aktuality

Svoje pripomienky, postrehy, odkazy, články, svedectvá nám zasielajte prostredníctvom kontaktného formulára.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag08z.jpg
Tézy o Božom mene JHVH PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   

V Starom a Novom zákone


Poznámka redakcie: V 11. čísle časopisu Solas boli uverejnené dva články o Božích menách. Tieto články sa dotkli aj Božieho mena JHVH (pozri Solas číslo 11, leto 2011, str. 31-41). Po distribúcii čísla došli do redakcie nespokojné reakcie od dvoch skupín, ktoré zastávajú striktnú záväznosť mien JHVH i Jehošua (podrobnejšie sú tieto postoje vysvetlené nižšie). V tomto čísle na stranách 12 až 29 uverejňujeme stanovisko k týmto reakciám. Články reagujú na veľkú časť tvrdení týchto skupín s konkrétnym záverom: Sú neopodstatnené! V tomto článku pozornosť je venovaná iba menu JHVH. Otázka mien Jehošua/Ješua je spracovaná v ďalších článkoch.



Úvod a vysvetlenie terminológie

1. Pri dôkladnom širšom pozorovaní spája tieto skupiny v prvom rade striktný postoj, že kresťania sú po Letniciach povinní používať meno JHVH na označovanie pravého Boha. Niektoré skupiny navyše k menu JHVH zastávajú ďalej postoj, že kresťania nemajú volať Božieho Syna menom Ježiš (či príslušným slovom v rodnom jazyku), ale hebrejským Jehošua alebo Ješua. (Tieto slová budú vysvetlené v samostatnom dokumente spolu s analýzou tvrdení týchto skupín.) V ďalšom texte budeme tieto skupiny označovať ako „skupiny záväznosti mena JHVH“ a ich učenie ako „učenie o záväznosti mena JHVH“, resp. to isté vo vzťahu k menu Jehošua. V zahraničnej literatúre sa takého prúdy niekedy označujú aj ako „hnutia svätého mena“. Na Slovensku sú mi známe dve skupiny, ktoré zastávajú ako záväznosť mena JHVH, tak i mena Jehošua.


2. Tieto skupiny treba odlišovať od náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi, ktorá má okrem záväznosti mena JHVH mnoho ďalších sebe vlastných učení. Medzi najzávažnejšie odklony Svedkov Jehovových patrí iná autorita (nielen Písmo samotné) a iné evanjelium (nie Kristovo dokončené dielo, ale zmiešanina viery a skutkov navyše s úplne rozmazaným a prekrúteným učením o ospravedlnení a jeho dôsledkoch). Tento článok sa týka aj ich učenia, ale iba o mene JHVH.


3. Väčšina bodov sa týka rôznych prúdov s takýmto chápaním. Pokiaľ sa nejaký bod týka vyložene len učenia Svedkov Jehovových, bude to priamo uvedené.


Hebrejské Božie meno JHVH a jeho pôvodná výslovnosť

1. Podľa môjho najlepšieho poznania dodnes neexistuje definitívny a nespochybniteľný argument v prospech jednej z viacerých možných výslovností Božieho mena JHVH. Maximálne sa k nejakej výslovnosti môžeme prikloniť. Skupiny zastávajúce záväznosť mena JHVH neraz vedú spory aj medzi sebou o presnú formu výslovnosti mena JHVH. Celé to v mnohom pripomína „hádky o slová“, ktoré spomína Pavol v 1. Timoteovi 6:4.


2. Dnes celosvetovo existujú – podobne ako v iných jazykoch – viaceré dialekty hebrejčiny, ktoré sa líšia aj výslovnosťou. Je vysoko pravdepodobné, že hebrejský jazyk mal od začiatku rôzne dialekty, čo je univerzálny jazykový jav. O to prekvapujúcejšie znejú tvrdenia, že niekto nad všetky pochybnosti zistil a ustanovil, ako sa toto meno pôvodne vyslovovalo, keď zaznelo prvýkrát na tejto planéte.


3. Je nezodpovedné vyhlasovať dogmatické a záväzné závery o tom, ako presne sa vyslovovalo slovo, ktoré sa pôvodne zapisovalo bez samohlások a od jeho prvého výskytu nás delia tisícky rokov.


4. Je nezodpovedné až sektárske tlačiť na svedomie kresťanov kvôli jednej možnej výslovnosti mena JHVH a nezmyslene systematicky haniť kresťanov, ktorí si ponechali slobodu používať Božie meno JHVH v rôznych možných výslovnostiach.


