aktuality

Svoje pripomienky, postrehy, odkazy, články, svedectvá nám zasielajte prostredníctvom kontaktného formulára.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag11z.jpg
Utrpenie v živote kresťana - 2. časť PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   


Lebo naše občianstvo je v nebesiach, odkiaľ i Spasiteľa očakávame. Pána Ježiša Krista

Filipským 3:20


Zaoberajme sa ideou občianstva a aktuálneho bydliska. Prečo? Prinesie nám to biblickú zmienku o tom, prečo ako kresťania trpíme, dokedy to tak bude a čo môžem očakávať v budúcnosti. Pamätajme si verš Filipským 3:20.


Pavol v liste veriacim do Filíp píše, že keď sa ho niekto opýta: A ty si odkiaľ? Akej krajiny si občanom?, tak odpovie, že jeho občianstvo je v nebesiach, že patrí do neba a nebo je jeho večný domov. Keď ako kresťan poviem to isté, že moje občianstvo je v nebesiach, tak sa môžem stotožniť s tým, k čomu ma vedie Božie slovo a nasledujem tým Pavlov príklad. Moje občianstvo je v nebesiach. A predsa, kým som ešte tu na zemi a nemám nové vzkriesené telo, tak na mňa má dopad terajší stav ľudstva a zeme, ktoré sú ponorené do zlého veku, v ktorom tu okolo nás vládne hriech s jeho hrôzou a všetkým, čo k tomu patrí.


Držme si myšlienku nebeského občianstva a pridajme k tomu ešte jeden verš z listu Efezským: že nás Boh oživil „a spolu vzkriesil a spolu posadil v ponebeských oblastiach v Kristu Ježišovi“ (Efezským 2:6). Podľa Pavlovho učenia každý kresťan bol s Kristom ukrižovaný, s Kristom vzkriesený, spolu s Kristom posadený v nebesiach. Otázka pre nás teraz znie: Kde sa nachádzame v tejto chvíli? Kde teraz som, čo som a kto som? Na tieto otázky kresťania za dlhé roky vymysleli rôzne odpovede.


Pavol v tomto verši hovorí o našej pozícii. Hovorí o tom, ako to je s nami z pohľadu Božieho plánu. Boh ma vidí ako toho, ktorý je s Kristom tak nerozlučne spojený v jeho smrti, v jeho vzkriesení a v jeho nanebovstúpení, že Pavol to môže vyjadriť slovami: som posadený v nebesiach a z budúcich požehnaní dostanem i to, že budem hľadieť na Božiu tvár. A čo viac, už to nikto neprekazí, už to nikto nezruší. Ale nechce tým povedať, že už nie som tu na tejto zemi.


Z pohľadu toho, ako ma vidí Boh, už som v nebi a vzatý z tohto padlého sveta a spomedzi tých, ktorí spejú k súdu. Fyzicky však ešte stále žijem pozemský život, ešte stále som na tejto zemi, a tak sa ma týkajú aj utrpenia terajšieho veku (Rímskym 8:18). Prečo je dôležité pri tomto sa zastaviť? Pretože veľká časť nezdravých učení v téme utrpenia je vybudovaná na pokusoch pomocou takýchto veršov dostať neskutočné schémy a neskutočné idey v zmysle: Veď ty si už s Kristom Ježišom v nebi, tak aké utrpenie v tvojom živote?


Od chvíle obrátenia som bezpečne v Božej ruke strážený vierou. Bol mi odpustený každý hriech a nič ma neodlúči od Božej lásky. Ale nie každý úžitok z vykúpenia dostávam v okamihu obrátenia. Ako spasený človek medzi uverením a okamihom, keď dostanem oslávené telo, musím ešte žiť život v neoslávenom tele.


Čo všetko spadá do utrpenia kresťana?

  • Slabosť, obmedzenosť a ťažkosť života v tomto nevykúpenom tele (Rim 8:23-26).
  • Strata blízkych ľudí – spolukresťania, príbuzní, priatelia (1. Tes 4:13).
  • Zlomové životné situácie – napr. strata práce, rodinné krízy, či rozvod (1. Kor 7:26-28).
  • Starnutie so všetkými jeho prejavmi a choroby (1. Tim 5:23).
  • Hmotná núdza (Gal 2:10).
  • Pokušenia pochádzajúce z tela (Rim 8:13).
  • Pokušenia pochádzajúce z diabla (Ef. 6:12).
  • Pokušenia prichádzajúce zo sveta (1. Pet 1:1-17; 2:11).
  • Protivenstvá kvôli nasledovaniu Pána Ježiša (Matúš 5:10).
  • Diablova snaha mariť náš duchovný rast a užitočnosť pre Pána (1. Tes 2:18).

