme oznámené v Izaiášovi 61:1. Tu je veľmi dôležité si povšimnúť, že pomazanie Ježiša nevykonal žiadny ľudský sprostredkovateľ, ale sám nebeský Otec. To najlepšie a najväčšie pomazanie si totiž nechal pre svojho milovaného Syna.


7. Moment, kedy u Ježiša nastalo pomazanie (teda jeho verejné uvedenie do úradu Spasiteľa z poverenia Boha Otca na rozdiel od toho, že od večnosti mal Otec plán poslať Syna svetu za Spasiteľa), je krst od Jána Krstiteľa (pozri Matúš 3:16), lebo vtedy na Pána Ježiša zostúpil Svätý Duch a zmocnil ho do následnej služby (konanej v ľudskom tele), ktorá vyvrcholí zástupnou smrťou na kríži. Dôkazom tohto pomazania boli zázraky a divy, ktoré Kristus konal. Po tejto linke sa vyjadrujú apoštoli v knihe Skutkov (napr. Skutky 4:27) a toto spomenul apoštol Peter vo svojej kázni v dome rímskeho vojaka Kornelia (pozri Skutky 10:38).


8. Zároveň sa ale dá povedať, že Kristovo nanebovstúpenie a posadenie sa po Božej pravici predstavuje isté stvrdenie či zavŕšenie jeho pomazania. To vidíme v Petrovej kázni na Letnice, keď hovorí „Nech teda vie istotne celý dom Izraelov, že i Pánom i Kristom ho učinil Boh, toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali!“ (Skutky 2:36).


9. Oslovenie „Kristus“ ako súčasť vznešeného mena „Pán Ježiš Kristus“ teda poukazuje na to, že Pán Ježiš je uvedený a pomazaný do úradov najvyššieho Kňaza, Kráľa a Proroka. Myšlienka, ktorá sa tým prezentuje, sa dá vyjadriť aj takto – Práve Ježiš je TEN Kristus, ktorého predpovedali proroci Starého zákona, že ho Boh pošle.


10. Slovo „Kristus“ teda nie je priezvisko k menu „Ježiš“, ako si to niekedy nekresťania a žiaľ i kresťania vysvetľujú (myslím si, že hlavne pre nedostatok vyučovania v tomto smere).


Stručné vysvetlenie mena/pojmu „Pán“

1. Výraz „pán“ môže v Biblii predstavovať jednoducho nejakú pozíciu zemskej autority v danej sfére (pozri napr. Efezským 6:9) či hlboké zdvorilostné oslovenie (napr. Skutky 16:30). Oslovenie „Pán“ pred menom Ježiš Kristus, ale znamená neporovnateľne viac.


2. „Panstvo“ Ježiša Krista znamená, že Ježiš Kristus ako oslávený Boží Syn vykonáva z poverenia Boha Otca zvrchovanú a neobmedzenú moc nad všetkým tvorstvom (viditeľným i neviditeľným, živým i neživým).


3. V Starom zákone je miestom najvyššej autority a moci vo vesmíre tzv. Boží trón, na ktorom sedí pravý a večný Boh JHVH, stvoriteľ neba a zeme (pozri napr. Žalm 9:8, 11:4 či Izaiáš 6:1).


4. Svedectvo Nového zákona je, že práve na tento trón sa po Otcovej pravici posadil po svojom vzkriesení a nanebovstúpení Ježiš Kristus (pozri napr. Lukáš 22:69; Skutky 2:34-35; Rímskym 8:34; Židom 1:3, 1:13, 10:12; 1. Petrov 3:22; Zjavenie 3:21). Týmto sa vyplnila dávna predpoveď zo Žalmu 110:1.


5. Ďalšie miesta v Novom zákone, ktoré učia o tomto oslávenom panstve Ježiša Krista, sú napr. Matúš 28:18; Skutky 10:36; 1. Korintským 15:23-27; Efezským 1:20-22 a Filipským 2:9-11.


