aktuality

Svoje pripomienky, postrehy, odkazy, články, svedectvá nám zasielajte prostredníctvom kontaktného formulára.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag11z.jpg
Viera a jej ovocie – nemiešajme ani neodtŕhajme PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   

Historicky existovali a dodnes existujú dva vážne odklony od biblického učenia o viere:

1. Zmiešanie a popletenie viery s ovocím viery – v takom chápaní sa nerozlišuje viera a jej ovocie, čo má drastický dopad na učenie o ospravedlnení. Podľa Písma spasiteľná viera povedie k reálnej poslušnosti Božiemu panstvu. Túto nerozlučnú spojitosť vidíme napr. v Jánovi 3:24 a 29. Vo verši 24 Pán Ježiš dáva sľub, že večný život dostane každý, kto verí v evanjelium (evanjelium = Otec poslal Syna za spasiteľa sveta. Spasenie sa uskutoční tak, že osoba záchrancu, ako dokonalý Boží baránok uzmieril hriechy sveta, aby každý, kto uverí, nezahynul, ale mal večný život). Verš 29 zase hovorí, že vzkriesení do večného života budú tí, ktorí činili dobro.


Oboje opisuje tú istú skupinu ľudí. Predsa však postavenie spravodlivých pred svätým Bohom (= ospravedlnenie) získavame nie vierou + poslušnosťou a dokonca nie vierou + poslušnosťou ako ovocím viery. Pavol v spojitosti s vierou uvádza v Rím 4:19 a 20, že Abrahám v nej neochabol, ale posilnený vzdal chválu Bohu. Chvála je zaiste dôležité a neodmysliteľné ovocie viery. Nikde ale Pavol nepíše, že Abrahám bol ospravedlnený vierou + chválou. Pred svätým Bohom sme ospravedlnení samotnou vierou (pozri Rím 3:28+30; 5:1). Platí, že viera je v Božom pláne jediný prostriedok, ktorým je hriešnik prepojený s dokončeným vykupiteľským dielom Pána Ježiša. Poslušnosť a dobré skutky sú potom ovocím viery, čo rovnako učí aj Ef 2:10 či Titovi 2:14. Vyvarujme sa ale zmiešania viery a ovocia viery, ako keby to bola jedna a tá istá vec.


2. Druhý závažný odklon od Písma vyúsťuje do predstavy, že skutočná spasiteľná viera môže existovať bez toho, aby sa prejavilo jej ovocie. Apoštol Peter svoj druhý list otvára priamym poukázaním na veľký dar viery. Píše všetkým „tým, ktorí dostali s nami rovnocennú vieru v spravodlivosti nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista“. Je len jeden druh viery, rovnaký u apoštola Petra a rovnaký u každého brata a sestry (miera viery býva odlišná od kresťana ku kresťanovi, tu hovorím o samotnej kvalite, ktorá robí vieru vierou v biblickom zmysle slova a tá je iba jedna). Viera obyčajných kresťanov z čias prvej cirkvi je rovnocenná s vierou apoštola Petra – toto by nás malo hlboko nadchnúť a naštartovať, veľa sa o biblickú vieru zaujímať. Podstata ich i našej viery je rovnaká, lebo jej objektom sú Božie zasľúbenia (na tie apoštol Peter odkazuje v štvrtom verši), ktoré sú naše cez Pána Ježiša Krista. Peter potom hneď nato opäť spomenie vieru v 5. verši „… poskytujte vo svojej viere chrabrú ctnosť a v ctnosti známosť a v známosti zdržanlivosť a v zdržanlivosti trpezlivosť a v trpezlivosti pobožnosť a v pobožnosti milovanie bratstva a v milovaní bratstva lásku“ (2. Petrov 1:5–7).