5. Pokladáme za nezdravé, ak niektoré spoločenstvá zaviedli ako článok viery na úrovni veľkých doktrín Písma (napr. autorita Biblia, zástupná obeť Pána Ježiša, spasenie milosťou skrze vieru, atď.) záväznosť používania mena JHVH, či dokonca jeho presnú výslovnosť, ako záväznú pre pravoverné kresťanstvo.


6. Prístup spoločnosti Svedkov Jehovových vyznieva až komicky. Na jednej strane silne zastávajú výslovnosť „Jehova“ (v anglickej literatúre píšu „Jehovah“), ale anglicky hovoriaci Svedkovia si Božie meno jednoducho poangličtili na „džehova“. Pravdepodobnosť, že Božie meno JHVH sa pôvodne vyslovovalo „džehova“, pokladáme za blížiacu sa k nule. Už len samotný fakt, že rodný jazyk u každého človeka veľmi ovplyvňuje výslovnosť cudzích slov, by mal byť dostatočnou brzdou na to, aby sme sa zdržali robiť z výslovnosti slova JHVH meradlo pravovernosti jednotlivých kresťanov.


7. Odmietame teda tieto a im podobné tvrdenia, ktoré sú typické pre tzv. skupiny záväznosti mena JHVH.


8. Celé tieto spory o výslovnosť mena JHVH silne pripomínajú smutnú občiansku vojnu v Izraeli z čias sudcu Jefteho (udalosti sú zachytené v knihe Sudcov 12:1-7). Efraimskí mužovia, ktorí sa chceli útekom zachrániť, boli podrobení skúške výslovnosti slova „šibbolet“ zo strany Gileáďanov – tí vo vojenskom strete ovládli brehy Jordánu, ktoré dovtedy patrili Efraimovi. Bol rozdiel, ako tieto dva kmene vyslovovali to isté slovo, a podľa toho Gileáďania vedeli, že niekto chce klamlivo zatajiť svoju identitu Efraimčana. Celé to skončilo strašným krvipreliatím medzi Izraelitmi. Je zarmucujúce, aké spory sa vedú aj medzi kresťanmi (sem nerátame Svedkov Jehovových) o výslovnosť hebrejského slova JHVH.


Božie meno JHVH v ére Starého zákona

1. V hebrejských spisoch Starého zákona sa Božie meno JHVH naozaj vyskytuje takmer 7 000-krát (konkrétne vo vydaní Biblia Hebraica Stuttgartensia je to presne 6 828-krát).


2. Počas éry Starej zmluvy plnilo Božie meno JHVH jedinečnú funkciu ako vytyčovacie meno v kontraste k všetkým iným tzv. božstvám okolitých národov (v skutočnosti k modlám). Zároveň toto zvláštne Božie meno vystupovalo ako skratka či zhrnutie Božích jedinečných atribútov a Božieho spasiteľného konania.


3. Slovenské preklady zväčša meno JHVH v spisoch Starého zákona nahrádzajú slovom „Hospodin“. Táto skutočnosť má svoje historické dôvody, pričom do veľkej miery tento prístup odráža samotnú prax Pána Ježiša i jeho apoštolov.


4. Nezavrhujeme tézu, že lepšie by možno bolo používať v prekladoch Starého zákona označenie Božieho mena JHVH v znení nejakej možnej výslovnosti, napr. Jahve či Jehova. Odmietame ale prístup, ktorý takúto ideu stavia do popredia a tým deformuje priority v službe cirkvi.


5. Sme presvedčení, že preklady, ktoré uvádzajú „Hospodin“ či „Pán“, sú pre dnešnú službu cirkvi postačujúce. Ako lepšiu cestu vidíme vyučenie kresťanov o tejto téme, či už vo forme kázní alebo literatúry.


6. Pokladáme za nesprávne a neférové označovať slovo „Hospodin“ ako prezývku, akoby išlo o nejaké hanlivé označenie.


7. Čo je potrebné, nie sú ani tak nové preklady, či opravené vydania, ale zodpovedné vyučovanie, ktoré vysvetlí funkciu mena JHVH v spisoch Starého zákona a ukáže na situáciu v časoch Novej zmluvy.


8. Slovo „Hospodin“ je úctivé slovo a svojím významom celkom dobre korešponduje s tým, ako sa v prvom storočí používalo na označenie Boha slovo Kýrios (zvyčajne prekladané ako Pán).


9. Keď kresťania označujú Boha slovom Hospodin a chápu, že toto slovo zastupuje dávne hebrejské meno JHVH, ich prax nie je o nič odlišná od praxe Židov prvého storočia, i apoštolov a tiež i samotného Pána Ježiša.