Tento zoznam určite nie je vyčerpávajúci, ale už to, čo je tu načrtnuté, je veľká časť z celého rozsahu utrpenia. V krátkosti sa naň pozrime.


Rímskym 8:23-26 je dôležité miesto, v ktorom Pavol hovorí o slabostiach, ktoré sú spoločné všetkým kresťanom, ktoré, kým nepríde vykúpenie tela, patria do utrpenia v živote kresťana a my, ako píše Pavol, vzdycháme. V práci vzdycháme, doma vzdycháme, v rodine vzdycháme a v toľkých veciach vzdycháme, lebo všetko je ťažké, lebo sme slabí. Mnohokrát nevládzeme buď fyzicky, alebo nevládzeme psychicky, alebo sa nám prihodí niečo iné.


Strata blízkych ľudí. 1. Tesalonickým 4:13 hovorí o tých, ktorým zomreli a ich blízki sa pýtajú čo s nimi bude a čo ich čaká. Pamätáme sa, keď ukameňovali Štefana, že za ním veľmi plakali a veľmi smútili pobožní mužovia? Keď Jozef, syn Jákobov, išiel pochovať svojho otca a odišiel z Egyptskej zeme, že strašne, ale strašne dlho plakali a smútili? Jeden za druhým takýto opis v Starej a v Novej zmluve. Keď odchádza blízky človek, priateľ, známy, príbuzný, rodina, je to niečo, čo bolí. Keď je to kresťan, tak máme nádej, že tento spolukresťan bude vzkriesený a my s ním, ale aj tak je to strata a je skutočná a bolí – a patrí k utrpeniu kresťana.


Pridáme ďalej zlomové životné situácie, ktoré sa môžu stať kresťanovi: Strata práce, rodinná kríza, v najhoršom prípade rozvod, alebo odchod toho druhého (1. Korintským 7). Písmo má veľa čo povedať o veľkosti manželstva, o funkcii manželstva, o požehnaní manželstva. K tomu Pavol dodáva, že takí, čo sú ako ja, že zostanú sami, ušetria si kopu trápenia v tele, lebo v manželstve to nie je len super krásne, ale ono má aj svoju druhú stranu – a Pavol dobre vie, aká ja realita.


Ďalej sem môžeme pridať nemoce a starnutie so všetkými jeho prejavmi.


Pavol píše Timoteovi: Nepi viacej vodu, ale pi po troche víno. Dôvod: Pre svoje časté choroby. Nie pre občasnú nemoc, ale pre svoje časté choroby. Timoteovi bolo niečo, prečo mal piť víno alebo víno zmiešané s vodou, aby mu to bolo na žalúdok ako liek. Časté choroby, to je niečo, čo riadne strpčuje život. Také veci v živote kresťana sú a môžu sa vyskytnúť hocikedy.


Hmotná núdza. Keď sa Pavol stretol s jeruzalemskými apoštolmi, hovoril, že jedna z výziev, ku ktorej sa aj on hlásil, bola, aby sa pamätalo na chudobných. V prvej cirkvi boli chudobní kresťania a chudobní kresťania sú aj dodnes. V našom slovenskom a európskom kontexte to možno ani tak nevnímame, ale za bežných okolností jeden je trvalo chudobný a druhý je trvalo na tom veľmi dobre. Existuje aj to, že niektorí sú sociálne na pokraji spoločnosti a musíme s tým rátať, že aj títo majú byť objektom nášho záujmu.


Pokušenia pochádzajúce z tela sú súčasť toho, čo spadá do utrpenia kresťana. V Rímskym 8:13 sa píše o mŕtvení hriechu. Ďalšie a ďalšie odkazy hovoria o telesných žiadostiach, s ktorými musíme bojovať. Utekám pred tým, čo by ma inak stiahlo do hriechu. Mnohokrát je to ťažké, vôbec to nie je príjemné, ale musím cez tieto ťažkosti prejsť.