Keď hovoríme a učíme o viere, potrebujeme si všimnúť, že viera nie je osamotená, ale ju vždy niečo sprevádza. Ak si vieru predstavíme ako nevestu, tak ako nevestu sprevádzajú družičky, tak aj viera má svoj sprievod. Písmo hovorí o ovocí viery, o ovocí, ktoré prúdi z viery. Apoštol Peter uvádza viaceré druhy ovocia, napr. zdržanlivosť, trpezlivosť, pobožnosť, puto s bratstvom, atď. Tieto veci môžu existovať v živote kresťana len vďaka viere. Rastú z viery ako jej ovocie presne podľa modelu, ktorý ešte pred apoštolmi vyučoval Pán Ježiš, keď povedal: „Ale urobte strom dobrým, a urobíte i jeho ovocie dobrým; alebo urobte strom zlým, a urobíte i jeho ovocie zlým. Lebo strom sa pozná po ovocí“ (Mat 12:33). Aký strom, také ovocie. Tam, kde bude spasiteľná viera, ktorou sa hriešnik chytil Pána Ježiša, ktorý za neho zomrel a za neho vstal, tam bude i ovocie viery.

Ovocie, ktoré tu rozpisuje apoštol Peter, predstavuje isté vlastnosti. Tieto vlastnosti, kresťanské vlastnosti, vždy budú blízko viery, vždy by mali vieru sprevádzať ako jej verné a blízke družičky a priateľky. Týchto charakteristických znakov kresťana, ktoré sprevádzajú biblickú vieru, je v tomto Petrovom zozname sedem a ich vymenovanie začína vierou. Nakoľko tieto vlastnosti sú jej sprievodným znakom, tak podľa ich prítomnosti môžem vedieť, ako je to s našou vierou. Je zdravá, rastie, som na tom dobre? Ak som o sebe presvedčený, že žijem vo viere, potom tieto vlastnosti uvedené vo veršoch 5–7 sú kontrolou, ako je to s mojou vierou. Tieto vlastnosti nie je to isté ako viera, ale vieru sprevádzajú ako verná a nerozlučná družina. Ich prítomnosť (alebo neprítomnosť) spätne poukazujú na vieru.

Že spojitosť medzi vierou a jej ovocím je veľmi tesná, môžeme vidieť z verša 9. Tam Peter uvádza vážne varovanie: „Lebo ten, u koho niet týchto vecí, je slepý a krátkozraký, zabudol na očistenie od svojich niekdajších hriechov“. Neprítomnosť ovocia kladie veľký otáznik nad duchovným stavom človeka. I apoštol Pavol má veľa čo povedať o dobrých skutkoch ako o nevyhnutnom ovocí viery, napr. 2. Tim 3:8; Tit 1:16 a 3:8. Apoštol Jakub dokonca hovorí, že viera, ktorá nemá ovocie v podobe dobrých skutkov, je mŕtva (Jakub 2:20).

Zhrnutie: Jednota Písma v otázke toho, že človek je spasený z Božej milosti skrze vieru a nie cez akékoľvek skutky, je obrovská. Nemenej je ale Písmo jednotné i v tom, že spasenie človeka – tam, kde to spasenie skutočne nastane – vedie k novému životu, životu, ktorý bude prinášať ovocie na Božiu slávu.

V 17. storočí vyjadrilo Westmisterské vyznanie viery tieto základné pravdy a viere a jej ovocí nasledovnými slovami v kapitole 11, ktorá má názov „O ospravedlnení“:

„Viera potom, skrze to, že prijíma Krista a odpočíva v ňom a v jeho spravodlivosti, je jediným nástrojom ospravedlnenia (Ján 1:12; Rím 3:28, 5:1). Zároveň však v ospravedlnenom človeku nebude existovať osamote, ale vždy ju budú sprevádzať všetky ostatné spasiteľné cnosti. Tiež platí, že to nie je žiadna mŕtva viera, ale viera pôsobiaca skrze lásku (Jak 2:17, 22, 26; Gal 5:6)“.

Vyvarujme sa teda odtŕhania viery a jej ovocia, ako keby mohlo existovať jedno bez toho druhého. Vyvarujme sa rovnako miešania viery a jej ovocia, lebo inak strácame biblické učenie o ospravedlnení. Ani miešanie, ani odtŕhanie nemá základ v biblickom neomylnom zjavení.




Zdieľať |
 

Ďalšie články od tohto autora