aktuality

Svoje dobrovoľné finančné príspevky

a dary môžete posielať na číslo účtu:

SK08 0200 0000 0024 8691 6455.

Ďakujeme.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag17z.jpg
Utrpenie v živote kresťana - 3. časť PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   


Lebo všetko, čo je tam prv napísané, je napísané na naše poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a skrze potešenie písem mali nádej

Rímskym 15:4


V predchádzajúcej časti sme uviedli stručný zoznam vecí, ktoré patria do utrpenia v živote kresťana medzi jeho obrátením a finálnym spasením s odkazmi na Písmo. Som zmierený, som ospravedlnený, som adoptovaný do Božej rodiny, mám závdavok Ducha, ale žijem čas v nevykúpenom tele a na nevykúpenej zemi, čo je podstatou toho, čo Písmo spája s utrpením v živote kresťana. K tomu treba ešte od okamihu obrátenia pripočítať utrpenie spojené s nasledovaním Pána Ježiša Krista.


1. Petrov list je upriamený práve na utrpenie, ktoré súvisí s obrátením a nasledovaním Ježiša Krista. Je v ňom zdôraznenie toho, čo kresťan ešte pribral k utrpeniam, ktoré už aj tak existujú sami o sebe v tomto prevrátenom a zlom veku. 1. Petrov list je plný takýchto inštrukcií, poučení, vysvetlení a napomenutí. V tejto časti sa sústredíme na to, čo tento list učí o utrpeniach v živote kresťana.


Ale skôr ako tak urobíme, aspoň troška si načrtnime historickú situáciu, ktorú Peter rieši, keď píše tento list. Predpokladá sa, že list vznikol v roku 64 po Kristovi, a že jeho vznik bol tesne spojený s vypálením Ríma a tým, že sa vypálenie zhodilo na kresťanov. Dôsledkom toho bolo jedno z veľkých a veľmi podstatných prenasledovaní kresťanov v prvom storočí, ktoré už nebolo zo strany Židov, ako ho poznáme z počiatočných kapitol knihy Skutkov, ale zo strany rímskej moci a vlády. Hlavne v Ríme a v jeho blízkych priľahlých častiach sa udialo veľa strašných prenasledovaní kresťanov.


Zároveň si treba všimnúť, že Peter, keď píše svoj prvý list, tak píše ľuďom, ktorí nie sú len v Ríme, ale píše širokej skupine ľudí aj mimo Ríma. Upovedomuje o tom prvý verš: „Peter, apoštol Ježiša Krista, vyvoleným pútnikom diaspory v Ponte, v Galácii, Kappadocii, Ázii a Bitýnii“ (1. Petrov 1:1).


Sú to ľudia, vtedy kresťania prvého storočia, z oblastí a z lokalít rímskych provincií, ktorí zrazu čelia veciam, v ktorých sa potrebujú zorientovať. Všelijaké veci sa im očividne diali. Prišili mnohokrát o majetok. V nejakých momentoch boli zbavení svojich funkcií a pozícií. Boli odcudzení od rodín. Mnohí boli vystavení fyzickému a psychickému násiliu a zároveň ďalší emocionálnemu poníženiu a znevažovaniu, kedy jednoducho len prejsť po ulici a ukázať sa na verejnosti bolo také, že každý o vás hovorí: To je ten vyvrheľ kresťan, to je ten, čo borí spoločnosť, to je ten, kto nechce uznať iné božstvá, to je ten, ktorý hovorí, že len Ježiš, len Ježiš, … a nechce ani na okamih dať miesto miestnemu božstvu. To je realita do ktorej Peter píše svoj prvý list a ku ktorej sa vyjadruje.