6. Toto „panstvo“, do ktorého bol Kristus mocne uvedený (alternatívne môžeme hovoriť o komplexnom balíku vzkriesenia+nanebovystúpenia), sa niekedy označuje aj ako „oslávené“ alebo „vyvýšené“ panstvo. Prvou mimoriadnou demonštráciou tohto Synovho oslávenia bolo vyliatie Ducha sprevádzané mimoriadnymi zázrakmi „ohnivých rozdeľujúcich sa jazykov“ a početných verejných výpovedí v cudzích jazykoch v rámci prvých 120 učeníkov.


7. Divy, ktoré konali apoštoli Pána Ježiša, boli ďalšou pozemskou demonštráciou a dôkazom toho, že nastalo posadenie Syna na Božom tróne, ako to dávno predtým predpovedal Žalm 110. Celú úvodnú apoštolskú éru existencie cirkvi teda môže vidieť ako komplexný dôkaz toho, že Ježiš Kristus bol oslávený a ako „Pán všetkého“ sedí na Božom tróne (pozri napr. Skutky 3:13).


8. Hlavné trvalé účinky a prejavy Kristovho panstva i v poapoštolskej ére sú:

(A) Obrátenia ľudí, kedy Pán Ježiš z pozície svojej moci a autority (prostredníctvom Svätého Ducha, ktorého prijal z Otcovej ruky a zoslal ho na zem) otvára vyvoleným ľuďom srdce, aby počuli evanjelium a v pokání a vo viere prišli skrze neho ako jediného prostredníka k samotnému Bohu a Otcovi (pozri napr. Skutky 5:31 a 16:14). Takto sa u miliónov ľudí počas storočí existencie cirkvi realizuje Synova výsada zjavovať Otca, ako ju máme oznámenú zo Spasiteľových úst v Matúšovi 11:27.

(B) Prozreteľne riadi svet a históriu s cieľom ochrániť cirkev pred útokmi diabla a ľudskou zlobou a umožniť tak šírenie evanjelia (pozri Skutky 18:9-10; 2. Timotejovi 4:17; 1. Jánov 5:18 v evanjelickom preklade).

(C) Z pozície vyvýšenej hlavy buduje a vyživuje svoje reprezentatívne zemské telo, ktorým je živá Cirkev (pozri Efezským 1:22-23 a 4:15-16).

(D) Z pozície vyvýšeného veľkňaza sa prihovára za všetkých obrátených ľudí a nepretržite predkladá nebeskému Otcovi svoje zásluhy v ich prospech (pozri Rimskym 8:34).

(E) V okamihu smrti prijíma ducha kresťanov a uvádza ich do svojej prítomnosti, kde čakajú až do dňa vzkriesenia (pozri Skutky 7:59 a Filipským 1:23).

(F) Z pozície osláveného víťaza udeľuje kresťanom rôzne duchovné dary, aby boli schopní slúžiť Pánovi i cirkvi v tejto etape zemského pútnictva (pozri Efezským 4:7 – 8).

(G) Drží všetky svoje ovečky vo svojej ruke, tak aby sa ani jedna nestratila a aby skutočne obrátení ľudia mohli dobehnúť beh viery a dospieť k zavŕšeniu svojho spasenia (pozri Ján 10:28 a 2. Timotejovi 4:18).


9. Keď nastane čas, ktorý určil nebeský Otec (pozri Skutky 1:7), Pán Ježiš Kristus sa z tohto nebeského miesta najvyššej autority slávne a viditeľne vráti, aby na zemi zasadol na Dávidov trón (pozri Skutky 1:6 a Zjavenie 3:21) a ustanovil svoje kráľovstvo. Toto jeho kráľovstvo bude trvať 1000 rokov a niekedy je označované aj ako milénium (pozri Zjavenie 20:1-6). Dá sa povedať, že tisícročné Kristovo kráľovstvo bude celosvetovým zviditeľnením Kristovho osláveného panstva (lebo teraz ešte nevidíme, že je všetko podriadené, na čo poukazuje Židom 2:8, ale príde čas, keď to celý svet uvidí).


