aktuality

Svoje pripomienky, postrehy, odkazy, články, svedectvá nám zasielajte prostredníctvom kontaktného formulára.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag09z.jpg
Utrpenie v živote kresťana - 1. časť PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   


Lebo všetko, čo je tam prv napísané, je napísané na naše poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a skrze potešenie Písem mali nádej

Rímskym 15:4


V Božom slove sú spomínané utrpenia, ale spolu s tým Písmo opisuje, že kresťan na utrpenie odpovie trpezlivosťou a   uprostred súžení nájde pre seba potešenie z Božieho diela, z diela Božej lásky. Pavol pritom odkazuje hlavne na Starú zmluvu, na Písma Izraela, a hovorí, že to je na naše poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a skrze potešenie Písem mali nádej. To je dôležité vec, to je veľký osobný program pre veriaceho v Krista.  Zaujíma nás otázka, či je  v Písmach uvedená nejaká biblická pravda o utrpení.  Naozaj existuje utrpenie v živote kresťana? Môžeme sa v otázke utrpenia dobre oprieť o Písma a byť si istí, že aj v tomto máme dobrú pôdu pod nohami?


Najprv malý prierez Písmom o utrpení, hlavne Novou zmluvou

Začnime tým, čo hovorí Pán Ježiš svojim učeníkom v Evanjeliu podľa Jána: „Na svete budete mať súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet“ (Ján 16:33). To je konštatovanie skutočnosti utrpenia skoncentrované do jednej výpovede Pána Ježiša.


Pavol s Barnabášom sa vracajú z misijnej cesty. Cestou späť prechádzajú zbory, ktoré založili a  v ktorých vyučovali, a čítame: „upevňujúc duše učeníkov a napomínajúc ich, aby trvali vo viere, a hovorili, že musíme cez mnohé súženia vojsť do kráľovstva Božieho“ (Skutky 14:22).  Aj kniha Skutkov hovorí o skutočnosti utrpenia.


V Pavlových listoch je veľa zmienok o utrpeniach, súženiach, prekážkach, protivenstvách, ale jedna z nich je veľmi cenná: „Lebo tak súdim, že utrpenia terajšieho času nie sú hodny, aby boli prirovnané k budúcej sláve, ktorá má byť zjavená na nás“ (Rímskym 8:18).  To je z listu Rímskym, ale tak je tomu aj v ostatných Pavlových listoch; v liste Galatským,  Korintským, Tesalonickým a aj v jeho osobných listoch Timoteovi.


Rovnako je to aj v Petrových listoch, napr.: „Ale keby ste aj trpeli pre spravodlivosť, blahoslavení ste. A ich bázne sa nebojte ani sa neznepokojujte“ (1. Petrov 3:14). A ďalšie biblické miesta nastavujú vnímanie, mysle učeníkov a ich pohľad na to, čo ich čaká, kým dôjdu do večnej slávy. Písmo upriamuje pohľad na utrpenie pre spravodlivosť, ale pridáva, že trpieť pre spravodlivosť je blahoslavenstvom.


V liste Židom nepríjemnosti v živote veriaceho sú zmienené v súvislosti s Otcovou výchovou: „Lebo koho Pán miluje, toho kázni, a švihá každého, koho prijíma za syna“ (Židom 12:6). Káznenie a švihanie vôbec nie je príjemné, ale opisuje sa v spojení so smútkom, zármutkom a bolesťou. Až neskôr  prináša úžitok tým, ktorých Boh kázni a švihá, lebo ich miluje.


Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí. Je niekto veselej mysle? Nech spieva žalmy“ (Jakub 5:13). Apoštol Jakub pripomína, aby sme rátali s tým, že v živote kresťana existuje utrpenie.


K predchádzajúcim citátom z Písma by sme mohli ešte pridať verše z Jánových listov a   miesto zo Zjavenia: „Znám tvoje skutky aj tvoje súženie aj tvoju chudobu – ale si bohatý – aj rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale sú zhromaždením satanovým. Nič sa neboj toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol uvrhne niektorých z vás do žalára, aby ste boli skúsení, a budete mať súženie desať dní. Buď verný až do smrti, a dám ti korunu života“ (Zjavenie 2:9-10) a náš krátky a stručný prehľad miest o utrpení ukončíme veršom: „A Boh zotrie každú slzu z ich očí, a smrti už viacej nebude ani žalosti ani kriku, ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuli“ (Zjavenie 21:4).