Chápme teda a viďme, že 1. Petrov list je vyložene rada, inštruktáž, Božie slovo k veľmi zasiahnutým a zmietaným kresťanom kvôli tomu, že ich Boh zachránil, spasil. Kvôli tomu, že sa stali Božím ľudom, Jeho svätým kňazstvom, vyvoleným národom. Kvôli tomu, že sú ľudom, ktorým je zasľúbené nové nebo a nová zem. V tej chvíli však títo kresťania majú ťažký údel, ktorý musia znášať. Je to v poriadku? Nepomýlili sme sa? Máme dobrú vieru? Alebo sme si niečo zle vysvetlili? Alebo je Boh slabý, alebo ako to vlastne celé dopadne? Toto sú otázky, ktoré súženia, tlaky, protivenstvá môžu priniesť a prinášajú. Na to potrebujeme Božiu odpoveď. Potrebujeme Božie slovo, aby nám dalo odpoveď. Preto 1. Petrov list je plný odkazov na utrpenie a na súženie. A je plný povzbudení a nádeje.


Toto majúc pred sebou, pozrime sa do 1. Petrovho listu. Aké sú ciele tohto listu? Prečo a čo Peter odkrýva? O čo Bohu ide, kam to celé smeruje, keď je utrpenie zabudované do plánu a do etapy života od obrátenia až po finálne spasenie.


Biblická odpoveď je jasná, je mocná, a je prekvapivo pestrá, lebo v 1. liste Petra je uvedených 8 dôvodov, čo Boh utrpením sleduje. Prejdeme nimi bez hlbšieho zastavenia, aj keď Peter má k utrpeniu veľa čo povedať. Vždy smeruje k tomu, aby sme ako kresťania v prvom rade uchopili, že je nejaký dôvod, prečo Boh do svojho plánu utrpenie dáva, k čomu smeruje, a čo tým chce dosiahnuť.


1. Petrov 1:7 uvádza: „aby dokázanie sa vašej viery, o mnoho cennejšie nad zlato, ktoré hynie, ale sa ohňom skúša, bolo vám nájdené na chválu, na česť a na slávu pri zjavení Ježiša Krista“. Božie slovo tu hovorí o dokázaní viery, ktoré dokázanie sa je o mnoho cennejšie nad zlato. Úvod toho listu otvára tému: Píšem vám kresťania, píšem vám pútnici, že to čo sa vám deje, sleduje obrovský a dôležitý cieľ a tým je dokázanie vašej viery, lebo to je to najcennejšie a najdrahšie v Božích očiach. Je kresťan s vierou, a potom je kresťan s dokázanou, preskúšanou vierou.


Milovaní, nedivte sa ohňu, ktorý prišiel na vás pre vaše skúsenie, ako čo by sa vám diala čudná vec“ (1. Petrov 4:12). Na vysokej škole, keď sme šli na skúšku, všetci sme si vždy mysleli, že na skúšku sme dobre pripravení. Predsa sa však stalo, že skúšku som nezvládol a musel som ju znova opakovať. Na skúškach učitelia zisťovali stav našich vedomostí a stav pripravenosti. Na naše veľké prekvapenie sa na skúške ukázalo, že sa treba znova vrátiť k príprave a štúdiu. Takto nejako to je aj s našou vierou. Jedna vec je ako sa vnímame, ako sa hodnotíme, a druhá vec je, čo ukáže skúška.


Pozrite na ďalší dôvod. „Lebo nato ste povolaní, pretože aj Kristus trpel za nás zanechajúc nám príklad, aby ste nasledovali jeho šľapaje“ (1. Petrov 2:21). Teda tu je uvedená myšlienka: Keď Kristus znášal zlé, utrpenie, protivenstvo, bolesť, celé to skrúšenie, celý ten odpor voči nemu, tak Boh chce mať nasledovníkov, ktorí mu budú do istej miery podobní. Nikdy nebudú tak absolútne dokonalí, ako bol Kristus, ale budú niesť jeho pečať, vzor a budú nasledovať jeho šľapaje. Budú jemu podobní tu na zemi, kým odžijú éru medzi obrátením a vzkriesením. Čiže to je priamo zabudované do povolania, do Božieho rozhodnutia: Zachránim ťa a budem ťa meniť na obraz svojho Syna a okrem iného sa budeš na neho podobať aj v tom, že keď jemu zlorečili, On nezlorečil. Jemu robili zle, a On neodplatil zlým za zlé. A teraz to isté očakávam aj od teba. Choď v jeho šľapajách a nasleduj ho! Teda, keď používame slovo kresťan ako odvodené od slova Kristus, a povieme, že som Kristov nasledovník, tak odpoveď z 1. Petrovho listu je: Dobre, tak to zvládni, vydrž v utrpení a aj takto buď Jeho nasledovníkom.