Božie meno v ére Nového zákona

1. Tak ako je fakt, že v pôvodných hebrejských textoch Starého zákona sa Božie meno JHVH vyskytuje takmer 7 000-krát, tak je rovnako faktom, že meno JHVH sa nevyskytuje nikde v spisoch Nového zákona.


2. Nepopierame, že skrátené a odvodené formy zápisu Božieho mena sa zopárkrát v spisoch Nového zákona vyskytujú ako súčasť zloženín – najznámejším príkladom je slovo haleluja (doslova „chváliť JHVH“; „ja“ na konci je skrátená forma Božieho mena JHVH). Božie meno v týchto zloženinách je ale skôr rudiment či pozostatok, a vôbec nie je jasné, či sa rátalo s tým, či si kresťan z pohanov v prvom storočí bude pri slove „haleluja“ uvedomovať, ako toto slovo vzniklo. Tak alebo tak, ani v najmenšom to nemení skutočnosť, že samotné Božie meno JHVH nemáme v spisoch Nového zákona ani raz.


3. Večný Boh zvrchovane riadil proces histórie tak, že vtedajšiu židovskú prax nevyslovovať Božie meno JHVH, ale nahrádzať ho pri čítaní biblických textov či rozhovoroch, zužitkoval ako platformu pre uvedenie svojho Syna do sveta. Takto sa meno Ježiša, Božieho Syna, v terajšej ére Cirkvi dostalo do popredia a bolo, je a má byť pre tento čas ohlasované ako meno nad každé meno.


4. V židovskej praxi sa často meno JHVH pri čítaní biblického textu nahrádzalo slovom Adonai, ktoré znamená „Pán“. Je to úctivý titul a očividne nikto v prvom storočí to nepovažoval za znevažovanie Boha či jeho mena. Nový zákon neobsahuje ani za zrniečko dôkazov, že by Pán Ježiš či jeho apoštoli proti tejto vtedajšej praxi mali námietky.


5. V Biblii máme precedensy o tom, že Boh môže najprv ustanoviť svojím príkazom nejakú prax či inštitúciu a potom ju priviesť do úzadia či až k zániku. Príkladom toho je chrám v Jeruzaleme. Hoci vznikol na Boží pokyn za éry kráľa Šalamúna, predsa bol nakoniec v oznámenom Božom súde proti izraelskému národu zničený v roku 70 po Kr. Podobne je to aj s levitským kňazstvom a množstvom iných obradných ustanovení z Mojžišovho zákona.


6. Celkovo sa dá povedať, že Božie meno JHVH bolo špeciálne spojené s érou Mojžišovej zmluvy a Mojžišovho zákona, a tak sa niet čo diviť, že s príchodom Novej zmluvy nastala aj zmena ohľadom funkcie Božieho mena JHVH.


Vtelenie Božieho Syna a zásadný krok zo strany Boha Otca ohľadom jeho mena JHVH

1. Boží Syn (Logos) už vo večnosti mal v sebe Božie meno (Exodus 23:21) a vlastnil atribúty Boha Otca.


2. Od okamihu vtelenia sa dá povedať, že Pán Ježiš je stelesnením Božieho mena JHVH. Toto sa dá silne uvidieť z Jánovho evanjelia (a tiež i z Matúšovho) a ďalej to potvrdzuje a vysvetľuje, prečo sa v Novej zmluve dostáva do popredia meno Pána Ježiša, ktorý po svojom vyvýšení na Boží trón vykonáva voči cirkvi i svetu všetky božské funkcie.


3. Ako od večnosti, tak i počas pozemského života nesie v sebe Božie meno. To vidíme napr. v Jánovi 8:58.


4. Viaceré pasáže Nového zákona (napr. Skutky 2:33-36; Rímskym 10:9-13 a zvlášť Filipským 2:5-11) ukazujú, že od okamihu, kedy sa Pán Ježiš posadil na Boží trón, výkonne prešli na neho plné jahvistické výsady a jeho meno je nad každé meno, čo sa vyjadruje tým, že pred jeho menom je titul „Pán“. Slovo „Pán“, v plnom oslovení „Pán Ježiš Kristus“, teda funkciou zodpovedá tomu, akú funkciu plnilo meno JHVH v ére Starej zmluvy. Rozdiel oproti ére pred Synovým vtelením je ten, že Syn nielen že má v sebe Božie meno (to platilo od večnosti), ale je aj v popredí všetkého diania a v prvom rade sa ľudia majú dozvedieť o Božom Synovi a jeho vznešenom mene Pán Ježiš Kristus a potom následne byť podrobne vyučení o všetkých božských osobách a veľkom pláne spasenia.