Dovolím si povedať, že správa o utrpení sa tiahne celým Písmom ako jedna niť. Z množstva novozmluvných odkazov o utrpení v živote veriaceho v meno Ježiša Krista sme vybrali len niektoré. Samozrejme starozmluvných odkazov je práve rovnako veľa ako novozmluvných, ale teraz sú pre nás cenné práve tieto novozmluvné. Dávajú nám jednu konzistentnú správu, jeden celistvý obraz a jeden oznam: Utrpenie, ktoré sa týka kresťanov, je niečo, o čom, keď si kresťan, musíš vedieť, že v tvojom živote je reálne prítomné a skutočne existuje ako neoddeliteľná súčasť tvojej existencie.


Pokúsim sa objasniť a definovať utrpenie.  Definícia by znela takto: Utrpenie je taká udalosť alebo zážitok v živote človeka, ktorý v sebe zahŕňa žalosť, smútok, krik, duševnú i fyzickú bolesť, či sklamanie, pričom záverom, alebo poslednou fázou utrpenia, je smrť. To ešte nie je vyčerpávajúce, čo by sa k definícii dalo povedať, ale už toto môže byť k úžitku a porozumeniu toho, čo utrpenie je.


Biblickú schému, opis histórie ľudstva, dobre poznáme od počiatočných veršov knihy Genezis: „A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer, a bolo ráno, šiesty deň“ (Genezis 1:31). V tomto verši je opis dávneho veku, veku do okamihu, kým ešte do ľudského rodu nevstúpil hriech. Bola to éra, kedy bolo všetko veľmi dobré. Z biblického opisu je jasné, že vtedy nebolo žiadne utrpenie v tom zmysle, ako ho opisuje napríklad Zjavenie 21:4. Existoval svet, v ktorom veci, ako ich popisuje Zjavenie 21:4, vôbec neexistovali. Tento svet sme my, žijúci teraz v tejto prítomnej dobe, nikdy nezažili a ani neochutnali. Taký svet, kde bolo všetko veľmi dobré, my dnes nepoznáme. Tento svet poznáme len z opisu Písma. Takýto svet sme nikdy nezažili a nemáme s nim skúsenosť. Naša skúsenosť je už len so svetom po páde človeka do hriechu, ktorý je presným opakom sveta pred pádom,  ale Písmo hovorí a svedčí, že taký svet existoval.


Čo potom prišlo? Prišlo to, čo je opísané v 3. kapitole knihy Genezis. Tretia kapitola opisuje pád človeka. Všetko to dokonalé, to pôvodné, v Božích očiach veľmi dobré, stvorené presne podľa dobrého a dokonalého Božieho plánu, sa poruší, presiakne hriechom a jeho dôsledkami. Od pádu Adama, od tej chvíle, sú ľudia zblúdenci a sú pod kliatbou a zlorečenstvom. Oni, a aj všetko stvorenstvo s nimi: „A Adamovi povedal: Preto, že si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal a riekol: Nebudeš jesť z neho, zlorečená bude zem pre teba; s bolesťou budeš z nej jesť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľač ti bude rodiť a budeš jesť poľnú bylinu. V pote svojej tvári budeš jesť chlieb, až dokiaľ sa nenavrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa navrátiš“ (Genezis 3:17-19).  Táto kliatba a zlorečenstvo postihuje skrz – nasrkz všetko, čo existuje. Písmo sa k tomuto vracia, napríklad v Rímskym 8:18-23 alebo Galatským 1:4, a je to kľúčom pre pochopenie mnohých vecí v súčasnosti.