Postúpme ďalej. „Ale Boh každej milosti, ktorý nás povolal do svojej večnej slávy v Kristu Ježišovi, keď ešte málo potrpíte, on sám vás dokoná, upevní, zmocní, položí na pevný základ“ (1. Petrov 5:10). Boh pozná tvoju mieru a vie, čím ťa vystrojil a pripravil. On ťa dokoná, upevní, zmocní a položí na pevný základ. Logika je veľmi jednoduchá: Keď by som povedal, že chcem byť kresťan, ale nechcem nič trpieť, nechcem nič strádať, nechcem nič, čo by ma postihlo, tak odpoveď je: Nemôžeš byť dokonalý, zmocnený, upevnený kresťan postavený na pevnom základe, bez toho, aby si neprešiel tým, že sa musíš modliť, volať, prosiť, koriť sa, pýtať sa na Boha a vrátiť sa ku zdroju viery v Božom slove. A ty spoznáš preveľkú Božiu milosť, lebo Boh bude počuť toho, kto volá z hĺbky svojho súženia. O tom sú napríklad žalmy a mnohé svedectvá zo Starej zmluvy, ale i zázračné vypočutia prosieb, s ktorými utrápení a nemocní prichádzali k Ježišovi.


Koho Boh najviac počul? Toho, kto najviac volal. A kto najviac volal? Ten, ktorý najviac trpel. Ten, ktorý bol na tom najhoršie. Ten, ktorý bol na tom dobre, ten skoro nikdy nevolal a Boh ho ani nemohol počuť. Takže zrazu vidíme, akú kľúčovú funkciu hrá to, že Boh dovolí, aby sme boli stlačení akoby do prešu, do lisu, lebo vtedy voláme k Bohu o pomoc. Boh bude počuť a odpovie. Celý tento proces spôsobí, že táto skúsenosť bude formovať pevného kresťana. Najhorším scenárom je kresťan, ktorý nikdy netrpel, lebo je to kresťan, ktorý vôbec nie je pripravený vyriešiť elementárne veci v živote.


ale nakoľko máte účasť na Kristových utrpeniach radujte sa“. Peter v tomto verši nerozvíja myšlienku, že naše utrpenia spolu s Kristovým utrpením spasia kresťanov. Nehovorí, že Kristovo dielo na spasenie je jeden vklad a naše utrpenie je druhý vklad. To sa tam a v Písme nedá nájsť. Ale hovorí, že Boží plán a Božia vôľa je, aby, keď je Kristus náš Pán a Spasiteľ, sme s ním mali veľa spoločného. Ten verš sa dá preložiť aj nasledovne: „ale nakoľko máte spoločné s Kristom utrpenia, radujte sa, lebo to znamená, že vás Boh naozaj spojil s ním ako s hlavou, ako s Pánom, ako so Spasiteľom“. Lebo keď sa vo vašich životoch tvárnia jeho skúsenosti, vy idete po ceste, ktorou ho naozaj nasledujete, po ceste, ktorou ste naozaj premieňaní na Jeho obraz. Jednoducho On trpel a vy tiež trpíte, a v tom ste menení Jeho mocou, Jeho silou. Aj apoštol Pavol píše podobne v liste Filipským.


Ale keby ste aj trpeli pre spravodlivosť, blahoslavení ste“ (1. Petrov 3:14). Myšlienka tohto verša je, že v konečnom dôsledku nás kresťanské utrpenie má priviesť k blahoslavenstvu. K tomu, že sme blahoslavení, čo sa dá preložiť slovom šťastní.