5. Absencia Božieho mena JHVH ako označenia Boha a Otca v spisoch Nového zákona je teda úplne podľa Božieho plánu a dokonale zapadá do etapy oslávenia Božieho Syna.


6. Celá realita výsad a atribútov Boha Izraela, ktorá bola v ére Starej zmluvy oznamovaná cez Božie meno JHVH, je v ére Novej zmluvy oznamovaná a sústredená v mene Pána Ježiša Krista. Týmto netvrdíme, že meno Ježiš znamená jednoducho JHVH, ani netvrdíme, že Ježiš je nové meno pre Boha Otca, ale tvrdíme, že titul Pán, ako prislúcha Ježišovi Kristovi, je funkciou ekvivalentný menu JHVH používanom v Starom zákone.


7. V skutočnosti správne Božie meno JHVH používajú tí, ktorí ho vidia celé prítomné v Pánovi Ježišovi Kristovi a Krista v plnosti ohlasujú, a nie tí, ktorí lipnú na používaní nejakej verzie výslovnosti mena JHVH, akoby Kristus nikdy neprišiel a nikdy nebol oslávený a nikdy sa neposadil po Otcovej pravici.


8. Navyše sa dá povedať, že ak by v prvom storočí a ďalej bolo primárne či vôbec bežne používané Božie meno JHVH, viedlo by k značnej prekážke pri zvestovaní evanjelia a Kristovho osláveného Panstva. Ktoré meno by potom bolo nad každé meno? Bolo by to meno JHVH alebo meno Ježiš, keď ho vidíme ako skratku celého vznešeného pomenovania Pán Ježiš Kristus?


9. Celkovo teda ako spisy Nového zákona, tak i priebeh Božieho plánu spasenia a celistvé biblické učenie o osobe a diele Pána Ježiš Krista stoja proti hypotéze, že kresťania prvého storočia označovali pravého Boha výlučne, či hoci len dominantne, menom JHVH. Prikláňame sa k tomu, že tak robili len zriedkavo, ak vôbec.


Božie meno a budúci vek po tisícročnom kráľovstve

1. Sme presvedčení, že stav, ktorý predkladáme, zostane v platnosti najmenej do skončenia tisícročného kráľovstva Krista a jeho vykúpených svätých.


2. Tézy, ktoré predkladáme, nechávajú priestor, že po tom, ako Syn odovzdá Otcovi kráľovstvo, Boh Otec sám oznámi svoje nové meno alebo nastane éra exkluzívneho používania mena JHVH alebo bude známy pod všetkými menami, akými sa kedy dal poznať. V Písme nevidíme výpovede, podľa ktorých by sa dala táto vec už teraz rozhodnúť. Zostáva len trpezlivo čakať.


Božie meno JHVH a spisy Nového zákona

1. Odmietame tvrdenie niektorých skupín, že hneď po apoštolskej ére došlo k takému pozmeneniu spisov Nového zákona, kedy z nich boli odstránené všetky výskyty Božieho mena JHVH.


2. Sme presvedčení, že ak by vyššie zmienené tvrdenie bolo pravdivé, zásadným spôsobom to spochybňuje Božiu zvrchovanú schopnosť a vôľu zachovať verne svoje slovo pre všetky ďalšie generácie. Takéto tvrdenie tiež otvára smrtiacu otázku, aké ešte iné učenie či pravda o Bohu bola možno pozmenená spolu s učením o používaní Božieho mena.


3. Z éry prvých storočí máme viac ako 5 000 rukopisov Nového zákona alebo ich častí a ešte ďaleko väčšie množstvo citátov v rôznej literatúre tých čias. Žiadny takýto zdroj Božie meno JHVH neobsahuje. Navyše ani jeden dobový kresťanský spis nespomína nejakú kontroverziu ohľadom záväznosti používania Božieho mena JHVH. Toto svedectvo pokladáme za zdrvujúce spochybnenie celej tézy, že kresťania prvého storočia exkluzívne či dokonca prioritne označovali Boha menom JHVH.


4. Pokladáme za zmýlenú a škodlivú snahu niektorých skupín vkladať na rôzne miesta v Novom zákone Božie meno JHVH bez toho, aby takýto úkon bol podopretý svedectvom rukopisov. Takéto svojvoľné vkladanie Božieho mena JHVH do spisov Nového zákona v konečnom dôsledku zastiera zámer biblických autorov vyvýšiť a postaviť do stredu meno Pána Ježiša Krista.


5. Sme presvedčení, že kresťanské učenie (či teológia ako moderný výraz pre ucelený súbor myšlienok odvodených z Písma o danej téme) musí vždy vychádzať z biblického textu, ktorý reálne existuje vo forme dochovaných rukopisov.