10. Kristovo oslávené panstvo sa nezavŕši, kým Synovi nebudú podrobené všetky znepriatelené skutočnosti – či už živé alebo neživé (pozri 1. Korintským 15:25). Skutočnosti, ktoré zatiaľ nie sú podrobené, sú okrem iného Izrael podľa tela (pozri 2. Korinským 3:14); národy ako etnické skupiny (pozri Zjavenie 2:27, 12:5, 19:15); telá spasených ľudí, ktoré sú zatiaľ staré/nepremenené, (pozri Filipským 3:21) či prírodné živly a vôbec celý prírodný ekosystém (pozri Izaiáš 11:6-9).


11. Keď sa dokončí 1000 rokov Kristovho slávneho kráľovstva, Syn poslušne odovzdá svoje kráľovstvo Bohu Otcovi. Kristovo zrealizované kráľovstvo a Božie zvrchované kráľovstvo sa stanú jednou realitou, ako keď sa rieka Morava vleje do Dunaja (pozri 1. Korintským 15:24).


12. Ako jedinečnému a Božiemu Synovi nebeského Otca a v očakávaní jeho vyvýšenia, ktorým ho Boh Otec odmení za jeho poslušnosť, mu boli už počas jeho pozemskej služby vzdávané božské pocty – nádherne to vidíme napr. v Matúšovom evanjeliu. Tam máme početné udalosti klaňania sa Pánovi Ježišovi, dokonca už ako maličkému dieťatku (pozri Matúš 2:11; 8:2; 9:18; 14:33; 15:25; 17:14; 20:20; 28:9; 28:17). Samozrejme, to neznamená, že každý, kto kedy stretol Pána Ježiša počas jeho pozemskej služby, si plne uvedomoval, s kým má tu česť.


13. Jedna otázka, ktorá môže čitateľa týchto bodov napadnúť, bude asi najskôr táto – kde bol Pán Ježiš predtým, než sa posadil na Boží trón vedľa svojho Otca? Nuž, nejakých zhruba 33 rokov predtým žil ako človek v tele na našej zemi, ale toto nebude to, kde tá otázka mieri. Zvedavosť sa bude týkať toho, kde a ako existoval pred svojím vtelením. Písmo má pre nás odpoveď na túto otázku.


14. Boží Syn už vo večnosti existoval v nebi v úzkom spoločenstve s Bohom a Otcom. Výraz „Slovo bolo u Boha“ z Jána 1:1 sa dá voľne rozvinúť aj ako „Slovo bolo tvárou tvár v intímnom spoločenstve s Bohom“. Ján 1:14 nám ďalej hovorí, že jednorodený Syn prišiel od Otca a 1:18 zase uvádza, že „Syn je v lone Otcovom“, čo je najlepšie chápať ako poukaz na ten základy režim vzťahu medzi Otcom a Synom, ako existoval ešte pred stvorením sveta.


15. Ešte predtým než sa Slovo stalo telom, bol Boží Syn posielaný od nebeského Otca vykonať rôzne úlohy či poverenia. Snáď najznámejšia z nich je slávne poverenie, kedy viedol izraelský ľud z Egypta do zasľúbenej krajiny (pozri Exodus 23:20-23 a 1. Korintským 10:4). Je tu náznak budúceho vtelenia, ktoré však na rozdiel od týchto dočasných manifestácií, bude až navždy (Boží Syn navždy priberie plnú ľudskú prirodzenosť, keď bude ako človek splodený zo Svätého Ducha v lone pobožnej židovskej ženy Márie).


16. Slovo „Pán“ v plnom titule Božieho Syna teda nie je len zdvorilostné oslovenie pred menom „Ježiš Kristus“, ako si to niekedy nekresťania a žiaľ i kresťania vysvetľujú (myslím si, že hlavne pre nedostatok vyučovania v tomto smere).


Záver

Toto je len časť z množstva biblických skutočností, ktoré nás majú priviesť k úžasu nad osobou Božieho Syna a jeho vznešeným menom „Pán Ježiš Kristus“. Je to meno nad každé meno. Iba on je cesta, pravda a život a iba v jeho mene môže byť hriešny človek spasený. V tomto živote nie je nič dôležitejšie ako správne poznať, kto je Pán Ježiš a zo srdca v neho uveriť. Nielen že to je najdôležitejšie, to je zároveň aj to najlepšie a najkrajšie, čo môžeme zažiť.


 

Ďalšie články od tohto autora