Keď rodičia vychovávajú deti, musia ich aj potrestať. Musia uplatniť autoritu, a tým deti aj potrestať. Aj moji rodičia to tak so mnou robili. Keby ste sa ma boli vtedy opýtali, keď tiekli moje slzy, či som šťastný, tak veru by som odpovedal, že šťastný vôbec nie som. Keď sa po dlhých rokoch a po dlhých obdobiach, pozriem späť, a ak sa ma teraz opýtate: Si šťastný, že ťa rodičia mnohokrát vymastili? Dnes poviem: Áno, som! Pravé šťastie musí dôjsť k svojej zrelosti a k svojmu momentu.


Napomôcť boju s hriechom a zápasu o posvätenie, je ďalšia zaujímavá vec v Petrovom liste a je veľa nad čím porozmýšľať. „Keď teda Kristus trpel za nás na tele aj vy sa ozbrojte tou istou mysľou lebo ten kto trpel na tele prestal od hriechu“ (1. Peter 4:1). Inými slovami: Vtedy, keď zažiješ bolesť, jeden z výsledkov je, že ťa to berie preč od hriechu. Môžeme byť náchylní zapliesť sa do niečoho, čo by nám bolo na veľkú skazu, ale Boh má moc poslať nám niečo do cesty, nejaký dobrý tlak, aby nás zastavil. My skrze utrpenie, bolesť, cez celú súhru okolností zrazu vidíme, že sme sa hnali do hriechu. Peter situáciu rozvíja ďalej, že je to preto, aby sme žili vôli Božej a nie vlastným žiadostiam.


Samozrejme, toto nejde bez Božej milosti. Milosť musí byť v tom určujúca. Konečný Boží plán to nie je niečo, čo samočinne mechanicky pôsobí, ale je tu prostriedok – utrpenie, ktorý Boh používa tak, aby nám dal poznať zlo hriechu, a aby nás viedol od neho preč.


Ak vás hanobia pre meno Kristovo, blahoslavení ste, lebo Duch slávy a Duch Boží odpočíva na vás, ktorému sa u nich rúhajú, ale u vás ho oslavujú“ (1. Petrov 4:14). Ak nebudú utrpenia, nebude oslávený Boží Duch, píše apoštol Peter. Keď neveriaci tých čias, Rimania, Gréci a ľudia zo všetkých možných etník, znevažovali a pohŕdali kresťanmi, vtedy do tejto situácie Peter hovorí: Božiemu Duchu sa tým jedným aktom rúhajú, lebo odmietajú Jeho svedectvo, ale tým istým, čo oni robia, je oslávený Duch na vás. Keď vy tieto pohanenia trpezlivo znášate, vtedy je Duch slávy a jeho dielo vo vašich životoch oslávený a vyvýšený, lebo stojíte vo viere a ste v nej pevní aj za týchto okolností. V tom hanobení nakoniec Boh dostáva týmto spôsobom slávu. Silná vec – potrebujem si jej byť vedomý.


Ale ak trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha v tej čiastke“ (1. Petrov 4:16). Oslavuješ Boha za spasenie? Dobre robíš! Tak je to správne a tak to robme! Ale oslavuješ Boha aj za utrpenie? Za to, že koná v tvojom živote cez utrpenie, že jeho ruka pôsobí, že si v jeho pláne? Keď nie, tak nesláviš Boha celkom úplne, ako máš. Jednoducho Peter hovorí: Nehanbi sa za to, že toto je tvoja situácia, že toto je tvoj moment, že týmto musíš teraz prejsť, ale aj pre túto vec oslavuj Boha. Aj pre túto vec choď na kolená a ďakuj a chváľ a spievaj Pánovi a hovor: Dobrý je, Bože, tvoj plán a dobré je to, čo robíš.


Máme spolu osem dôvodov utrpenia v živote veriaceho z 1. Petrovho listu. A to nehovorím, že sú naisto všetky. Dúfam však, že toto je väčšina z nich. Boh má cieľ, pričom utrpenie je prostriedok k dosiahnutiu Jeho cieľa.