Lebo tak súdim, že utrpenia terajšieho času nie sú hodny, aby boli prirovnané k budúcej sláve, ktorá má byť zjavená na nás. Lebo túžobné vyzeranie stvorenstva očakáva zjavenie synov Božích. Lebo stvorenstvo je podriadené márnosti, a nepodriadilo sa dobrovoľne, ale pre toho, ktorý ho podriadil, v nádeji, že aj samo stvorenstvo bude oslobodené od služby porušenia v slobodu slávy detí Božích. Lebo vieme, že celé stvorenstvo spolu vzdychá a spolu bolestí ako v pôrode až doteraz. No, nie len to, ale aj sami, majúc prvotinu Ducha, aj my sami vzdycháme v sebe, očakávajúc synovstvo, vykúpenie svojho tela“ (Rímskym 8:18-23). Tu v Rímskym 8:18 sa doslova píše: utrpenia terajšieho času alebo inými slovami by sme mohli povedať: terajšej éry alebo terajšieho veku. Pavol teda hovorí, že existujú nejaké utrpenia spojené s dobou – érou, ktorá je teraz. Bola teda podľa Písma doba, kedy utrpenia neexistovali a   príde doba, kedy utrpenia zase nebudú.

V liste Galatským Pavol hovorí o Pánovi Ježišovi a Jeho vykupiteľskom diele: „ktorý dal sám seba za naše hriechy, aby nás vytrhol z prítomného veku zlého podľa vôle Boha a nášho Otca“ (Galatským 1:4). Pavol opisuje terajšiu éru ako terajší zlý vek. Terajší vek, terajšia éra, je zlý čas, je to zlé obdobie.

Výpovede o terajšom zlom veku sú biblické výpovede. To je biblický slovník a biblické pojmy. Keď ich dobre uchopíme, tak pochopíme, prečo sa to so mnou,  s nami, takto deje. Prečo to s naším životom beží tak, ako to beží.


Ľudia sa kresťanov pýtajú: Odkiaľ je toľko utrpenia a aký je ten váš Boh, že je toľko utrpenia? Prečo sa rodia ťažko choré deti, ľudia a celé národy sa vyvražďujú, sú vojny, a tak ďalej? Pre mnohých ľudí okolo nás je to bežná, častá a normálna reakcia a otázka, s ktorou musíme rátať. Je to otázka, ktorá sa môže veľmi často vyskytnúť pri zvestovaní evanjelia. Ako odpovieme?


Reagovať máme tak, že odpovieme náčrtom biblickej schémy o hriechu a utrpení. Musíme na nej trvať, nepustiť sa jej a nehanbiť sa za ňu, lebo tým sa hlásime k Božiemu slovu, k Božiemu plánu. A vtedy môžeme rátať s tým, že Svätý Duch sa prizná k svojmu slovu a bude sám pôsobiť v mysli, v srdci a vo svedomí počúvajúcich.


To, čo Pavol opisuje v liste Rímskym: „Preto ako skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť, a tak prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili“ (Rímskym 5:12), by sme mohli ilustrovať nasledovne:

Slová vošiel hriech je taká udalosť (alebo: podobná), ako keď nejaký človek vojde do miestnosti. V nejakej chvíli ešte v miestnosti nie je, ale zrazu sa otvoria dvere a už v miestnosti je.  Už je tu, už vstúpil do nášho spoločenstva a zrazu je tu s nami. Pavol takto opisuje okamžik, keď vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť. Koniec histórie bude, že smrť a aj hriech, odídu zo sveta preč (von) tak, ako keď niekto musí opustiť miestnosť (odísť), zavrieť za sebou dvere a viac ho tam niet. Zase ho tam nebude, tak ako tomu bolo predtým, na počiatku. Zostanú len spasení ľudia – tí, ktorí patria Bohu. A to je to, čo je zasľúbené: „A Boh zotrie každú slzu z ich očí, a smrti už viacej nebude ani žalosti ani kriku, ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuli“ (Zjavenie 21:4).


Čo je medzi Genezis 3:17-19 a Zjavením 21:4? Medzi tým je celá biblická história, tisícky rokov a 66 kníh. Prorok Izaiáš opäť a opäť hovorí o príchode Krista a smrť prirovnáva k prikrývke. Ako keby to bola plachta, ktorá prišla  a obalila všetkých a všetko, ale tiež aj to, že keď ju raz Boh zdvihne a odstráni, tak odíde aj žalosť, aj krik, aj plač, aj utrpenie. Majme na mysli túto biblickú schému!





Zdieľať |
 

Ďalšie články od tohto autora