Pokušenia prichádzajúce od diabla, Efezským 6:12. Keď sa pozrieme na opis duchovného boja, ktorý Pavol opisuje na konci listu Efezským v 6. kapitole, tak je to opis toho, čo cítime a čoho sme riadne účastní. Predstavte si, že bojujete s nejakým statným bojovníkom fyzický zápas a všetko, čo sa pri tom zápase zomelie, cítite. Je to bolesť, je to námaha, je to úsilie.


Pokušenia prichádzajúce zo sveta. V 1. liste apoštola Petra je skoro 40 imperatívov pre život kresťana. Život kresťana nie je „kresťanská idylka“, keď si „spokojne“ žijem a nejako to už dotiahnem do nového neba a novej zeme a do nového Jeruzalema. Nie, je tu realita, v ktorej svätosť naráža na zvody sveta, všetky protikladné túžby kresťana a sveta sa každý deň stretávajú a zápasia. Raz sa vynára viac jedna vec a inokedy viac druhá. V Petrových listoch sa uvádza, že sme pútnici a tento svet je nám cudzí. Vieme, že tu nemáme trvalé bydlisko. Vieme, že tu nie sme doma a najradšej by sme to tu zabalili a odišli domov, do neba, tak, ako o sebe píše Pavol.


Protivenstvá kvôli nasledovaniu Pána Ježiša, Matúš 5:10. „Blahoslavení ste, keď Vás prenasledujú pre spravodlivosť.“ V Písme je veľa biblických opisov, ktoré sú o prenasledovaniach priamo kvôli viere v Pána Ježiša. Pavol v listoch Timoteovi píše, že všetkých, ktorí chcú pobožne žiť, budú prenasledovať.


Jeden verš z 1. Tesalonickým 2:18 „Preto sme chceli prísť k vám, ja Pavel, i raz i dva razy, ale nám prekazil satan“. Boli veci, ktoré sme chceli urobiť, duchovne ďalej postúpiť, urobiť nejaké dielo pre Pána, ale nám to prekazil Satan.


Takže toto je to, čo sme rozvinuli v otázke utrpenie v živote kresťana. To je tá skutočnosť, že od obrátenia až po nové nebo a novú zem, po vzkriesenie, tieto veci patria do môjho, do nášho života. Nepopierame týmto nič z toho, čo Písmo hovorí o radosti, o pomoci a o Božej prítomnosti. To všetko platí, ale naša téma je o utrpení v živote kresťana. Vybrali sme si tému utrpenia a na ňu zaostrujeme svoju pozornosť.


Túto časť ukončíme dvoma definíciami utrpenia. Prvá znie: Utrpenie kresťana sa rovná všetkému tomu rozdielu medzi budúcim dokonalým stavom na novej zemi a terajším stavom, keď som účastný života uprostred súčasného zlého veku.


Keď viem, čo je vo večnosti a čo ma tam očakáva a viem, aká je realita toho, čo teraz žijem, tak ten rozdiel, to, čo mi teraz chýba vzhľadom na budúci vek, to sú utrpenia v živote kresťana. Nemám vykúpené telo, nemám bezhriešnu dokonalosť, nemám život bez chorôb, nemám život bez stresu, nemám prácu, ktorá je len ľahká, nemám život, v ktorom diabol proti mne nestojí a nemám život, v ktorom by blízki neumierali a netrpeli.


Iná definícia: Utrpenie v živote kresťana sa rovná všetkému ťažkému a bolestivému. Pamätáme na Zjavenie 21. Nebude viac kriku, ani žiaľu, ani bolesti, ani smrti. Všetko ťažké a bolestivé, čo ma postretne na ceste životom od okamihu obrátenia až po moment vzkriesenia do nového tela, to z kresťanského života, čo je reálne ťažké a bolestivé, je utrpenie.


Toto sú dve záverečné definície. Vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť. Vošiel ten dlhý zoznam utrpenia: smrť, choroby, ťažká práca, frustrácia, márnosť, slabosť… Je to dlhý zoznam celej našej reality. Na konci je však: Boh zotrie každú slzu z ich očí a smrti už viacej nebude ani kriku ani bolesti viacej nebude lebo prvé veci pominuli.


Medzi tým, ako to bolo na počiatku a novým nebom a novou zemou, je biblická história a my sme v nej. My ju žijeme.





Zdieľať |
 

Ďalšie články od tohto autora