K tomuto všetkému sa teraz žiada ešte pridať a doplniť aj druhú stránku tohto všetkého: Ako reagovať na utrpenie? Z veľkej časti to už vidíme v citovaných veršoch, len sa treba nad nimi zamyslieť a zastaviť, aby sme oslávili Boha v tej čiastke, v ktorej máme. Teda, keď prídu ťažké veci kresťanského života, máme oslavovať Boha. Iné riešenie je zahorknúť, zatrpknúť, reptať, šomrať, nadávať, byť sklamaný, prázdny, frustrovaný, deprimovaný, a ostať pri tom a povedať: Joj, už je na mňa toho veľa, alebo: Toto som ja nechcel, alebo: Takto som si to nepredstavoval. Apoštol Peter hovorí: V najťažších chvíľach života máš Boha chváliť tak ako v najlepších chvíľach, lebo iná cesta, ako tomu čeliť, nie je.


Pridajme, prosím, ešte toto: Čo musí kresťan podľa apoštola Petra vedieť, aby to v utrpeniach, nech už prichádzajú na akýkoľvek spôsob, zvládol?


Po prvé: Musím vedieť, že v tom nie som sám. Jedna diablova taktika je presvedčiť nás, že som jediný v celom vesmíre, ktorého toto postihlo. To je diablovo veľké klamstvo a Božie slovo v 1. Petrovom 5:9 hovorí: „ktorému sa postavte na odpor, pevní vo viere, vediac, že vaše bratstvo inde po svete znáša tie isté utrpenia“. Bratstvo po svete znáša tie isté utrpenia. Musím vedieť, že v tom nie som sám.


Častokrát musíme jeden druhému pomôcť. Modlime sa spolu jeden za druhého, povzbudzujme jeden druhého. Naša nevšímavosť jeden k druhému dobre nahráva tomu zlému. Mnohokrát človeku okolo nás z toho najhoršieho pomôže spoločná modlitba. On už môže byť veľmi skrúšený, už môže byť taký slabý, že sa sám nevie pohnúť z miesta.


Každú starosť musím odovzdávať Pánovi. Keby sme len toto robili, bratia a sestry, tak mnohé veci by v našich životoch vyzerali inak. V 1. Petrovom 5:7 čítame: „Každú svoju starosť uhoďte na neho, lebo on sa stará o vás“. Čo je opakom toho, k čomu nás vedie tento verš? Je to zdeprimovaná vlastná ustarostenosť. Nešiel som sa modliť, nešiel som odovzdať starosti Bohu, nešiel som mu konkrétne povedať, že nezvládam, že to je pre mňa ťažké, že nemám riešenie tejto situácie a podobne. Keďže to neurobím, Boh ma nemôže počuť, a preto nemá na čo odpovedať.


Je jedno veľké záverečné poučenie: Božie slovo nás volá vytrvať vo viere až do konca, nech sa deje, čo sa deje. Pamätajme na to, čo Pán Ježiš odkryl v podobenstve o štvorakej pôde. 1. Petrov list toto podobenstvo rozvíja v spojitosti so súženiami a prenasledovaniami kresťanov. Ako bola jedna pôda opísaná v tomto podobenstve? „Podobne sú tí, ktorí sa sejú na skalnatých miestach, ktorí keď počujú slovo, hneď ho s radosťou berú, lež nemajú v sebe koreňa, ale sú dočasní, a potom, keď nastane súženie a prenasledovanie pre slovo, hneď sa horšia.“ Len Božia moc nás ustráži na spasenie. Len Božia práca, len Božie dielo, len Božia milosť bude pôsobiť tak, že my budeme ustrážení na finálne spasenie (1. Petrov 1:5).


Apoštol Peter nás volá a povzbudzuje: Nech to stojí, čo to stojí, zoči voči skúškam, súženiam, tlakom, prenasledovaniam, zlým okolnostiam, zober osem Petrových biblických vysvetlení o tom, prečo sú skúšky neodmysliteľné v strategickom Božom pláne. Zober inštrukcie, ako reagovať na skúšky, vytrvaj vo viere až do konca, a každý deň buď tým, kto Bohu ďakuje: Bože, ďakujem ti za dokončené spasenie a vierou chcem vydržať v tom spasení až do konca. Volám k Tebe, aby si ma posilňoval, aby som vierou mohol zostať pevný a stály.





Zdieľať |
 

Ďalšie články od tohto autora