6. Pracovný postup, kedy sa na základe už existujúcej teológie menia biblické texty, pokladáme za smutný ekvivalent (akokoľvek by bol dobre mienený) toho, čo sa vo vedeckej, štatistickej či súdnej praxi nazýva aj vyrábanie, či pozmeňovanie, či falšovanie dôkazov.


7. Kresťanské učenie musí vždy rešpektovať princíp najprv rušeň a potom vagón, čiže najprv biblický text, ako reálne existuje, a až potom učenie, ktoré je na tomto texte vystavané. Je neprípustné, aby si ktokoľvek na obhajobu nejakého učenia upravoval znenie biblických textov.


Kresťania po Letniciach a používanie Božieho mena JHVH

1. V tejto dobe má byť pravý a živý Boh ľuďom známy v prvom rade ako „Boh a Otec Pána Ježiša Krista“. Toto je primárne označenie Boha v Novom zákone a sme presvedčení, že to tak má byť aj v bežnej praxi kresťanov.


2. Kresťania majú slobodu používať meno JHVH v rôznych fonetických zneniach ako v modlitbe, tak i v rozprávaní o Bohu, tak i v literatúre, rovnako ako sú slobodní používať iné biblické mená Boha, ktorými sa nám kedy predstavil.


3. Spisy Nového zákona a ďalšie písomnosti či artefakty poapoštolskej éry dávajú jasné svedectvo, že používanie mena JHVH muselo byť maximálne ak, tak okrajové. Rozhodne nemalo žiadny dopad na texty Nového zákona a fungovanie kresťanov.


4. Kresťania teda nie sú povinní používať meno JHVH ako exkluzívne pomenovanie pravého Boha. V tejto ére Novej zmluvy na toto meno treba pozerať ako na jedno z viacerých mnohých Božích mien a zvlášť si treba uvedomiť presunutie funkcie tohto mena do titulu „Pán“ ako patrí Ježišovi Kristovi.


Meno JHVH a spolunažívanie rôznych skupín kresťanov

1. Rešpektujeme skupiny kresťanov, ktoré buď samé vytvorili preklady, kde v Starom zákone používajú nejaké možné znenie mena JHVH alebo prípadne upravili (predpokladáme, že s povolením autorov) nejaký už existujúci preklad. Nemôžeme však prijať ich obvinenia, že skupiny, ktoré fungujú napr. na prekladoch so slovom Hospodin zneucťujú Boha a jeho meno. Takéto obvinenie potom padá rovnako na Pána Ježiša i na jeho apoštolov, ktorí nikde v Novom zákone meno JHVH nepoužívajú.


2. Odmietame ako škodlivé snahy vkladať Božie meno JHVH do spisov Nového zákona pre dôvody opísané vyššie.


3. Sme presvedčení, že prostriedky kresťanov by sa radšej mali sústrediť na priority, ako sú evanjelizácia, zakladanie zborov a budovanie Kristovho tela, než na kampane o problematike Božieho mena JHVH.


4. Bez ohľadu na to, aký preklad daný zbor používa, je dobré, ak učitelia v cirkvi aspoň v rozsahu toho dokumentu (prekladu) kresťanov vyučia základné pravdy o Božom mene JHVH a o jeho úlohe v dejinách spasenia.


5. Keďže Písmo nezaväzuje kresťanov Novej zmluvy používať slovo JHVH ako exkluzívne Božie meno (to nijako neobmedzuje možnosť používať ho ako jedno z tých, pod ktorými je pravý Boh známy), a keďže takéto postoje sú navyše v rozpore s učením Nového zákona, voláme kresťanov, ktorí zastávajú takého postoje, aby od nich upustili a nevytvárali rozdelenia a napätia tam, kde to vôbec nie je potrebné.


Odporúčané zdroje na ďalšie štúdium

www.tetragrammaton.org – asi najkompletnejšia stránka na tému Božieho mena JHVH v spisoch Starého i Nového zákona

(v angličtine).

www.sacrednamemovement.com – veľmi dobrá analýza tzv. hnutia svätého mena (v angličtine).


Poznámka autora

1 „Skupiny záväznosti mena JHVH“ je zastrešujúci výraz pre rôzne skupiny, ktoré prichádzajú s dvojakým tvrdením:, (1) že kresťania dnes sú povinní Boha striktne označovať a nazývať menom JHVH a (2) zvyčajne majú nejakú svoju verziu výslovnosti, ktorú presadzujú ako jedinú správnu.


 

Ďalšie články od tohto autora